15.kapitola

15. kapitola: Ruskí učitelia

Rusko patrí do malej skupiny krajín, ktoré vyžadujú vybavenie víz ešte pred príchodom na ich územie. Bezpečnosť v Rusku ja na veľmi vysokej úrovni a s bezpečnostnými opatreniami sa tam človek stretáva naozaj na každom kroku. Víza nie je ťažké získať, len je to nepohodlné a človek strávi hodiny cestovaním a prípravou potrebných dokumentov, takzvaných vízových podkladov. Navyše víza dostanete len na jeden vstup a keď do Ruska cestujte častejšie, ako je to v mojom prípade, celý tento vízový cyklus absolvujete vždy nanovo. Pri poslednej žiadosti mi na potvrdení o cestovnom poistení chýbal dátum, dokedy je toto poistenie platné. Vízový úradník ho teda neprijal a poslal ma domov. Našťastie pobočka banky, v ktorej som mal potrebné cestovné poistenie uzatvorené, sa nachádzala kúsok od vízového centra. Bankový úradník ochotne perom doplnil potrebnú informáciu, zmenu opečiatkoval a podpísal. S radosťou som bežal späť do vízového centra. Ten istý úradník, jeho požiadavka splnená, lenže vyzeralo to tak, že niečo nie je v poriadku. Potvrdenie si niekoľko minút neisto prezeral, chvíľami som mal pocit, že si chce poškrabať hlavu, čo nakoniec neurobil, a po niekoľkých minútach vyhlásil:
“Viete, vyzerá to tak, že ste potvrdenie sfalšovali. Takto to podať nemôžete. Musí to byť celé napísané na počítači. To doplnenie perom tam nesedí.”
“Odkedy písanie perom nie je plnohodnotný spôsob písania?”
Po tejto otázke mi úradník bez slova vrátil vízové podklady a poslal ma preč. Našťastie mi ten istý bankový úradník celé potvrdenie prepísal na počítači. Ušetril som si ďalšiu zbytočnú cestu do Bratislavy. Vízový úradník už dokumenty v tejto forme bez slova prijal a ja som mu poprial pekný deň a poďakoval sa za pomoc pri vybavení žiadosti. Zaskočilo ho to. Možno za tým videl sarkazmus, ale bolo za tým pochopenie. Žiadosť neprijal preto, lebo by mu ju z ambasády pravdepodobne vrátili. Nemal potrebné kompetencie, aby prijal akékoľvek vážne rozhodnutie a v tejto záležitosti bol len prostredníkom medzi cestujúcim a ambasádou, ktorá víza vydáva. Robil svoju prácu najlepšie, ako vedel. Takto som to celé videl.

Svoju ďalšiu cestu do Ruska som sa snažil maximálne využiť, mal som dohodnuté dve školenia. Prvé som absolvoval na ďalší deň po príchode do Moskvy. Na druhom svetovom kongrese hirudoterapeutov som sa stretol s Larisou Tarasovou, ktorá, ako sa ukázalo, je uznávanou špecialistkou na diagnostiku z kvapky krvi. Ide o bezbolestnú procedúru, pri ktorej sa z končeka prsta odoberie kvapka krvi, umiestni sa na mikroskopické sklíčko a pozoruje sa pod mikroskopom. Po mnohonásobnom zväčšení sa v kvapke živej krvi dajú pozorovať určité parametre. Stretol som sa s tým už v minulosti a dlho som hľadal učiteľa tejto metódy. Našiel som niekoľko takzvaných špecialistov, no všetci používali túto metódu, len aby zvýšili predaj toho či iného produktu. Bolo mi jasné, že žiadne objektívne informácie od nich nezískam a budú ma tlačiť do predaja produktov spoločnosti, ktorá túto metódu dokázala využiť pre svoj prospech. S ľútosťou musím povedať, že táto metóda na zvýšenie predaja naozaj funguje. Obyčajný človek nemá absolútne žiadnu predstavu o tom, čo vidí, a je možné mu podať akúkoľvek, pokojne aj vymyslenú, informáciu a o pár minút urobiť zázrak, ktorý ukáže, ako sa použitím určitého prípravku zmení kvalita krvi. Navyše človek vidí pred sebou na monitore svoju živú kvapku krvi a je teda presvedčený o objektívnych výsledkoch.

Podľa prezentácie Larise som získal dojem, že túto metódu používa tak, ako som ju aj aj plánoval používať vo svojej praxi. Na získanie obecnej doplňujúcej informácie o stave pacienta. Školenie malo trvať štyri dni a patrilo do skupiny finančne nákladných školení. Prvý deň som sa učil všetky základy mikroskopického vyšetrenia a pozoroval Larisu pri práci. Názorne mi ukázala rôzne prípady a s každým ďalším pacientom som získaval ucelenejší obraz o tejto metóde, ale aj o pacientoch a aj o samotnom lekárovi.
Larisa prvý deň vyšetrila aj mňa. Pri pohľade na moju kvapku krvi bola veľmi prekvapená. Vraj takú čistú krv pri prvom odbere ešte nevidela. Bola to pre mňa dôležitá informácia z dvoch dôvodov. Ako informácia o mojom dobrom zdraví a tiež ako informácia o tom, že táto metóda ukazuje len aktuálny okamžitý stav zdravia. V nasledujúcich dňoch mi Larisa totiž spravila ešte niekoľko odberov a s každým ďalším sa čistota vnútorného prostredia zhoršovala. Túto skutočnosť sme pripísali zmene prostredia a príjmu inej stravy, ale nebolo to celkom tak. Kvapka krvi sa mení niekoľkokrát za deň a túto svoju domnienku som po svojom návrate domov potvrdil sériou experimentov, pri ktorých som si testoval kvapku krvi niekoľkokrát za deň a pri rôznych typoch denného režimu.

Ale späť k školeniu. Ďalší deň som už prechádzal praktickou prípravou a pod dozorom Larisy som sám prijímal pacientov. Veľmi zaujímavá metóda. Hlavne, keď som uvidel reakcie ľudí, ktorí bezpodmienečne verili mojim slovám. Ja som pritom len opakoval informácie, ktoré som získal v predchádzajúcich hodinách, o pravde ktorých som nebol absolútne presvedčený… Na chvíľu som si vybral rolu robota, ktorý bez overenia prehráva informáciu, učiteľom zapísanú do svojho vedomia. Tretí deň sme sa viac ponárali do hĺbky a ja som si do zošita kreslil rôzne tvary akože baktérií, parazitov a neviem čoho ešte. Už som sa nezdržal a položil zásadné otázky:
“Kto je tvorcom tejto metódy a aké výskumy boli urobené na potvrdenie výsledkov, ktoré sa učím? Kto opísal tvary baktérií a parazitov tak, ako si ich kreslím? Aké sú na danú tému vedecké podklady?”
Ukázalo sa, že len malá časť tejto metódy skutočne prešla potrebnou vedeckou prácou. Množstvo informácií tvorili len závery iných ľudí na základe ich dlhoročných skúseností. Vnútorným pohľadom som zazrel schému celého systému. Vzápätí som zatvoril zošit, ospravedlnil sa a s vysvetlením, že mám veľmi silné nutkanie (ktoré som naozaj mal) ísť do kostola a nejakú dobu tam stráviť osamote, som odišiel. Školenie som prerušil. Domov som sa teda vrátil bez diplomu či iného potvrdenia o ukončení školenia. Rozhodol som sa však, že budem hľadať ďalej, s touto metódou som určite neskončil. Predčasným ukončením školenia som získal voľný deň, ktorý som vyžil na návštevu predovšetkým cirkevných pamiatok a pešo som po Moskve nachodil veľa kilometrov. Mal som tak možnosť zistiť, že Moskva je veľmi chladné mesto a to počasím aj atmosférou. Dúfal som, že tam nebudem musieť chodiť príliš často.
Pod mikroskopom je v kvapke krvi naozaj vidieť množstvo informácií. Je tam niekoľko základných parametrov, ktoré sa dajú ľahko a už o pár minút prečítať. Je to však len doplňujúca informácia o aktuálnom, podotýkam aktuálnom, stave pacienta, ktorá sa navyše neustále mení v závislosti od mnohých okolností. Podľa môjho názoru a skúseností je táto diagnostická metóda výrazne zveličená a často sa vyvodzujú veci, ktoré môžu mať úplné iný charakter. Obyčajný mikroskop nemá potrebnú kapacitu zväčšenia, aby bolo možné vidieť detaily jednotlivých, príliš malých elementov. Toto dokáže len elektrónkový mikroskop, ktorý stojí milióny, a v každej krajine je ich len niekoľko vo veľkých laboratóriách. K tejto téme poznamenám, že metódu diagnostiky kvapky krvi používam a som rád, že som mal možnosť bližšie sa s ňou zoznámiť. Používam ju však len na získanie doplňujúcej informácie alebo na potvrdenie stanovených záverov.
Dodatok ku kvapke krvi
Zdá sa mi, že veľkú časť diagnostiky z kvapky krvi vyvrátim alebo prinajmenšom spresním. Mnoho ľudí mi bude za to „vďačných“. Urobil som experiment, pri ktorom som zámerne prekyslil organizmus (vyprážaný syr, hranolky, coca-cola a čokoláda) a pichol sa do prstu. Kvapka krvi bola podľa očakávania hotová katastrofa a skoro každý terapeut, ktorý používa túto diagnostickú metódu, by ma už odpísal a vyrozprával mi dlhý príbeh o tom, ako zle je na tom moje zdravie. Lenže ja ako človek zvedavý som sa pichol aj do prstu na nohe a tam sa, na môj veľký údiv, ukázala skoro ideálna krv. Jeden a ten istý človek, rovnaký čas a krv ako u dvoch rôznych pacientov. Tento experiment som následne viackrát zopakoval.

Viacerým špecialistom v tejto oblasti som o svojom experimente povedal a opýtal sa ich, aký na to majú názor. Pravdepodobne som trafil klinec po hlavičke, pretože ich reakcie boli od úplného údivu až po bezmocnosť k danej téme sa vyjadriť. Všetci však povedali, že si takýto experiment sami urobia, pretože je to naozaj revolučná informácia.

Na základe tejto skúsenosti som vytvoril hypotézu a pripravil skupinový experiment na jej potvrdenie. Hypotéza spočíva v tom, že prsty na ruke, pretože sú plochou malé a málo sa hýbu, ukazujú viac na aktuálny potenciál procesov v organizme a fungujú ako určité úložisko, kam sa vytesňuje krv so zhoršenou cirkuláciou. Noha je neustále zaťažovaná, a teda aj práca krvi bude tejto záťaži zodpovedať. Pri takej krvi, ako som mal v prste na ruke, by noha asi odumrela. Myslím si, že až vtedy, keď bude obraz krvi na prste ruky aj na prste nohy rovnaký, získame hodnotu, ktorá odráža skutočný aktuálny celkový stav krvi v organizme. Ďalšia malá revolúcia, ktorá môže zasiahnuť tisíce ľudí. Uvidíme.

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *