2.kapitola

2. kapitola: Prvé stretnutie s hirudoterapiou

V roku 2010, hneď po tom, ako som intenzívne začal praktikovať Kung-fu a v Prahe otvoril prvé ozdravné tréningy, som spoznal Martu. Bola študentkou záverečného ročníka lekárskej fakulty Karlovej univerzity, ktorá je v tomto obore považovaná za jednu z najťažších a asi aj najlepších škôl. Nároky na študentov boli naozaj vysoké a profesori často doháňali svojich študentov až na pokraj zúfalstva. Marta si chodila vybíjať zúfalstvo do telocvične, a pretože perfektne ovládala nemecký jazyk, vyslúžila si prezývku Frau Marta. Navštevovala tréningy Kung-fu a zúčastňovala sa na rôznych seminároch, z ktorých bol jeden okruh zameraný práve na zdravie a ozdravné praktiky. Tieto semináre prebiehali pod vedením skúsených učiteľov a vďaka ich otvorenému prístupu sme s nimi mohli konzultovať svoje osobné zdravotné problémy.

Marta mala problémy so štítnou žľazou, čo viedlo k jej opuchu a následne k vytvoreniu strumy, teda hrvoľa v oblasti hrtanu. Toto ochorenie sa liečilo tak, že sa pacientovi niekoľko rokov dávali lieky na stabilizáciu problému a ak sa patológia ďalej rozvíjala, po určitom čase, väčšinou po dvoch až troch rokoch konzervatívnej liečby, pacienta operovali. Marta bola v poslednom štádiu pred operáciou a sama už bola pre ňu rozhodnutá. Konzultoval som jej problém s Olegom Balančukom, ktorý mal viac ako dvadsaťdva rokov intenzívnej praxe v oblasti národného liečenia. On po zvážení všetkých okolností navrhol terapiu pijavicami. Myslím si, že to bolo prvýkrát, čo som počul o pijaviciach v spojitosti s liečením. Bola to pre mňa absolútna novinka, a samozrejme, aj pre Martu. Nechcela o tom ani počuť. Veril som Olegovi a veľmi som chcel pomôcť Marte, preto som sa ju snažil presvedčiť. Argumentoval som slovami, aby to pred operáciou skúsila, veď operovať sa môže dať aj neskôr. Celú situáciu zlepšoval nízky vek pacientky, a teda predpokladaná dobrá regenerácia organizmu. Je skutočne pravda, že mladosť nedokáže nahradiť ani ten najlepší lekár a vek pacienta často v liečení zohráva dôležitú úlohu. Naveľa sa mi Martu podarilo presvedčiť. Asi to nebola len moja práca, ale zafungovali aj jej východoslovenské korene a predovšetkým zdravý rozum. Takže hoci bola typom človeka, ktorý hovoril: “Verím iba röntgenu a cétečku,” získal som jej súhlas. Začal som zbierať potrebné informácie. Začala sa príprava na moju prvú aplikáciu pijavíc.

Oleg mi pred svojím odchodom vysvetlil základné praktické informácie o tom, ako pijavice prikladať a ako sa o ne starať. Keď sa vrátil, pripravil schému bodov a frekvenciu priložení. Jednoducho kam a kedy pijavice prikladať. Cez internet som objednal svoje prvé pijavice. Trošku ma zarazila ich cena a určitá nedostupnosť na trhu. Hľadal som teda tie najlacnejšie a napokon ich kúpil od nejakej cudzokrajnej liečiteľky a to spôsobom, že stretneme sa na parkovisku pred barákom… Dnes som si skoro na sto percent istý, že to boli už použité pijavice, ktoré takto ich majiteľka recyklovala, no vtedy som o pijaviciach absolútne nič nevedel. Okrem podozrenia, ktoré som vnútri intuitívne cítil a rozumom potlačil, som mal len vieru. Dúfal som, že všetko bude v poriadku.

Mal som vtedy prenajatú len jednu izbu, čo je v Prahe pomerne obvyklý spôsob bývania, pretože nájmy sú tam extrémne drahé a pre bežného človeka, ktorý žije sám, je možnosť prenajať si celý byt zväčša nedostupná. Pijavice som položil pod stôl asi tri metre od svojej postele a pamätám si, ako som sa každých pätnásť až dvadsať minút budil, či náhodou neutiekli z fľaše, aby ma dohrýzli. Bol to stres. Mal som veľmi ľahký spánok… Pijavice našťastie spali dobre a ďalšie noci už aj ja.

Postupoval som podľa plánu, liečenie trvalo asi dva mesiace, raz za týždeň som prikladal určité množstvo pijavíc. Bolo to ľahšie, ako som si myslel. Dnes viem, že čím menej človek vie, tým lepšie spí a aj toto bol podobný prípad. Nič som nevedel, ničoho som sa nebál, ruku som mal istú, mal som predsa Olega, ktorému som mohol kedykoľvek zavolať. Kombinoval som priloženie pijavíc na zóny orgánov a na akupunktúrne body. Počas terapie sa prejavil sklon Marty, pravdepodobne ako dôsledok nízkej hladiny hemoglobínu, po strate určitého množstva krvi odpadávať, takže som po konzultácii s Olegom terapiu mierne upravil. Dnes by som postupoval bezpečnejšie a hemoglobín zvýšil ešte pred terapiou. Som veľmi vďačný Marte, že mi umožnila s ňou pracovať. Predsa len to bol z jej strany risk a odvaha. Ona je pre zmenu vďačná mne, pretože v priebehu niekoľkých mesiacov vysadila lieky. Neboli viac potrebné. Štítna žľaza bola zachránená. Marta dokončila školu, odcestovala do Nemecka, kde si našla dobrú prácu ako lekárka a dnes je šťastnou matkou dvoch detí. Asi po roku, pretože nedodržala odporúčanie opakovať terapiu po určitom čase, sa síce stav štítnej žľazy trochu zhoršil, ale už to na operáciu nevyzeralo a dnes je Marta zdravá.

Jej vyliečenie bolo pre mňa ako zjavenie. Uvedomil som si, aké sú pijavice efektívne a že v živote máme ďaleko širšie možnosti, než si myslíme. Viete si to predstaviť, budúca lekárka, ktorá mala ako študentka prístup k špičkám v obore a nakoniec ju aj tak vyliečila stará dobrá národná medicína?! Ten impulz bol pre mňa taký silný, že som už v tom roku začal plánovať založenie chovu pijavíc a pracovať na jej propagácii. Bol to jeden z hlavných cieľov, ktorý som si stanovil po návrate na Slovensko v roku 2012 a na ktorom dodnes veľmi intenzívne pracujem.

Hirudoterapii sa posledné roky venujem denne, a každý rok, ako aj z nasledujúcich kapitol vyplynie, inak. Niektoré roky pracujem viac ako študent, niektoré viac ako terapeut, iné ako školiteľ a v poslednom čase aj ako výskumný pracovník spolu s publikačnou činnosťou. Mám plný stôl hypotéz, ktoré viem, že fungujú, a potrebujem čas, aby som ich laboratórne a vedecky dokázal.

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *