4.kapitola

4. kapitola: Ucelená metodika aplikácie pijavíc lekárskych

Ucelená metodika aplikácie pijavíc lekárskych vznikla ako súhrnný spôsob aplikácie pijavíc lekárskych a vychádza zo všetkých dôležitých informácií, ktoré som dostal a pochopil od mojich učiteľov, pacientov, ďalších hirudoterapeutov, získal pomocou vnútorného videnia a z vlastných skúseností praktického hirudoterapeuta a chovateľa pijavíc lekárskych.

Aj napriek tomu, že sa uvedená metodika môže zdať vo svojej celistvosti zložitá, dôležité je pochopiť, že jej základy tvoria jednoduché princípy a jej významom je dosiahnuť maximálny pozitívny výsledok pre zdravie pacienta, a to pri zachovaní bezpečnej aplikácie s minimálnym množstvom použitých pijavíc a so žiadnymi alebo minimálnymi negatívnymi reakciami po aplikácii.
Tato metodika zahŕňa minulé aj súčasné poznatky (možno aj budúce, teda nachádzajúce sa v štádiu hypotéz) a mala by slúžiť ako spresnenie aplikácie pijavíc lekárskych a ako pomôcka pre praktických hirudoterapeutov. Jej cieľom je ukázať širší pohľad a doplnenie možnosti liečenia pacientov bez používania nadbytočného množstva pijavíc.
Ako metodika vznikala?
Od začiatku som sa ako praktický hirudoterapeut stretával s niektorými problémami:

1. Reakcia na priloženie
Pri používaní väčšieho množstva pijavíc, 5 až 8 a viac, v pravidelných intervaloch sa ukázalo, že veľké množstvo pacientov vykazuje počas terapie v rôznych jej etapách takzvanú reakciu na priloženie pijavíc v rôznej intenzite jej prejavu. Škála reakcií sa líšila a v mnohých prípadoch bola dosť výrazná. Často sme sa stretávali napríklad s lokálnym opuchom miest po aplikácii, niekedy výrazne opuchli celé končatiny, takmer pravidelné bolo svrbenie miesta aplikácie pri hojení, prejavovala sa zvýšená teplota, či už lokálne na určitom mieste alebo celého tela, objavili sa zvracania, hnačky, začervenania pokožky a mnoho iných prejavov. Pacienti často prepadali panike, pretože hoci boli dopredu na tieto možné prejavy upozornení, v mnohých prípadoch ich intenzita reakcie prekvapila a nevedeli, čo robiť. V noci volali vystrašení, čo sa deje a niektorí sa obracali na lekárov. Občas pacienti túto reakciu pripísali alergii organizmu na pijavice lekárske a ďalej si pijavice už nechceli aplikovať, pretože sa báli prípadných zdravotných komplikácií.

Podľa všetkých dostupných informácií išlo o známu reakciu na sliny, ktoré pijavica lekárska vylučuje do tela pacienta počas zahryznutia. Na základe tejto informácie som sa začal zaoberať adaptáciou organizmu na pijavice lekárske. Nakoniec som dospel do bodu, keď som pacientom odporúčal aplikovať jednu pijavicu do pupku jeden až dvakrát týždenne počas dvoch až troch mesiacov namiesto pravidelnej aplikácie väčšieho množstva pijavíc. Týmto pozorovaním som zistil, že reakcie na priloženie sa aj naďalej objavujú, ale len v minimálnej miere a sú slabej intenzity, pacienti ich ľahšie znášajú a nijako nimi nie sú obmedzovaní pri každodennej činnosti. Ak sa náhodou objavila silná alergická reakcia, jednu pijavicu bolo ľahké odstrániť a pacienta stabilizovať bez potreby následnej hospitalizácie.

Neskôr som si pri školení u Konstantina Vasilijeviča Suchova potvrdil správnosť smerovania a doplnil ho o významné poznatky v práci s telesnými tekutinami a používaním menšieho množstva pijavíc. Keďže on vo svojej práci používal menšie množstvo pijavíc, boli aj reakcie na priloženie pijavíc celkovo menšie a ľahšie znesiteľné. Naučil som sa od neho, že pri aplikácii pijavíc na rôzne časti tela, ktoré sa označujú ako centrálne miesta na priloženie, sa priloženie pijavice môže rôzne prejavovať a pokiaľ sa objaví reakcia na priloženie, znamená to, že organizmus ešte nie je pripravený na intenzívnejšiu aplikáciu. Bol to jeho spôsob adaptácie, ktorý som si rýchlo osvojil. V skupine bolo vtedy asi pätnásť ľudí a po prvej aplikácii mal skoro každý inú alebo žiadnu reakciu na priloženie.

Ďalej som po praktickom zoznámení sa s metodikou profesora Alberta Ivanoviča Krašeňjuka, ktorý metódu adaptácie dotiahol veľmi ďaleko, zistil, že organizmus nie je možné úplne adaptovať v zmysle úplného vylúčenia reakcií na priloženie pijavíc u všetkých pacientov, je však možné výskyt reakcie na priloženie pijavíc výrazne znížiť. Po preštudovaní literatúry som zistil, že v Nemecku pri terapii pijavicou lekárskou nasadzujú antibiotiká, ktoré majú zmierniť prípadný následok reakcie na priloženie. V našom chove a pri nákupe pijavíc sa pomocou pravidelných laboratórnych testov ukázalo, že na pijaviciach sa môžu vyskytovať rôzne druhy baktérií, ktoré pre človeka nie sú nebezpečné, ale majú schopnosť vyvolať lokálny zápal, ktorý by mohol byť považovaný za reakciu na priloženie. Túto teóriu predbežne potvrdilo aj niekoľko nálezov u pacientov. Napríklad u pacientky, ktorá nemala žiadnu reakciu na priloženie pijavíc a po obdržaní novej zásielky pijavíc, podotýkam, že nie od nás, sa hneď pri prvom priložení na miesta, ktoré boli predtým na priloženie v poriadku, objavil veľmi silný opuch. U pacientov so zníženým imunitným systémom, ktorí sa liečili pijavicami, sme postupom času našli v otvorenej rane vredu predkolenia baktérie a bola potrebná liečba antibiotikami. Na potvrdenie tejto teórie máme pripravený výskum, ktorý v blízkej budúcnosti urobíme.
Z vyššie uvedeného a aj neuvedeného, lebo ako som už uviedol, nie všetko môžem podrobne opísať, som urobil nasledujúci záver: Ak má pacient zníženú funkciu imunitného systému, alebo je chorý a má ju naopak zvýšenú, pijavicu pred aplikáciou opláchneme pod tečúcou chlórovanou vodou alebo inak, podľa vlastných možností, antibakteriálne upravíme. Na základe nemeckých výskumov je to najlepší spôsob, ako z nej odstrániť väčšinu povrchových baktérií. V každom prípade však opláchnutie pijavice pred aplikáciou môže znížiť zbytočné reakcie na priloženie. Miesto pred aplikáciou dezinfikujeme aj napriek tomu, že sa všade píše, že je to zbytočné, a až dezinfekcia vyprchá, potom aplikujeme pijavicu. Týmto spôsobom šetríme imunitný systém pacienta, minimalizujeme nežiaduce infekcie v prípade oslabeného imunitného systému, pacientovi nevytvárame zbytočnú záťaž a dosahujeme maximálne pozitívny vplyv pijavice na ľudský organizmus. Pri aplikácii jednej pijavice bude akákoľvek reakcia na priloženie minimálna, a je teda na pacientovi, ak sa potom doma rozhodne pijavicu si aplikovať bez jej opláchnutia a bez dezinfekcie miesta. Existujú teórie, že u zdravého pacienta malá prítomnosť baktérií formuje imunitný systém človeka a podľa princípu, čo nás nezabije, to nás posilní, odporúčajú aplikovať pijavice, tak ako sú, priamo na neošetrené miesta. Skúsenosti ukazujú, že pri malom množstve pijavíc u zdravého pacienta takéto prikladanie naozaj pacientovi nijako neškodí.
Ďalej som zistil, že vo väčšine prípadov je reakcia na priloženie a jej intenzita spojená s počtom a frekvenciou priložených pijavíc a tiež, že existuje určitá adaptácia organizmu, ako na látky, ktoré pijavica vypúšťa, tak aj na baktérie, ktoré môžu aplikáciu pijavice lekárskej sprevádzať. Adaptáciu na pijavicu lekársku opíšem v maximálne možnej miere v inej kapitole.
Na základe týchto pozorovaní a klinických skúseností kolegov som zistil, že menej skutočne znamená viac, a preto u pacientov, tam kde je to možné (napríklad pri akútnych prípadoch počítame s reakciou na priloženie), odporúčam na prvú dlhodobú aplikáciu malé množstvo pijavíc. Neskôr už môže ísť o intenzívnejšiu aplikáciu, pri ktorej sa na naučený organizmus prikladá viac pijavíc naraz. V niektorých prípadoch odporúčam používať menej pijavíc častejšie na centrálne miesta pre priloženie pijavíc. V poslednom čase si nespomínam na žiaden prípad výraznej reakcie na priloženie pijavíc a naši pacienti sú jednoducho šťastnejší, majú menej problémov a menej obmedzení v živote. Táto zmena je bezpečná a dáva pacientom určitú istotu a komfort.

2. Dĺžka krvácania a množstvo vylúčenej tekutiny
Ďalším problémom bola nekontrolovateľná dĺžka krvácania u pacientov a tiež množstvo vylúčených tekutín. Aj keď štúdie hovoria o tom, že v krvácaní po uhryznutí pijavicou lekárskou je len 30% zložiek krvi, ktoré sa obnovujú dlhšie ako 24 hodín, a zvyšok tvoria ostatné telesné tekutiny, pacienti niekedy veľmi intenzívne krvácali, čo im spôsobovalo problémy, strach, krvou znečistenú posteľ, oblečenie či auto, mdlobu a celkové oslabenie organizmu. Často sa uvádza, že čím viac pacient krváca, tým lepšie, lebo organizmus sa potom lepšie regeneruje. Je to však nepotvrdená teória.

Pochopením vplyvu pijavice lekárskej na telesné tekutiny som si uvedomil, že v mnohých prípadoch nie je potrebné, aby pacient naraz stratil veľké množstvo krvi, ale skôr ide o to, aby strácal malé množstvá a pravidelne. V takom prípade sa organizmus lepšie regeneruje a nedochádza k jeho zbytočnému oslabovaniu. Navyše dlhoročné klinické skúsenosti mojich kolegov potvrdzujú, že najmä pri dlhodobých ochoreniach menším počtom pijavíc aplikovaných na správne miesta a s optimálnou frekvenciou môžeme dosiahnuť ďaleko lepšie výsledky, než šokovou terapiou pri veľkom množstve pijavíc, ktorá je skôr vhodná pri niektorých akútnych alebo lokálnych problémoch. Dôležitý je aj fakt, že dĺžka krvácania bude rozdielna na rôznych miestach pre aplikáciu a bude iná po opakovaných pravidelných aplikáciách. Preto je túto situáciu potrebné neustále sledovať.

Tieto a ďalšie informácie ma priviedli k tomu, že ak po aplikácii jednej pijavice určíme dĺžku krvácania a množstvo stratenej krvi, získame tak potrebné informácie pre úpravu ďalšej terapie. Ak pacient dlho krváca, na začiatok bude stačiť menšie množstvo pijavíc, pretože efekt z pijavice v jeho organizme je aj tak dlhodobý. Vyšším počtom pijavíc by sme tento efekt len znásobili, a tak zbytočne oslabili jeho organizmus. V prípade, že je krvácanie krátke, môžeme aplikovať viac pijavíc, čím regulujeme množstvo stratenej krvi, teda nedostatočné krvácanie po aplikácii. Ide o to, že ak jeden pacient krváca osemnásť hodín a druhý dve hodiny, ten prvý stratí ďaleko väčšie množstvo krvi než druhý. Týmto sa dostávame k bezpečnému množstvu stratenej krvi.

Bezpečné množstvo stratenej krvi
Podľa oficiálnych štatistík môžu darcovia krvi bezpečne darovať okolo 450 mililitrov krvi, muži štyrikrát za rok, ženy trikrát za rok. Pri tomto množstve sa organizmus stačí bez problémov regenerovať. Pri strate 450 ml krvi sa objem straty doplní do 24 hodín, strata červených krviniek a krvného farbiva – hemoglobínu za 2 týždne (odberom klesne hladina hemoglobínu asi o 10 g/l, ale vždy je ešte normálna) a strata železa sa doplní do dvoch mesiacov. Na základe tejto informácie dokážeme stanoviť potrebnú frekvenciu a množstvo použitých pijavíc.

Podľa veľkosti pijavice určíme približné množstvo krvi, ktorú vypila. Stredná pijavica vypije okolo 2 až 4 mililitrov krvi a veľká pijavica okolo 10 mililitrov krvi. Odvážime indikačný tampón pred použitím, a potom po použití, keď nasiakne krvou a rana už nekrváca. Potom k množstvu krvi v mililitroch, ktoré pijavica vypila, pripočítame hmotnosť tampóna v gramoch. Napríklad 3 + 2 = 5. Zoberieme číslo 450 (450 ml krvi je bezpečná strata krvi) a vydelíme 5. Dostaneme približný a v každom prípade úplne bezpečný počet pijavíc. V tomto prípade to bude 90. Ak potom zoberieme časový úsek troch mesiacov, čo je 90 dní, a toto číslo vydelíme 90, dostaneme tento výsledok: Pre pacienta bude vhodné aplikovať buď 1 strednú pijavicu každý deň, alebo 2 stredné pijavice každé dva dni, alebo 3 stredné pijavice každé 3 dni, alebo 4 stredné pijavice každé 4 dni, alebo 5 – 7 stredných pijavíc raz za týždeň, alebo 15 pijavíc raz za 15 dní, a to všetko po dobu troch mesiacov.
Práve som rozobral štandardnú situáciu, teda u pacienta s normálnou intenzitou krvácania. Niektorí pacienti však po aplikácii jednej pijavice stratia len 1 až 2 mililitre krvi.

Namiesto jednej strednej pijavice môžeme použiť 2 až 3 kozmetické pijavice alebo namiesto 2 až 3 stredných pijavíc jednu veľkú pijavicu. U pacientov, ktorí krvácajú viac ako 12 hodín, neaplikujeme pijavice častejšie ako raz za dva až tri dni.

V krvi, ktorú z organizmu pijavica vysaje a ktorá po odpadnutí pijavice z organizmu vytečie, sa nachádza časť lymfatickej miazgy a medzibunkovej tekutiny. V súčasnej dobe nemám podrobnú štúdiu o pomere týchto tekutín, no v minulosti som sa učil, že len 30% tvorí hemoglobín a ostatné časti krvi, ktoré potrebujú dlhšiu regeneráciu a že 70% stratených tekutín je vo forme krvnej plazmy, lymfatickej miazgy a medzibunkovej tekutiny a doplní sa prakticky okamžite, maximálne však do 24 hodín. A to aj v prípade jednorazovej aplikácie veľkého množstva pijavíc.
Odporučené množstvá pijavíc odborníkmi sú totožné s naším výpočtom. Neodporúča sa presiahnuť 60 pijavíc za dva mesiace aplikácií alebo 90 pijavíc za tri mesiace aplikácií. Tejto rady by som sa držal aj tam, kde nám vyjde výrazne vyšší výsledok bezpečného používania pijavíc. V tejto oblasti budeme naďalej robiť výskum a na základe nových poznatkov hodnoty časom určite spresníme.

3. Hojenie rán po aplikácii
Ďalším rozšíreným a nepríjemným problémom bolo hojenie rán. V mnohých prípadoch ostávajú po zahojení ranky hrčky, podobné krupice, v iných prípadoch dôjde k zmene pigmentácie a na mieste po aplikácii zostane hnedý fliačik rôznej veľkosti, tiež sa stáva, že po aplikácii sa rana nechce zahojiť a občas dôjde k spusteniu vredu predkolenia, ktorý aj niekoľko mesiacov mokvá a toto mokvanie nejde zastaviť. Toto bol zároveň aj jeden z hlavných dôvodov, prečo mnohí hirudoteraeuti nechcú pokračovať vo svojej praxi alebo sa vyhýbajú niektorým miestam pre aplikáciu.
K riešeniu tohto problému som sa prepracúval veľmi postupne. Nakoniec som ho našiel. Ako prvé som pochopil, že je veľmi dôležité vybrať správne miesta a postupnosť pre aplikáciu. Tejto téme sa budem podrobne venovať v kapitole Miesta pre priloženie pijavíc lekárskych, no v danom kontexte spomeniem, že napríklad u patológií spodných končatín takmer nikdy neaplikujeme pijavice priamo na postihnuté miesto. Začíname pracovať s centrálnymi miestami na priloženie a postupne, po niekoľkých opakovaných aplikáciách, ideálne až po adaptácii organizmu, čiže v závislosti od reakcie organizmu, sa spúšťame po končatine nižšie od zdravého miesta k chorému, až sa dostaneme do postihnutej oblasti. Ak by sme aplikovali pijavicu do zóny, ktorá je natoľko patologicky postihnutá, že vytvára určitý ostrov, ktorý nemôže využívať väčšinu výhod systémov zdravého organizmu, mohli by sme zdravotný stav pacienta nie zlepšiť, ale naopak zhoršiť. V tomto mieste bude s veľkou pravdepodobnosťou narušený imunitný systém a po priložení pijavice naň môže vzniknúť celé spektrum reakcií, a to až do nekrózy tkaniva a gangrény. Vo svoje praxi som sa sprostredkovane stretol s prípadom, keď pri nesprávnej aplikácii pijavíc ku gangréne naozaj došlo a pacientovi museli amputovať nohu. Prakticky každý rok sa hojne stretávame s prípadmi, keď ľudia pijavicami liečia vredy predkolenia a nesprávnou aplikáciou otvoria ďalšie vredy alebo do rany zanesú baktérie, čo celý proces hojenia značne skomplikuje. Stretávame sa aj s prípadmi, že sa po nesprávnej aplikácii pijavíc vytvárajú vredy predkolenia u pacientov, ktorí ich nikdy nemali. My sme správnou postupnosťou a výberom miest pre aplikáciu docielili, že sa podobné prípady nestávajú.

Ďalší problém, ktorý bolo treba vyriešiť, bol vznik hnedých fliačikov ako následok zmenenej pigmentácie po aplikácii pijavíc. V niektorých prípadoch sa k fliačiku pridala ešte podkožná hrča, inokedy vznikali jazvy alebo krupičné podkožné hrčky. Pacienti po takejto skúsenosti nechceli o pijaviciach viac ani počuť a hirudoterapia sa im sprotivila. Išlo hlavne o ženy, pre ktoré je estetika veľmi dôležitá. Väčšine mužov tieto následky veľmi neprekážali, no podľa môjho názoru sú zbytočné, či už u žien alebo u mužov. Tento problém sme vyriešili pomocou aplikácie rôznych veľkostí pijavíc na zodpovedajúce miesta. Podrobne túto tému opíšem v kapitole Veľkosť pijavíc lekárskych. Čo je dôležité, zaviedli sme skúšku, pri ktorej na vybrané miesto pre aplikáciu aplikujeme jednu kozmetickú pijavicu a počkáme, aká reakcia vznikne a ako sa rana zahojí. Ak aj zostane hnedý fliačik, je taký malý, že nie je vidieť a pacienta nijako neobmedzuje. My na základe tejto informácie upravíme terapiu tak, aby sme pacientovi zbytočne nepoškodili kožu. Používať pijavice lekárske bez viditeľných následkov je naozaj možné a je to len o trochu viac práce.

Ukázalo sa, že pri aplikácii viac ako dvoch pijavíc u pacienta, ktorému sa rany nechceli zahojiť, sa tento problém výrazne zvýšil. U pacienta, ktorý si aplikoval jednu pijavicu, bol tento problém ľahko riešiteľný a ranu bolo možné uzavrieť ďaleko ľahšie.
Pri aplikácii väčšieho množstva pijavíc sa človek cíti ako zranený, pretože má na tele väčšie množstvo raniek, ktoré sa pomaly hoja. Zároveň pri väčšom množstve raniek hrozí riziko ich poškodenia a znovuotvorenia, čím vzniká aj riziko infekcie. Takže to zhrniem: Pri aplikácii jednej pijavice je hojenie rany veľmi rýchle a riziko poškodenia rany minimálne. Pri aplikácii viacerých pijavíc sa proces hojenia výrazne predlžuje. Aj tu sa potvrdilo zlaté pravidlo, že menej znamená viac.

4. Následky po ošetrení rany
Jedným z veľmi nepríjemných problémov, hlavne u mužov, bolo odlepovanie náplastí po odstránení prvotného obväzového materiálu. Na tele pacienta ostával lep z náplastí a keď si pacient pravidelne aplikoval pijavice na rôzne miesta, po týždni bol celý od lepu, ktorý išiel len ťažko odstrániť. Z môjho pohľadu tým dochádzalo k zbytočnému dočasnému poškodeniu pokožky, čomu sa dá ľahko vyhnúť. Jednoducho nepoužijeme náplasť, ale obväz. Vo väčšine prípadov používame elastický obväz, ktorý na konci uchytíme sponkami. Elastický obväz umožňuje pacientovi nahliadnuť do rany a prípadne aj ľahko vymeniť savú časť materiálu. Keď sa rana zahojí, elastický obväz sa jednoducho zloží, vyperie a znovu použije pri ďalšej aplikácii. Namiesto elastického obväzu možno použiť sťahovacie sieťky, ktoré sú bežne dostupné v lekárňach, tzv pruban. Leukoplast používajme skutočne len tam, kde je to potrebné a len tak dlho, ako treba.

5. Viac súbežných chorôb, zlý stav pacienta, príjem liekov
V minulosti sme museli veľa pacientov posielať domov, pretože podľa našich vtedajších možností a poznatkov neboli takíto pacienti vhodní na liečbu pijavicou lekárskou. Prekážkou bol ich ťažký zdravotný stav a príjem rôznych liekov. Tento problém sa mi podarilo vyriešiť až po konzultácii s viacerými špecialistami v Rusku, ktorí potvrdili, že pri aplikácii jednej pijavice párkrát za týždeň sa nič nestane. Jednu pijavicu je dokonca možné aplikovať aj v prípade, že človek užíva lieky na riedenie krvi. Takže zasa sme to vyriešili nastavením pomalej dlhodobej terapie, pri ktorej pracujeme s jednou pijavicou približne jeden až trikrát za týždeň. Bez viac ako dvadsaťročných skúseností našich ruských kolegov by sme to nedokázali. Pomocou tejto metódy sa výrazne rozšírilo spektrum pacientov, s ktorými dnes dokážeme pracovať.

6. Cena pijavíc
Aj napriek tomu, že žijeme v zemi, ktorá má v súčasnosti pomerne dobrú ekonomiku, veľa pacientov rieši dostupnosť hirudoterapie práve s ohľadom na svoje finančné možnosti. Tento problém je zdanlivo ťažko riešiteľný. Riešenie som našiel pri návšteve biofabriky v Rusku. Ich stredné pijavice sú menšie ako naše stredné pijavice, ktoré sa bežne v Európe používajú. Takže prvým kľúčom k riešeniu problému je predávať klientom menšie pijavice, ktoré môžu opakovane a dlhší čas používať. Druhým kľúčom je učiť pacientov, aby si pri dlhodobom liečení aplikovali pijavice sami doma, čím výrazne ušetria, a svojho hirudoterapeuta navštevovali len počas intenzívnejších terapií alebo pri kontrole a následnej úprave terapie. Do budúcna plánujeme zriadiť udržateľný program pomoci pre sociálne slabších.

7. Spolupráca pacientov
Pre úspešné zavedenie ucelenej metodiky aplikácie pijavíc lekárskych bolo potrebné naučiť pacientov, aby si pijavice aplikovali sami doma. Zistil som, že okrem biochemickej adaptácie organizmu dochádza aj k psychickej adaptácii človeka na pijavicu. Väčšina pacientov hravo dodržiava aplikáciu jednej pijavice raz za tri dni alebo trikrát za týždeň. Po určitej dobe si pacient natoľko na pijavice zvykne, že je ľahké frekvenciu terapie meniť. Keď hirudoterapeut chce od pacienta, aby si aplikoval 3, 5, 8 pijavíc, má z toho strach. Sú známe prípady, že pacient aplikáciu takéhoto množstva pijavíc nezvládol a zrazu omdlel. Pri použití jednej pijavice žiadne problémy neregistrujeme a človek sa postupne stáva profesionálom v samostatnej aplikácii pijavíc.

8. Skryté informácie
Jedným z veľkých problémov je fakt, že sú informácie, ktoré nemôžem verejne opísať, preto som hľadal spôsob, ako ich začleniť do metodiky tak, aby v nej boli skryté a človek dosiahol potrebný efekt aj bez toho, aby presne vedel, čo sa deje. Toto sa podarilo a keď pacienti budú dodržiavať odporúčanú metodiku a frekvenciu aplikácií, ich disciplinovaná práca prinesie svoje ovocie. Koho však zaujíma hirudoterapia podrobne a rád by vedel aj o skrytých častiach tejto metodiky, môže požiadať profesora Alberta Ivanoviča Krašeňjuka o možnosť absolvovať výuku na jeho akadémii hirudoterapie v Petrohrade. Ja v tomto čase viac urobiť nemôžem.

9. Liečenie chronických problémov
Ďalším problémom, s ktorým sa pravidelne stretávame, je neefektívne liečenie chronických problémov. V mnohých takých prípadoch klasické používanie pijavíc len trochu pomôže, no problém neodstráni. Ako príklad použijem kŕčové žily. Väčšina ľudí kŕčové žily ignoruje a roky s nimi nič nerobí. Potom čakajú, že po aplikácii niekoľkých pijavíc sa žily vyliečia, ale takto to nefunguje. Ak problém vznikal roky, je potrebné ho liečiť dlhodobo a pravidelne, čo je možné len pomocou pravidelnej aplikácie malého množstva pijavíc. Ani tak nie je výsledok zaručený a často sa stane, že sa kŕčové žily nevyliečia, ale oblasť, kde sa poškodená žila nachádza, sa už ďalej nepoškodzuje zníženou cirkuláciou a človek sa v starobe vyhne mnohým nepríjemným problémom, ako sú napríklad vredy predkolenia, bolesti a opuchy končatín a ďalšie. Pri riešení tohto problému mi pomohol predovšetkým profesor Albert Ivanovič Krašeňjuk, ktorý má ako jediný, koho poznám, s dlhodobým liečením viac ako 25-ročné skúsenosti a vyložene sa na túto oblasť špecializuje. Bez neho by som ešte roky robil rôzne experimenty a s veľkou pravdepodobnosťou by som si nevšimol veľa vecí, ktoré ma profesor naučil.

10. Návyk organizmu
Pri zavedení dlhodobej metódy liečenia vznikla otázka, ako sa vyhnúť možnému negatívnemu návyku organizmu na vplyv pijavice lekárskej. Je to podobné, ako keď človek pravidelne prijíma vitamíny a jeho organizmus po čase prestane niektoré látky v tele sám produkovať, pretože si zvykne na ich príjem zvonku. Keďže k tejto teórii v oblasti hirudoterapie nepoznám žiadne výskumy, ale táto možnosť tu je, bolo treba zohľadniť možnosť návyku organizmu pri nastavení frekvencie používania pijavíc. Pri aplikácii jednej pijavice každé tri dni k takémuto efektu takmer zaručene nedôjde, pri aplikácii jednej pijavice každé dva dni je riziko trochu vyššie a pri aplikácii jednej pijavice každý deň sú potrebné dlhšie prestávky medzi jednotlivými sériami aplikácií.
Vyššie som opísal hlavné dôvody, prečo ucelená metodika aplikácie pijavíc lekárskych vznikla a ktoré aktuálne problémy rieši. Táto metodika je otvorená pre ďalšie doplnenie na základe nových poznatkov a skúseností.