14.kapitola

14. kapitola: Hirudoterapia a životný štýl

Stravovanie

Jedným z hlavných doplňujúcich spôsobov zvýšenia efektívnosti účinku hirudoterapie je úprava stravy a pitného režimu.

V statiach, kde sa podrobne venujem účinku pijavice lekárskej na ľudský organizmus, som opísal procesy, ktoré zrýchľujú a zlepšujú látkovú premenu v organizme a súčasne z neho odstraňujú odpadové látky. Ide hlavne o procesy straty krvi počas prisatia, následného krvácania rany, zníženia viskozity krvi, zrýchlenia jej prúdenia, blokovania procesov zrážania krvi a tiež rozpúšťania bunkových stien, ktoré vedie k intenzívnejšej mikrocirkulácii a látkovej premene na bunkovej úrovni.

Pre organizmus je dôležité, aby počas aktivácie procesov, ktoré v organizme po zahryznutí pijavice lekárskej vzniknú, bolo dostatočné množstvo výživných a pre organizmus potrebných látok. Tieto látky organizmus využije pri tvorbe novej krvi a ďalšieho tkaniva, napríklad pri hojení rany po zahryznutí a pri doplnení medzibunkovej tekutiny, ktorej organizmus počas krvácania vylúči veľké množstvo. S úpravou stravy a pitného režimu je dobré začať niekoľko dní pred zahájením terapie pijavicou lekárskou a ideálne je zdravšie sa stravovať, ak nie po celý život, tak určite aspoň počas celého obdobia terapie a aj krátko po poslednom priložení pijavíc. Ak si napríklad budeme pijavice prikladať raz za týždeň počas jedného mesiaca, úprava stravy a pitného režimu by mala trvať okolo 40 dní.

Pri úprave stravy je kľúčom dostatočný prísun výživných látok (vitamínov, minerálov, aminokyselín, mastných kyselín a glukózy) a to takých, ktoré sú ľahko stráviteľné a rýchlo sa vstrebávajú. Túto zložitú kombináciu nám zabezpečí predovšetkým príjem rastlinných produktov (ovocie, zelenina, orechy, strukoviny, sója, tofu, čerstvé džúsy, smoothie, zelené koktaily) a rýb. V ideálnom prípade by takéto stravovanie malo počas terapie tvoriť 90 až 95% potravy. Ťažko stráviteľné jedlá je potrebné vylúčiť. Ak niekto nedokáže vydržať bez mäsa, bude lepšie jesť skôr dusenú alebo varenú hydinu a to maximálne do sedemnástej hodiny večer, pretože po tomto čase sa v žalúdočnej sliznici obmedzuje tvorba pepsínu, dôležitého enzýmu pri trávení živočíšnej potravy. Bez pepsínu sa trávenie výrazne predlžuje a dochádza ku kvaseniu tráveniny. U väčšiny ľudí sa neodporúča jesť pred spaním a keď už človek niečo predsa len zje, malo by ísť o ľahko stráviteľné potraviny.

Ak už teda mäso jeme, je lepšie ho jesť približne v strednom medzičase, medzi jednotlivými priloženiami pijavíc. Ak napríklad plánujeme priložiť pijavice v pondelok a v nedeľu, ideálny čas na mäsitú stravu bude v stredu alebo štvrtok. Mäso môžeme čiastočne nahradiť vývarmi na mäsovom základe, ktoré však jeme bez mäsa. V prípadoch, kedy to bez mäsa naozaj nejde, dbáme na jeho druh, množstvo a prípravu. Vyberáme si ľahko stráviteľné mäso, porcie sa snažíme obmedziť, mäso varíme alebo dusíme. V prílohe sa vyhýbame sacharidom a dôraz kladieme na väčšie množstvo listovej a škrobovej zeleniny.

Počas dňa, v ktorom plánujeme priloženie pijavice lekárskej, jeme iba ľahké jedlá bohaté na vitamíny a dodržiavame pitný režim.

Pitný režim

Počas hirudoterapie je dostatočný pitný režim a to predovšetkým pitie čistej vody nemenej dôležité ako úprava stravy. Voda tvorí až dve tretiny ľudského tela. Orientačne je voda v orgánoch organizmu zastúpená nasledovne: mozog viac ako 80%, srdce približne 75%, krv viac ako 90% a svaly 75%. Ide o orientačné hodnoty, pretože zastúpenie vody v organizme sa v rôznych fázach života mení. Najviac je zastúpená u embrya a novorodenca a najmenej u starého človeka. Fyziologická norma pre zdravého človeka je príjem 25 ml čistej pitnej vody na kilogram váhy za deň. Zámerne píšem čistá voda, pretože je skôr zaužívaný nesprávny termín „príjem tekutiny“, ktorý zahŕňa všetky požívateľné tekutiny, prijímané človekom. Je v tom však háčik. Náš organizmus považuje za vodu iba čistú vodu. Čistá voda má vo svojom zložení medzibunkovú sieť, ktorá dokáže zachytávať iné látky. Zmenená štruktúra vody je organizmom rozpoznaná ako potravina a nie ako voda, čo platí pre všetky jej modifikácie ako káva, čaj, polievka, malinovka a iné.

Zmieňoval som sa o vysokej strate medzibunkovej tekutiny počas krvácania po priložení pijavíc. Medzibunková tekutina je z 35 až 40% tvorená kyselinou hyalurónovou, v každej jej jednotke je obsiahnutá kyselina glukuronová. Obidve tieto kyseliny majú veľmi dôležitú funkciu pri vylučovaní odpadových látok z organizmu a v systéme imunitných a regeneračných funkcií, ako je napríklad hojenie rán, zabraňovanie postupu vírusov a baktérií, vylučovanie moču a stolice. Jedna molekula týchto kyselín viaže na seba viac ako 100 molekúl vody. To znamená, že keď sa do organizmu dostane voda, táto kyselina ju zachytí, zväčší svoj objem a nechá si ju pre seba, čím zabráni jej ďalšiemu toku. Molekula tejto kyseliny sa podobá na gélové guľôčky, ktoré po naliatí vody zväčšia svoj objem a vodu do seba pohltia. Voda je však potrebná aj pre mnohé iné procesy v organizme, a preto je v organizme potrebné jej dostatočné množstvo. Časť vody sa teda spotrebuje na tvorbu novej medzibunkovej tekutiny a časť vody zabezpečí ostatné fyziologické procesy v organizme, ktoré vodu pri svojej funkcii využívajú. Existuje kniha s názvom „Nie ste chorí, ste len smädní“, ktorú odporúčam prečítať.

Pred začatím terapie pijavicou lekárskou je vhodné dodržiavať pitný režim v stanovenej fyziologickej norme 25 ml čistej vody na kilogram človeka. Toto množstvo je pri normálnom životnom štýle, príjme potravy a ostatných tekutín trochu vyššie ako je potrebné množstvo v bežnej situácii. Tým ale dôjde k celkovej hydratácii organizmu a vďaka prebytku vody sa zvýši vylučovanie, čo už samo osebe bude mať pozitívny očisťujúci efekt a telo sa dobre pripraví na následnú terapiu pijavicou lekárskou. Počas tejto zmeny v pitnom režime je potrebné obmedziť nadbytočný príjem soli, ktorá vodu v organizme zadržuje. Ak by ste prijímali veľa soli, môže sa vám dočasne zvýšiť hmotnosť a napríklad aj opuchnúť tvár. Proces funguje tak, že organizmus zadržiava vodu, aby zriedil soľ a toto zadržiavanie sa okrem zvýšenej telesnej hmotnosti môže prejaviť aj opuchom, napríklad tváre alebo nôh.

Vodu sa snažíme piť rovnomerne počas celého dňa, ale hlavne sa poriadne napijeme hneď ráno ešte pred jedlom alebo príjmom iných tekutín a rovnako dôležité je napiť sa aj večer pred uložením na spánok. Voda, ktorú vypijeme ráno, doplní vodu, ktorú sme v noci vypotili a tú, ktorá bola použitá na metabolické procesy. Tým, že sme ešte nič nejedli ani nepili iné tekutiny, sa voda rýchlo vstrebe do organizmu a naštartuje metabolizmus. V prípade nedostatku vody v organizme sa metabolizmus výrazne spomaľuje a jeho systémy čelia väčšiemu zaťaženiu.

Večer pijeme vodu hlavne preto, aby jej mal organizmus dostatok v noci, keď dochádza k regeneračným procesom a organizmus odpočíva. Napríklad medzistavcové platničky na chrbtici nie sú nijako inervované a jediný príjem vody je možný vstrebávaním. Tento proces je však počas dňa veľmi zložitý, pretože platničky často bývajú preťažené, čiže stlačené. Pod tlakom nie je vstrebávanie vody dosť dobre možné. V noci, keď si ľahneme a odpočívame, chrbtica sa uvoľní a platnička môže vstrebávať tekutiny. Keď však v organizme nemáme dostatok vody, namiesto výživy a regenerácie dochádza k dystrofickým zmenám v bunkách nášho organizmu.

Počas terapie je teda nesmierne dôležité dodržiavať dostatočný pitný režim a vyhýbať sa tekutinám, ktoré organizmus zaťažujú alebo sú preň nezdravé. Patrí sem alkohol, sladené vody, príliš veľa kávy, bublinkové a energetické nápoje. Pitný režim je počas dňa vhodné doplniť o minerálne vody, ktoré môžu tvoriť asi tretinu celkovo vypitej vody a nemali by obsahovať bublinky. Vodu môžete vypiť pred priložením pijavíc alebo ju piť, kým je pijavica prisatá. V prípade, že jej nebudete piť nadmerné množstvo, nebude mať na celý proces žiaden negatívny vplyv.

Pohyb a iné aktivity

Obecne sa stretávame s informáciou, že po aplikácii pijavíc lekárskych je treba odpočívať. Táto informácia má niekoľko rovín a v tejto časti ich priblížim.

Pri aplikácii malého množstva pijavíc, jednej až dvoch, nie je potrebné bežnú aktivitu väčšiny pacientov nijako meniť. V prípade, že aplikujeme jednu pijavicu na konečník, na druhý deň môžeme ísť pokojne do bazénu. Ak jednu pijavicu aplikujeme na kožu, tak si aktivity prispôsobíme podľa miesta priloženia a podľa hojenia rany, no vo väčšine prípadov je možné robiť prakticky všetky aktivity vrátane športu.
Iná situácia nastáva pri aplikácii 5 až 12 pijavíc, vtedy je dobré tesne po aplikácii nevykonávať žiadnu ťažkú namáhavú činnosť a obmedziť športové aktivity, až kým sa rany bezpečne nezahoja. Hrozí totiž veľké riziko ich poškodenia, čo by mohlo viesť k zaneseniu infekcie do rany a vyvolať zápalovú reakciu. Skôr sa odporúčajú dlhé prechádzky na čerstvom vzduchu v prírode, lese, parku. Pohyb a prechádzky budú účinok terapie podporovať. Aplikáciou pijavíc sme znížili viskozitu krvi a práve pohybom dosiahneme maximálne prekrvenie celého organizmu a tým aj lepší účinok po aplikácii pijavíc. Lenivosť je príčinou mnohých chorôb a aktívny pohyb, aj keď je to len prechádzka, nám pomôže po kúsku sa jej zbavovať.

Pri aplikácii veľkého množstva pijavíc je pohyb potrebné prispôsobiť potrebám pacienta. Takáto aplikácia môže zasiahnuť rôzne časti tela a krátko po terapii bude lepšie, keď si pacient odpočinie, aby sa rany dobre zahojili. Pohyb zaradíme do terapie hneď, ako je to možné. Ak je pacient na lôžku, odporučíme mu aspoň niekoľkokrát za deň rozcvičku.

Čo počas terapie pijavicou lekárskou pomáha
V tejto časti bližšie opíšem aspoň základné odporúčania pre doplnky k strave počas hirudoterapie.
Americký vedec a lekár Dean Ornish, dokázal, že vápenatenie ciev je zvratný proces a pomocou úpravy stravy sa cievy začínajú odvápňovať a čistiť. Ďalší jeho dôležitý výskum priniesol dôkaz o tom, že už po troch mesiacoch úpravy stravy sa v oblasti prostaty, na ktorú bol výskum zameraný, zmenilo šesťsto génov. Rakovinotvorné prestali byť aktívne a protirakovinové gény zvýšili svoju aktivitu.

Na tému stravovania odporúčam prečítať si knihu „Čínska štúdia“ od Thomasa Colina Campbella. Na zadnej strane je napísané „Komu nie je rady, tomu nie je pomoci. Komu nepomôže k zlepšeniu zdravia táto kniha, tomu nepomôže ani žiadna iná.“ Spolu s mnohými odborníkmi sa k tomu názoru rád prikláňam a podporujem ho. A keď už odporúčam literatúru, ktorú je vhodné si pred terapiou prečítať, tak sem patria aj práce doktora Fereydoona Batmanghelidja, ktorý sa venuje vplyvu vody na zdravie a napríklad napísal knihu „Nie ste chorí, ste len smädní“.

Odporúčania pre doplnenie vitamínov a minerálov v organizme

Dovolím si opísať pár jednoduchých rád, ktoré sám používam a ktoré si môže každý človek ľahko zaradiť do svojho jedálnička. Hoci sú tieto informácie jednoduché, majú veľkú hodnotu. V kombinácii s krátkodobým hladovaním môže zaradenie týchto doplnkov priniesť významné výsledky v zlepšení zdravotného stavu človeka. Podrobnému opisu minerálov a vitamínov v jednotlivých zmesiach sa nebudem venovať.

Peľ s medom
Túto zmes vytvoríme tak, že k jednému dielu peľu pridáme rovnaký diel medu, premiešame, nelejeme do zaváracej fľašky s uzáverom a necháme odstáť. Zmes môžeme konzumovať prakticky aj okamžite. Najlepšie ráno ešte pred raňajkami zjeme jednu čajovú lyžičku a komu chutí, môže si dať jednu polievkovú lyžicu.

Zmes, ktorá obsahuje všetky potrebné vitamíny
Pripravíme si sušené figy, hrozienka, slivky, marhule, vlašské orechy, citrón a med. Všetky uvedené položky pridáme rovnakým dielom. Sušené ovocie aj citrón spolu s kôrou pomelieme v mlynčeku na mäso, do zmesi pridáme med, pomiešame, dáme do fľašky s uzáverom a uložíme do chladničky. Táto zmes obsahuje veľa energie, takže stačí zjesť jednu čajovú lyžičku alebo jednu polievkovú lyžicu ráno pred jedlom. Ak máme náročný deň, môžeme zmes užiť cez deň aj opakovane.

Soľ
Dnes je moderné, že sa veľa ľudí vyhýba príjmu soli. Je však nutné pochopiť, že soľ je pre náš organizmus dôležitá a je potrebné ju prijímať v primeranom množstve. Soľ je potrebná pre tvorbu žalúdočnej kyseliny – kyseliny chlorovodíkovej a keď máme v organizme málo soli, prirodzene sa objavia problémy s trávením. Navyše soľ u nás je jodidovaná, a tak si pri jej príjme zároveň dopĺňame aj potrebný jód.

Makové mlieko
Prvý deň zalejeme 200 gramov maku vodou, ktorá bude len mierne presahovať objem maku. Na druhý deň pridáme asi liter vody a celé to zmixujeme. Vznikne biela tekutina, ktorú precedíme a dostaneme lahodné rastlinné makové mlieko, ktoré obsahuje 12 x viac vápnika ako obyčajné mlieko. Okrem toho, že je ľahko stráviteľné, sa na rozdiel od obyčajného mlieka dobre znáša s inou potravou.

Vitamín C a kolagén
Vitamín C je v potravinách hojne zastúpený, má však tú výhodu, že sa jeho prebytok z organizmu rýchlo vylúči. Keď nás bolia kĺby alebo nám pri pohybe hlasito praskajú, veľmi dobre, a to hlavne u ľudí po štyridsiatom roku života, pomáha príjem kolagénu. Dnes je na trhu veľa produktov, stačí si na túto tému niečo naštudovať a nájdete vhodný výrobok. Ako alternatívu môžete použiť jedlú želatínu. Príprava je jednoduchá, kolagén alebo želatínu rozpustíte miešaním v jednom decilitri vody (želatínu rozpúšťame v teplej vode a necháme trošku napučať), pridáme šťavu z polovice alebo jedného celého citróna, zamiešame a nalačno vypijeme. Najlepšie je potom dvadsať minút nič nejesť.

Zmes na tlak, cholesterol a imunitu
Na túto zmes budeme potrebovať prevarenú vodu, ktorú necháme odstáť na izbovú teplotu, ďalej trojlitrovú fľašu, 3 citróny, 3 celé hlavičky cesnaku a 3 polievkové lyžice medu. Do vody dáme šťavu z citrónov, prepasírujeme cesnak a vmiešame med. Cesnak zostane plávať na dne, čo je v poriadku, nič sa s ním nestane, len ho nebudeme piť a na konci ho vylejeme do odpadu. Túto zmes necháme odstáť 12 až 24 hodín, a potom ju uložíme do chladničky. Každý deň pijeme trikrát po 100 až 150 mililitrov. Nie každý má však potrebnú disciplínu, preto pijeme aspoň tak často, ako môžeme, aby sme sa priblížili k hranici trikrát za deň. Nalačno môže byť tento nápoj ťažký, je lepšie ho piť po jedle. V prípade, že máme veľmi silný cesnak, môžeme ho dať menej a kto má rád sladké, môže použiť trochu viac medu. Je to lahodný nápoj, ktorý nezanecháva v ústach nepríjemný zápach a veľmi dobre pôsobí na vysoký a rovnako aj na nízky tlak. A to zdôrazňujem, lebo ide o asi najúčinnejší nápoj na tlak, s akým som sa stretol. V priebehu troch až šiestich mesiacov pravidelného užívania sa tlak u veľkej časti pacientov stabilizuje. S pomocou hirudoterapie to môže byť ešte rýchlejšie. Ďalej tento nápoj zlepšuje imunitu a je dobré ho piť v zime a počas epidémií. Nápoj pozitívne pôsobí aj na cholesterol v krvi človeka a panuje názor, že krv čistí. Cesnak navyše pôsobí ako prírodné antibiotikum.

Zelené koktaily – chlorofylová a minerálová bomba
Túto tému nebudem podrobne opisovať, keďže to už urobili iní. Odporúčam preštudovať predovšetkým práce Victorie Boutenko, ktorá sa venovala výskumu zelených koktailov. Doplnenie stravy o jeden až dva poháre zeleného koktailu denne pôsobí výrazne pozitívne na ozdravné mechanizmy ľudského organizmu. Je však dôležité nepliesť si zelené koktaily a smothies. V zelenom koktaile tvoria základ zelené listy (nesprávne považované za listovú zeleninu) a voda. Ostatné prísady, ako napríklad sušené ovocie, jablko, med, sa dávajú len na zlepšenie chuti a nemali by tvoriť významnú časť tohto koktailu.
Rôzne druhy smoothie z ovocia majú tiež svoj význam, ale chlorofyl a minerály, ktoré sú v zelených listoch, nič nenahradí.

Očista organizmu
Dlho som rozmýšľal, čo do tejto kapitoly uviesť a čo radšej neuvádzať. Vo svoje praxi som sa stretol s množstvom očistných praktík, ktoré sú veľmi efektívne, ale niektoré sú nebezpečné pre človeka, ktorý má slabší organizmus alebo slabú disciplínu.

Preto v tejto kapitole opíšem len techniky, ktoré sú bezpečné a z dôvodu možných zdravotných komplikácií neopíšem techniky na čistenie pečene, čistenie tenkého čreva, čistenie pľúc a čistenie obličiek. V prípade nutnej potreby je možné sa s týmito technikami zoznámiť individuálne, po posúdení ich vhodnosti a celkového zdravotného stavu.

Ďalej chcem upozorniť na fakt, že nižšie uvedené informácie neslúžia ako návod na to, čo máte robiť, ak to sami nechcete. Všetko robíte na vlastnú zodpovednosť a ja sa tejto zodpovednosti dobrovoľne zriekam, pretože vás nepoznám a nepoznám ani váš zdravotný stav. Zodpovednosť rád ponesiem pri pacientoch, s ktorými budem mať živý kontakt a prípadné procedúry budú robiť na priame odporučenie. Aj keď sú nižšie uvedené procedúry bezpečné, človek je tvor tvorivý a nie všetky jeho výtvory sú zdraviu prospešné. Nie je v mojich silách niesť zodpovednosť za podobné situácie. Keď sa však budete riadiť zdravým rozumom, nižšie uvedené metódy môžu byť, tak ako pre mnohých, aj pre vás veľmi dobrým pomocníkom.

Čistenie nosa a nosovej dutiny – Néti
Stáva sa vám, že máte zapchatý nos alebo zvýšenú tvorbu hlienov? Ste po chorobe dýchacích ciest?

V takom prípade môžete použiť nižšie uvedenú veľmi efektívnu metódu na prečistenie nosových dutín. Treba si však uvedomiť, že ak máte nos zapchatý bez zjavnej príčiny alebo dlhodobo trpíte zvýšenou tvorbou hlienu, príčinu treba hľadať hlbšie v organizme a zvážiť komplexnejšie riešenie. Môže to byť príznak zhoršeného vnútorného prostredia organizmu, čo v konečnom dôsledku môže viesť k oslabeniu imunitného systému a celému radu nepotrebných zdravotných komplikácií.
Ak máte nádchu v spojitosti s akútnym ochorením dýchacích ciest, odporúča sa nos nejaký čas prečisťovať. Začať treba počas ochorenia a pokračovať je vhodné aj chvíľu po ňom. Ide o to, že baktérie sa môžu v zaschnutom hliene akoby zakonzervovať a zostať prilepené v nosových dutinách. Keď dôjde k ich uvoľneniu, človek môže opäť ochorieť. Určite to mnohí z vás poznajú, keď nové ochorenie prepuklo krátko po prekonaní rovnakého ochorenia.

Na čistenie nosu používame veľmi jednoduchú, ale účinnú techniku výplachu nosovej dutiny pomocou slanej vody. Na dve deci vody použijeme zarovnanú čajovú lyžičku soli. Soľ je u nás jodidovaná, ale kto má prístup k tekutému jódu, môže do pohára pridať jednu kvapku. Dnes v lekárňach predávajú špeciálnu „Aladinovu lampu“, do ktorej roztok nalejete a nosovú dutinu prepláchnete. Existuje však stará metóda, ktorá zároveň posilňuje okolité tkanivá, je jednoduchá a nepotrebujete nič okrem pohára.

Pripravený soľný roztok by mal byť teplý, no nie horúci, inak si popálime nosovú sliznicu. Najlepšie je použiť šálku so širokým vrchným otvorom. Šálku mierne nakloníme, priložíme jednu nosovú dierku, druhú dierku palcom druhej ruky zapcháme a ťahom, smrkaním, vodu z pohára vťahujeme dovnútra. Tým, že dochádza k ťahu, zároveň prekrvujeme tkanivá v nosových dutinách. Voda ide cez nosovú dierku do úst, skade ju vypľujeme a zvyšok vysmrkáme tou istou dierkou do umývadla. Nosové dierky striedame tak dlho, ako je to potrebné.
Túto praktiku je dobré si osvojiť, pretože je výborným pomocníkom hlavne teraz, keď je čoraz viac ľudí prakticky okamžite závislých na použití nosových kvapiek, a to už po prvom použití kvapiek. Kedykoľvek pocítime zvýšenú tvorbu hlienu alebo zapchatý nos, môžeme ho takto rýchlo prepláchnuť. Nie je to nič ťažké a je to len otázka zvyku. Dvadsať minút po procedúre sa odporúča nevychádzať na ulicu, pretože imunitný systém na sliznici nosnej dutiny môže byť krátkodobo po procedúre oslabený.

Čistenie žalúdka
Náš žalúdok hlavne v noci, keď by už mal byť prázdny, funguje ako vylučovací orgán, do ktorého sa vylučuje metabolický odpad, ktorý sa následne cez deň zmieša s potravou, ktorú prijmeme, a spolu s ňou náš organizmus postupne opustí. Je zbytočné, aby žalúdok trávil metabolický odpad.

Ráno nalačno vypijeme liter teplej vody. Ak je to pre vás veľa, môžete začať s pol litrom vody. Vzápätí si vyvoláme zvracanie. Prípadne si ešte pred vyvolaním zvracania čupneme a krúživým pohybom spravíme masáž brucha. Zdá sa to kruté, no pár dní tréningu a budete to robiť úplne automaticky bez akýchkoľvek problémov.

Voda žalúdok prepláchne a zriedi koncentrát látok, ktoré sa tam prípadne nachádzajú, do úrovne, ktorá pri vracaní nepoškodí tráviaci trakt. Žalúdok by mal byť ráno prázdny, voda, ktorú zvraciame čistá, prípadne akoby s miernou príchuťou citrónu. Ak je však voda kalná a po vracaní cítime nepríjemné látky v ústach, znamená to, že sa náš organizmus intenzívne čistí alebo sa nestíha čistiť. Ak je to len jednorázový stav, nič sa nedeje, ak však k nemu dochádza pravidelne, treba zmeniť životný štýl a stravovanie.

Pomocou tejto praktiky súčasne dochádza k posilňovaniu žalúdočných stien a kto vytrvá a praktiku robí pár mesiacov, bude cítiť, ako jeho žalúdok zosilnel. Po dlhodobejšej praxi nastáva pocit, že môžete jesť klince a naozaj cítiť silu a vitálnosť tohto orgánu.
Tiež dôjde k prekrveniu brušnej dutiny, takže je to taká ranná rozcvička vnútorných orgánov. Väčšina metabolického odpadu vyjde spolu s vyvracanou vodou, takže tráviacemu traktu odľahčíte a trávenina bude čistejšia. Aj keď, ako píšem, u zdravého človeka by mal byť žalúdok ráno čistý a voda, ktorú vyvráti, číra. Táto praktika nie je nebezpečná ani pri dlhodobom opakovaní, no stačí ju robiť profylakticky, buď niekoľkokrát za týždeň alebo podľa potreby. U ľudí, ktorí majú slabý žalúdok či časté bolesti žalúdka, odporúčam začať pozvoľna a postupne frekvenciu zvyšovať. U pacientov so žalúdočnými vredmi treba konzultovať lekára, pretože stav každého pacienta je iný.

Očista hrubého čreva
Očistenie hrubého čreva pozostáva z dvoch častí. Jedna časť spočíva v opakovaných klystíroch a druhá v dodržaní 42-dňovej odľahčovacej diéty.

Očista hrubého čreva bude pre mnohých zdanlivo príliš náročná procedúra, pre niektorých možno nechutná. Sú to však len teoretické problémy, ktoré pri prvej, maximálne druhej procedúre obvykle úplne vymiznú. Jedná sa o veľmi efektívnu praktiku, ktorú môže raz za rok profylakticky robiť takmer každý dostatočne zdatný človek, ktorý má ešte vcelku funkčné hrubé črevo a k vyprázdňovaniu používa konečník. Táto informácia znie divne, lenže choroby hrubého čreva patria medzi najčastejšie choroby poslednej doby vyskytujúce sa u nás. Často dochádza k operatívnemu odstráneniu časti hrubého čreva a konečník je nahradený umelým vývodom. To je tiež dôvod, prečo je dobré túto praktiku nepodceňovať, ale ani to s ňou nepreháňať.

Len pre zaujímavosť, počas opisovania som túto procedúru sám podstupoval, takže všetko máte z prvej ruky. Na poslednú chvíľu pred písaním som ju aj zjednodušil, a tak uľahčil život sebe a možno aj vám.

1. Klystír
Na túto procedúru si v zdravotníckych potrebách zadovážime irigátor a lubrikačný gel. Irigátor by mal mať nádobu s objemom minimálne dva litre. Namiesto gélu dobre poslúži aj nejaký olej či masť, napríklad kokosový olej. V obchode s elektrospotrebičmi si zakúpime lacnú rýchlovarnú kanvicu a doma pohľadáme trojlitrovú uhorkovú fľašu alebo inú nádobu, do ktorej budeme pripravovať roztok.

Hlavný význam v očiste hrubého čreva má roztok, ktorý použijeme. V nemocniciach sa klystír robieva pomocou mydlovej vody. Mydlo sa pridáva do vody preto, aby sa voda nevstrebala do organizmu, ale aby ju organizmus cez konečník spolu s kalom vylúčil von. Mydlo považujem za agresívne. Pozrime sa teda, ako to robili naši predkovia. Roztok na klystír musí byť slaný alebo kyslý. Táto jeho vlastnosť jednak zabráni jeho vstrebávaniu do organizmu, pretože jedna z funkcií hrubého čreva je odvodňovať kal vstrebávaním prebytočnej vody (ak mávate často zápchy alebo tvrdú stolicu, je to príznak dehydratácie organizmu), zároveň vytvorí príliš slané alebo kyslé prostredie, ktoré organizmus začne neutralizovať formou riedenia, a teda presne opačnou funkciou, teda vylučovaním vody do hrubého čreva. V prípade, ak sú na stenách hrubého čreva prilepené kalové ostrovčeky alebo aj väčšie kalové masy, ktoré z tela nevychádzajú, tak je to práve tento proces, ktorý ich rozmočí a ony postupne od steny hrubého čreva odpadnú.

Len pre orientáciu, hrubé črevo sa môže zaniesť tak, že celé steny sú oblepené kalom a v strede tohoto tvrdého kalu je otvor, tunel, ktorým prechádza ten kal, ktorý je ešte schopný sa vylúčiť. Takto zanesené hrubé črevo môže pridať pacientovi až šesť kilogramov hmotnosti a spôsobiť celý rad zdravotných problémov.

V prípade, že nechceme hrubé črevo čistiť, ale ho liečiť, je možné robiť klystír na bylinnej báze, ale tomu sa v tejto téme nebudem venovať, pretože s danou problematikou nemám praktické skúsenosti a moje poznanie v tejto oblasti je len teoretické. Pre toho, kto si osvojí túto opísanú očistu, bude veľmi jednoduché doplniť ju aj o liečebné praktiky. Mení sa len roztok, ostatné zostáva rovnaké.
Takže máme tri možnosti, ako pripraviť vhodný slaný či kyslý roztok na očistu čreva. Buď v dvoch litroch vody rozpustíme dve až tri polievkové lyžice soli, alebo do rovnakého množstva vody dáme čerstvú šťavu z jedného citróna strednej veľkosti, alebo si nazbierame potrebné množstvo vlastného moču.

Každý organizmus je iný a trafiť pomer soli k množstvu vody a tiež citrónu k množstvu vody je ťažké. Pre niekoho môže byť takáto koncentrácia príliš silná alebo agresívna. Pri soli môžete mať nepríjemný pocit, akoby vás svrbeli vnútorné steny hrubého čreva, a pri vysokej koncentrácii citrónu sa objavia sťahy hrubého čreva, čo povedie k jeho okamžitému nežiaducemu vyprázdneniu. Experimentovať je však dovolené a postupom času si každý nájde svoju mieru. Je len škoda, že práve tento fakt mnohých ľudí odradí od pokračovania, pretože sa to javí ako neúspech.
Aj pre tento dôvod sa v praxi najlepšie osvedčil vlastný moč. Jeho účinok je možné opísať ako mäkký a dlhšie trvajúci. To znamená, že na rozdiel od soli a citrónu vám váš organizmus vyrobí ideálny koncentrát roztoku, ktorý po aplikácii postupne vychádza z organizmu spolu s kalom. Napríklad, ak sa pri citróne vyprázdnite za tri minúty, pri soli za desať, tak pri moči to bude trvať aj štyridsať minút alebo hodinu. Ak si tieto informácie spojíme s vyššie opísanou technológiou očisty, je jasné, že použitie moču na klystír je najvhodnejšia metóda, ktorá povedie k najlepšiemu očistnému efektu hrubého čreva. Moč u viac-menej zdravého človeka je plný prebytočných vitamínov, mal by byť sterilný a mať antibakteriálne účinky. Veď prečo sa odporúča otvorenú ranu ocikať? Nebudem sa však zloženiu moča viac venovať, potrebné informácie si každý, kto chce, ľahko vyhľadá.

Moč môžeme zbierať postupne počas dňa alebo maximálne dvoch dní do pripravenej fľašky. Keď máme prebytok, nič sa nedeje, keď nedostatok, tak ju môžeme doliať slanou vodou. Prebytočný moč neuchovávame viac ako dva dni. To znamená, že vo fľaške určenej na zber moča nemôže byť žiaden moč starší ako 48 hodín. Aj keď sa pohybujeme ešte v bezpečnej hranici, zámerne čas upravujem do ešte bezpečnejšej zóny. Moč nepoužívame, ak sme chorí. Je možné použiť aj moč cudzieho človeka, ak je zdravý, no pri troške disciplíny si takmer každý vie nazbierať dostatok svojho moču.

Klystír robíme buď nalačno, alebo ideálne večer dve až tri hodiny po poslednom jedle. Napríklad o 19:00 si dáme ľahšie jedlo a o 21:00 robíme klystír. Stravovanie je dôležité, lebo podľa toho, čo budete jesť a koľko budete piť, sa vám aj klystír bude robiť ľahko alebo ťažko, čo závisí od toho, či bude kalová masa vláčna alebo tuhá.

Roztok pred aplikáciou zohrejeme v rýchlovarnej kanvici. Obvykle sa zohreje rýchlo, do tridsať sekúnd. Teplotu meriame prstom, mali by sme cítiť príjemné teplo. Ak cítime, že je roztok horúci, počkáme, kým sa jeho teplota nezníži. Steny hrubého čreva sú citlivejšie ako koža a môžete sa vnútri obariť, čo bude mať veľmi bolestivé následky. Studený roztok zas pôjde ťažko a môže vyvolávať kŕče – spazmy. Príjemne teplý roztok bude uvoľňovať steny hrubého čreva a pomáhať vám v lepšom znášaní procedúry.

Podložka, na ktorej budeme, by mala byť umývateľná, pretože tu a tam niečo kvapne, občas aj vytečie. Postupne, so skúsenosťami, tento problém určite vhodne vyriešite.
Klystír môžeme robiť v dvoch polohách a práve tu som metódu doplnil aj o druhú polohu. Roky som poznal len tú, keď človek kľačí na štyroch a v konečníku má klystír. Naozaj to nie je veľmi pohodlné, ale pre poriadok opíšem aj túto polohu. Máme pripravený irigátor s roztokom, hadičku irigátora sme namazali. Kľakneme si na kolená, jednu ruku spustíme k zemi, druhou si namažeme aj konečník, zavedieme doň hadičku irigátora, potom zaujmeme najviac pohodlnú pozíciu, ideálne tak, že hrudník spustíme k zemi, aby bol konečník vyššie ako brucho, a otvoríme ventil. Vrecko irigátora musí visieť nad úrovňou zadku a čím je vyššie, tým je vyšší tlak a rýchlosť prúdenia roztoku do čreva. Regulovaním tejto výšky si nájdeme takú, pri ktorej je prúdenie roztoku cez konečník príjemné. Ako roztok vteká do hrubého čreva, postupne naráža na kalové masy, čím vytvára tlak, ktorý môže byť aj bolestivý, preto sa snažíme prietok roztoku regulovať, napríklad tak, že jednou rukou zalamujeme hadičku, aby sme nemuseli otáčať ventilom. Dýchame pokojne a keď tlak ustúpi, hadičku povolíme a týmto spôsobom pokračujeme, až kým do seba nedostaneme potrebné množstvo roztoku. V prípade, že cítime silnú potrebu ísť na záchod a nedokážeme ju kontrolovať, procedúru prerušíme a po vyprázdnení v nej znovu pokračujeme. Za nejaký čas získate potrebné skúsenosti a budete presne vedieť, ako váš organizmus reaguje a čo a kedy robiť.

Druhá poloha je podstatne jednoduchšia. Ľahneme si na chrbát, pod zadok podložíme vankúš, nohy pritiahneme k bruchu alebo vyložíme na stoličku. Pokračujeme rovnako, ako je opísané vyššie. Škoda, že som na to neprišiel skôr.

Keď do seba dostaneme potrebné množstvo roztoku, zastavíme ventil, aby sme sa nepoliali, pretože v hadičke vždy trochu roztoku zostane. Vytiahneme hadičku a zaujmeme polohu sviečky. V prípade, že nám to nejde, vyložíme nohy na stoličku a zdvihneme zadok, aby sme dostali brucho do jednej osi s nohami. V tejto polohe zostaneme asi jednu minútu. Docielime tým, že roztok stečie z ľavej strany hrubého čreva do priečnej strany pod bránicou. Potom sa plynule prevalíme na pravý bok. Roztok stečie do pravej strany hrubého čreva. Po minúte môžeme vstať a vyprázdňujeme sa podľa potreby. Ako som už vyššie opísal, v prípade roztoku soli alebo citrónu môže dôjsť k rýchlemu aj jednorázovému vyprázdneniu. Ak použijete moč, pôjdete na záchod niekoľkokrát za sebou počas hodiny od klystíru.
Stolicu nezadržujeme a vyprázdňujeme sa tak, ako nám to ide. Ak máme bidet, je lepšie konečník omývať, namiesto stáleho utierania papierom, ktorým môžeme konečník rozdráždiť. Aj sprcha je lepšia voľba ako toaletný papier, hoci trochu nepraktickejšia.

Pokiaľ sme ešte neskúsení a klystír robíme večer, na noc pod seba podložíme nepremokavú podložku, prípadne použijeme väčšie dámske vložky, pretože ak zostane roztok v hrubom čreve a v noci vypustíme nejaké plyny, neostane to len pri plynoch…
Čistenie hrubého čreva je postupná procedúra a je teda dôležité dodržať správnu frekvenciu. Ak sa vám nepodarí dodržať ju na sto percent, nie je to katastrofa, ale snažte sa vždy pokračovať tam, kde ste prestali a pri najhoršom si predĺžte diétu o pár dní, aby ste celý komplex procedúr dokončili.

V niektorých prípadoch sa počas prvých dní po prevedení klystíru môže stať, že sa človek nevyprázdni. Je to preto, že na začiatku sa aplikuje malé množstvo roztoku a napríklad pri dehydratovanom organizme alebo pri veľkom množstve kalových más sa roztok do nich vsiakne, čím neostane nič, čo by mohlo vyjsť von. V týchto prípadoch si nič z toho nerobíme. Na druhý alebo tretíkrát už bude celý proces fungovať správne.

Režim, v ktorom budeme procedúru klystíru opakovať:
1. deň – 200 mililitrov
2. deň – 400 mililitrov
3. deň – 600 mililitrov
4. deň – 800 mililitrov
5. deň – 1000 mililitrov
6. deň – 1200 mililitrov
7. deň – 1400 mililitrov
8. deň – voľno
9. deň – 1600 mililitrov
10. a 11. deň – voľno
12. deň – 1800 mililitrov
13., 14. a 15. deň – voľno
16. deň – 2000 mililitrov
17. až 20. deň – voľno
21. deň – 1800 mililitrov
22. až 26. deň – voľno
27. deň – 1600 mililitrov
28. až 33. deň – voľno
34. deň – 1400 mililitrov
35. až 41. deň -voľno
42. deň – 1200 mililitrov

2. Diéta
Druhou dôležitou časťou očisty hrubého čreva je diéta. Určite ste si všimli, že takmer každý náboženský smer má svoje pôsty, kresťanský pôst na Veľký piatok, ramadán a iné, čiže praktiky s využitím dietologických odporúčaní. Tieto praktiky tam nie sú náhodou a okrem zdravotného účinku majú aj svoj duchovný význam. Už som písal, že po očiste organizmu sa veľa ľudí vnútorne zmenilo. Je pravda, že čisté telo znamená čistú myseľ, no a tiež naopak, keď telo trošku otrávime, spozorujeme, ako sa mení naša nálada, myšlienky a psychika.

Počas očisty hrubého čreva je odporučená táto diéta:

Čo všetko nejesť?
– mäso a mäsové výrobky
– živočíšne tuky
– všetky potraviny obsahujúce múku
– cukrovinky (čokoláda, koláče, cukríky)
-potraviny obsahujúce konzervanty a umelé látky
-konzervy
-perlivé vody
– kávu
– štipľavé jedlá a korenie
– alkohol
– smažené jedlá
– pečené jedlá
– tučné jedlá

Čo jesť?
– kaše ako napríklad ovsenú, detskú krupicu, pohánku, pšeno, bulgur
– zeleninové polievky
– ovocie a zeleninu
– jedlá z ovocia a zeleniny
– orechy, med
– sušené ovocie
– šaláty
– kvasené potraviny (kapusta, paradajky, uhorky, pickles)
– čaj
– jedno vajce za deň
-ryby (varené, dusené, do mokra pečené)

Čo jesť len občas?
– kyslo-mliečne výrobky
– jeden krajec chleba raz za týždeň
– mäsový vývar, ale bez mäsa, raz za týždeň

Na prvýkrát sa pre niektorých mäsožravcov bude zdať nemožné túto diétu dodržať. Aj keď doba sa zmenila a za posledných päť rokov sa Slováci prekvapivo stravujú zdravšie. Mnohí z vás však na prvýkrát nebudú vedieť čo variť a ako sa stravovať. Postupom času si však nájdete potrebné recepty a počas očisty hrubého čreva budete zažívať skutočné hody zdravých potravín. Ak si vytvoríte potrebné návyky, vaše telo sa vám odvďačí zdravím, pohodou a vysokou úrovňou vitality.

Na stránkach asociácie pripravujeme fórum, kde budú môcť užívatelia zdielať medzi sebou zážitky, recepty, nápady a odporúčania týkajúce sa aj očistných praktík. Hádam sa všetko podarí dotiahnuť do konca a vytvoriť projekt, ktorý pomôže a obohatí mnohých ľudí. V skupine to pôjde ľahšie, ako už ukázala nejedna situácia.

V prípade, že diétu porušíte, nič sa nedeje. Jednoducho ju ďalej už neporušujte a pokračujte v procedúrach až do konca. Túto praktiku môžete kedykoľvek ukončiť a nič sa nestane. Len sa oberiete o možnosť veľkej zmeny. Možno na druhý pokus to pôjde lepšie.

Počas tejto očisty odporúčam dopĺňať stravu o pivo. Áno, jedno pivo sem-tam tejto procedúre neprekáža, je však otázka, nakoľko neprekáža vám alebo iným energetickým štruktúram človeka.

Hladovanie

Praktika hladovania bola podrobne spracovaná kolegami, ktorí sa na túto problematiku špecializujú, v tejto časti odkážem na relevantný a veľmi kvalitný zdroj informácií.
Zo svojich skúseností môžem uviesť, že hladovanie je veľmi dôležitý regulačný nástroj, pomocou ktorého dokážeme výrazne ovplyvniť kvalitu vnútorného prostredia organizmu. Ja ho v rámci práce s vnútorným prostredím považujem za najefektívnejší nástroj.

V súčasnej dobe sa vo vyspelých krajinách mnoho ľudí prejedá. Často jeme pre potešenie či útechu alebo zo zvyku, lebo nás tak naučili a táto kombinácia spolu s podvýživou, ktorú jednoznačne zabezpečuje príjem nekvalitných, komerčných alebo nesprávne kombinovaných potravín, je naozaj vražedná. No čo je horšie, má podobu tyrana, ktorý si vychutnáva pomalú smrť svojej obete vediac, že aj tak dostane svoje. Nadbytočným a nesprávnym stravovaním postupne zanášame vnútorné prostredie nášho organizmu a keď organizmu neposkytneme dostatočný čas na očistenie, metabolický odpad v ňom sa začne hromadiť, vnútorné prostredie sa postupne zmení, zrýchľuje sa starnutie a výrazne sa zvyšuje pravdepodobnosť všetkých možných ochorení.
Náš organizmus v takomto prípade prejde do stavu pohotovostnej priority, kedy začne odstraňovať to, čo je najbližšie a skutočne nutné. To, čo priamo neohrozuje život, musí počkať, pretože nie je dosť času, keďže stále prichádza nová strava na spracovanie. Takže sa to odsunie do poradovníka. Je to podobné, ako keď sa čakalo na štátny byt. Roky ste boli v poradovníku a všetci nadávali na úradníkov a štát. Teraz ste vy aj úradník aj štát. Tak prečo si robiť takýto poradovník na odstránenie prebytočného odpadu, ktorý ste vy sami a dobrovoľne postupne dostali do organizmu?
Vedeli ste, že hlavnou príčinou hladu je nedostatočný pitný režim, nízka nutričná hodnota prijímaných potravín a stres? Možno nie ste hladní, ste len smädní, možno ste zjedli veľa, ale nie toho, čo organizmus potrebuje, a možno sa len pred nástrahami života utiekate k jedlu. Navyše je tu železná košeľa zvyku. Jeme tak, ako sme sa naučili v mladosti a nezaujíma nás, že náš organizmus sa už dávno zmenil a potrebuje iný režim.
Našťastie existuje hladovanie. Prakticky pre každého človeka je vhodné a úplne bezpečné jednodňové hladovanie (pokiaľ sa nejedná o chorého pacienta, ktorý potrebuje pravidelný prísun potravy), počas ktorého pijeme len čistú vodu – zdôrazňujem čistú a ešte raz čistú vodu. Týmto poskytneme organizmu dostatok času urobiť v sebe poriadok a dostatočne sa očistiť od nadbytočného odpadu. Je samozrejme jednoduchšie začať v mladosti a udržiavať si čistejšie prostredie postupne celý život, no aj vo vyššom veku môžeme začať bez problémov. U niekoho bude očista trvať mesiac, u niekoho tri roky postupného pravidelného jednodňového alebo krátkodobého hladovania. Postupne sa zmení charakter vývoja vášho organizmu a naštartujete procesy, ktoré ste v ňom doteraz potláčali. Objaví sa proces spätnej regenerácie a vy možno začnete aj mladnúť.
Na konci článku uvediem zdroj na knihu, ktorú odporúčam každému záujemcovi o praktiku hladovania. Je napísaná lekárkou MUDr. Vilmou Partykovou a je to veľmi dobrá práca.

Ja len obecne opíšem ako hladovať jeden deň.

Na začiatok môžete začínať o 17:00 večer a hladovať 24 hodín do 17:00 večer nasledujúceho dňa. Počas hladovania pijeme iba čistú vodu. Prípadné bolesti hlavy a závrate, ak sa objavia, prejdú už po niekoľkých opakovaniach 24-hodinového hladovania. V tomto variante, tak ako ho opisujem, sa však budú objavovať minimálne. Na druhý deň po 17-tej hodine zjedzte ako prvé jedlo teplú zeleninovú polievku, prípadne si môžete spraviť čerstvý džús, ideálne mrkvový. Pozor na kyslé džúsy ako jablkový či pomarančový, môžete po nich dostať silné žalúdočné kŕče. Džús musí byť neutrálny alebo riedený vodou. Nič ťažké nejedzte a ani nejedzte veľa, len toľko, aby ste zahnali pocit hladu.
Keď sa už budete po opakovanom 24-hodinovom hladovaní cítiť dobre a bude sa vám robiť ľahko, hladovanie predĺžte do ďalšieho rána, čiže na 36 až 40 hodín. Hlavná očista sa bude diať počas druhej noci. Na druhý deň ráno si dajte teplú zeleninovú polievku a počas dňa jedzte ľahké jedlá. Počas hladovania pite toľko vody, koľko vám chutí, a hádam aj trošku viac, ako vám chutí. Naozaj ale pite iba čistú vodu, bez citrónu, korenín a neviem čoho ešte. Na internete je toho popísaného dosť, pritom úplne stačí čistá voda.

Počas druhého dňa a hlavne počas druhej noci hladovania sa výrazne zvýši fagocytóza a počet fagocytov sa niekoľkokrát v organizme znásobí, čiže dôjde k intenzívnemu pojedaniu pre organizmus nepotrebných látok. Tento fakt je vedecky dokázaný, dokázal ho držitel Nobelovej ceny za výskum imunitného systému Ilja Iljič Mečnikov v roku 1908.

Vo svojej praxi som pozoroval kvapku krvi pred hladovaním a počas hladovania a sú tam jasné a zreteľné výsledky, ako sa krv postupne očisťuje. Pokúsim sa vyhotoviť sériu videí pri budúcom hladovaní, a potom ich sprístupním verejnosti.

Pri hladovaní dlhšom ako 48 hodín treba špeciálne z hladovania vychádzať a vyššie uvedená informácia pre tento typ hladovania nie je dostatočná. Takisto sa vyhýbajte fanatizmu, pretože sú opísané prípady, keď človek pri hladovaní nadobudol pocit, že už nepotrebuje jesť a organizmus si natoľko vyhladoval, že takmer zomrel. Všetko treba robiť s mierou a so zdravým rozumom.
Častou chybou je, že človek k hladovaniu pristupuje príliš logicky a stanoví si, že bude hladovať napríklad jeden deň v týždni každý piatok. Na osvojenie si praktiky je to dobrý začiatok. Ale potom je dôležité sa naučiť vnímať signály svojho organizmu a hladovať vtedy, keď cítite, že to potrebujete. Pokojne aj dvakrát za týždeň. Organizmus si na očisty hladom privykne a sám si o ne povie. Napríklad, keď budete mať pocit plnosti, nepohodu a podobne. Postupne je možné túto praktiku rozvíjať ďalej a naučiť sa bežne a nastálo prijímať naozaj malé množstvá potravy.

Dlhodobé hladovanie odporúčam len tým, ktorí ho naozaj potrebujú. Tým, ktorí ho len chcú, skôr odporúčam opakované 10-dňové hladovania s 21-dňovým pokračovaním na zelených koktailoch a džúsoch.

Popri hladovaní je zároveň veľmi dôležitý pohyb. Pri jednodňovom hladovaní stačí aktívny pracovný deň, možno prechádzka. Pri dlhšom hladovaní je dôležité čistiť tiež hrubé črevo a veľa chodiť. Tu veľmi odporúčam osvojiť si techniky očistenia organizmu, Čchi-kungu alebo jogy. V takých prípadoch pravdepodobne dosiahnete neporovnateľne lepšie a možno až neuveriteľné výsledky.

Na tému hladovania napísala lekárka MUDr. Vilma Partyková veľmi kvalitnú knihu. Keď si informáciu napísanú v jej knihe spojíte s informáciou uvedenou tu, získate veľmi kvalitný zdroj informácií. Je dostupná v PDF na internete asi ako pirátska kópia. Ak vám pomôže, odmeňte sa autorke aspoň poďakovaním. Naozaj na tému hladovania spracovala podrobné a dôveryhodné údaje. Dopíšem tieto riadky a idem si jej knihu objednať, tiež som čítal len tú PDF kópiu.

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *