3.kapitola

3. kapitola: Začiatok dlhej cesty

Písal sa rok 2011, bolo šesť hodín ráno a vonku vládlo chladné počasie. Stál som pri hlavných dverách do domu na Vinohradskej ulici v Prahe, počas dňa veľmi frekventovanej, teraz však pustej a nevľúdnej. Snažil som sa dostať dnu, ale nikto mi neotváral. Dima zase zaspal. V tom čase sme sa stretávali u neho v byte a každé ráno sme niekoľko hodín robili cvičenia zamerané na rozvoj organizmu a jeho energetickej štruktúry, takzvaný Čchi-kung, po ktorom sme hodinu venovali meditačnému cvičeniu Zen na úrovni tichého sedenia. To znamená, že sme hodinu bez pohybu sedeli alebo stáli a pozorovali dýchanie, myseľ, uvoľňovali napätie tela, psychiky a rozvíjali koncentráciu. Jeho manželka zväčša cvičila spolu s nami a dodnes je pre mnohých veľkým príkladom toho, že bojové umenie je vhodné a hlavne prínosné rovnako pre ženu ako aj pre muža.

Dima bol vtedy mojím učiteľom bojového umenia, dnes je to jeden z mojich najlepších priateľov. On ako jediný v mojej praxi o veľa rokov neskôr dokázal, že pijavicami je možné sa aj predávkovať. Pretože mal málo času a chcel maximálne zrýchliť očistnú procedúru, sám si aplikoval viac pijavíc každý deň. Jeho organizmus si toto počínanie vysvetlil po svojom a pri poslednej aplikácii Dima jednoducho odpadol s pijavicami zahryznutými do chrbta. Našťastie bola prítomná moja manželka, ktorá už vedela, čo robiť. Pijavičky rýchlo odstránila, Dimu uložila do stabilizovanej polohy, pozorovala jeho dýchanie a po chvíli ho prebrala. Dima bol mierne dezorientovaný a od tej doby sa s pijavicami už neponáhľa.

V roku 2011 bol môj zdravotný stav už na veľmi dobrej úrovni, v podstate som nemal čo liečiť, tak som sa začal sústrediť na profylaktické praktiky. Ako prvú praktiku, ktorej sa podrobne budem venovať v kapitole Očista organizmu, som robil 42-dňovú očistu hrubého čreva a držal predpísanú diétu. Ten výsledok som naozaj nečakal! Prevratné zmeny, ktoré za týchto štyridsaťdva dní prebehli, boli natoľko neuveriteľné, že som hneď požiadal učiteľa Pavla Teličkina, ktorý mi túto praktiku dal, aby mi dovolil informácie posúvať ďalej. Súhlasil s jednou podmienku. Všetky procedúry musím najskôr vyskúšať na sebe a keď očistnú praktiku dám niekomu ďalšiemu, pri prvej aplikácii na neho osobne dohliadnem. Šesť rokov som dodržiaval jeho podmienku. Pred napísaním tejto knihy som sa s ním však dohodol, že tieto praktiky zverejním. Obaja veríme, že budú pre niektorých z vás prínosom, aj keď osobný kontakt to nikdy nenahradí. Touto očistou som previedol asi stovku ľudí. Z mnohých sa po očiste stali iní ľudia. Často významne omladli, váha u niektorých klesla o desať až pätnásť kíl, zmenili svoj životný štýl a uvideli, že ich možnosti sú s troškou disciplíny oveľa väčšie, než bola ich pôvodná predstava.

V tejto súvislosti si spomínam na prípad Valdemara, ktorého trápila necitlivosť v ruke. Od kamarátov sa dozvedel, že mám kontakty na ukrajinských liečiteľov a požiadal ma, či by som tam s ním neskočil. Napriek tomu, že informáciu, ktorú potreboval, som vedel, sme už o pár dní sedeli v lietadle do Kyjeva. Bolo veľmi žiaduce, aby vynaložil úsilie, aby vyhľadal presne toho človeka, ktorému bude veriť. Vo svetle vždy prítomných ilúzií je ukrajinský majster piateho danu bojových umení a špecialista na tradičnú medicínu vždy lepšia voľba než študent, ktorý toho z pohľadu ostatných ešte veľa nedosiahol. Uvedomil som si, že liečiť ľudí bude nesmierne ťažká cesta… Je také dôležité, aby pacient veril svojmu lekárovi a také dôležité, aby vzťah medzi lekárom a pacientom fungoval, že je často úplne jedno, koľko toho viete. Aj keď to znie paradoxne, placebo efekt funguje veľmi dobre.

Valdemar dostal potrebné informácie, ktoré spočívali práve v očiste hrubého čreva. Počas stanovenia diagnózy sa ukázalo, že má veľmi nepravidelnú stolicu, niekedy ju nemal päť až šesť dní a tiež u neho došlo k skokovému nárastu váhy. Hrubé črevo, ktoré bolo naplnené kalom, príliš zaťažovalo chrbticu a narušilo citlivosť v ruke. Avšak po návrate domov Valdemar procedúru celý rok odkladal a namiesto toho hľadal rôznych špecialistov a skúsil všetko možné od akupunktúry čínskych špecialistov až po dlhodobé hladovanie. Jeho stav sa zhoršoval, takže sa nakoniec predsa len rozhodol skúsiť odporučenú procedúru. O krátke tri týždne bol po niekoľkoročnom trápení opäť v poriadku. Po tejto skúsenosti sa stal verným cvičencom Kung-fu, no nadšenie z neho, podobne ako u mnohých iných, postupne vyprchalo.

Valdemarov príbeh bol začiatkom niečoho nového aj pre mňa. Na Ukrajinu som začal jazdiť pravidelne a postupne som sa približoval k dverám tradičnej školy, ktoré sa mi v roku 2013 aj otvorili. Môj vzťah k liečeniu sa prehĺbil, začal som sa učiť, ako robiť masáže a liečil som každého vo svojom okolí, kto prejavil záujem. Niekomu som prikladal pijavice, inému spravil masáž, s niekým absolvoval očistu organizmu, s inými zase intenzívne cvičil. Na Slovensku sme zorganizovali seminár Kung-fu a ozdravných cvičení a založili občianske združenie. Jedným z cieľov občianskeho združenia bol rozvoj a propagácia hirudoterapie na Slovensku.

Ako stúpal záujem o konzultácie a liečenie, často som asistoval Olegovi a Pavlovi pri ich činnosti. Každý z nich mal rozdielny pohľad na liečenie ľudí a vo mne sa rodil prvý konflikt. Pavel zastával prístup, že človek si má pomôcť sám vynaložením vlastného úsilia, pričom pacientom len radil, čo robiť. Oleg naopak vynakladal úsilie, aby ľudom pomohol procedúrou, nielen radou. Dnes ich oboch veľmi dobre chápem a rešpektujem. Pavel mal pravdu v tom, že keď človek vynaloží úsilie, tak sa väčšinou po ceste k zdraviu zmení, zatiaľ čo Olega ľudia viac využívali v nádeji, že sa stane zázrak. Sám som vyskúšal obe cesty a nakoniec som sa rozhodol ísť svojou vlastnou, pri ktorej používam oba vyššie uvedené spôsoby podľa toho, kto sa na mňa a v akej situácii obráti. Cesty na Ukrajinu niečo vo mne zmenili, mal som a dodnes mám dojem, že sa vraciam domov. Neuveriteľná dávka spontánnej, zdanlivo ničím nepodmienenej radosti. Aj keď… moja žena, ktorú som síce stretol v Prahe, pochádza tiež z Ukrajiny.

V roku 2011 som do svojho života zaradil aj jednodňové hladovanie. Naordinoval som si na jeden deň v týždni deň bez jedla, len o vode. Pomocou jednodňového hladovania bolo možné udržiavať výsledok 42-dňového očistenia dlhšie a zároveň ma to pripravovalo na dlhodobé hladovanie, ktoré som absolvoval v roku 2015.

Oleg mi pri ďalšej návšteve Ukrajiny daroval knižku o pijaviciach, ktorú som dal preložiť, pretože som nikde nemohol nájsť o tejto metóde informácie. To bol prvý krok k tomu, ako dať ľuďom možnosť bližšie sa zoznámiť s hirudoterapiou. Veľa materiálu z tejto knihy som upravil a následne použil v roku 2013, keď som vydal akože svoju knihu hirudoterapie. Nemal som to takto v úmysle, no nechal som sa presvedčiť, že je dôležité budovať si určitú autoritu. Dnes sa trochu hanbím za túto nedbalosť a budem rád, keď túto knihu pre jej nepotrebnosť nakoniec uložím do archívu, kam patrí. Splnila svoju úlohu a píšem jej nástupkyňu. Mám databázu ľudí, ktorí si ju kúpili, a všetkým pošlem informáciu o tejto novej knihe, aby si ju mohli prečítať.

V tom čase som používal pijavice aj ako profylaktickú procedúru. Nie veľmi som však rozumel tomu, čo robím. V porovnaní s dneškom som bol úplný amatér, ale s dobrými výsledkami.