5.kapitola

5. kapitola: Pijavice a baktérie

V súčasnosti neexistujú žiadne vedecké podklady hovoriace o tom, že pijavice prenášajú akékoľvek choroby, ktoré sú pre človeka škodlivé. Na túto tému bolo urobených množstvo pokusov.

Je však prirodzené, že pijavica, takisto ako akýkoľvek iný živý organizmus, obsahuje živé baktérie, z ktorých časť sa nachádza vnútri tráviaceho traktu pijavice a časť na jej povrchu. Keďže je pijavica lekárska vo viacerých krajinách registrovaná ako liečivo, v minulosti sa robili rôzne pokusy pijavice dezinfikovať, aby neobsahovala žiadne baktérie. Tieto pokusy sa však veľmi rýchlo ukázali ako zlý krok, pretože pijavice bez potrebných baktérií strácali alebo menili svoje terapeutické schopnosti a rýchlo hynuli. V budúcnosti sa tejto téme budem podrobne venovať a opíšem dostupné informácie, potrebné pre profesionálnych hirudoterapeutov alebo ľudí, ktorých táto téma zaujíma. V závere knihy uvediem odkazy na použitú literatúru, kde nájdete potrebné zdroje pre samostatnú prácu.

V dávnych dobách, keď ešte niektoré biochemické reakcie nebolo možné vedecky dokázať, boli lekári, ktorí sa snažili empiricky dosvedčiť, že pijavica neprenáša choroby, a preto si na seba prikladali použité pijavice z chorého pacienta. Ukázalo sa, že napitá — sýta pijavica sa na druhého človeka neprisaje, a teda žiadnu chorobu nemôže preniesť. Takáto teoretická možnosť by vznikla len v prípade, že pijavici vyvoláme zvracanie a hneď nato, keďže bude hladná, ju priložíme na iného hostiteľa, no ani v takom prípade neexistujú žiadne dôkazy, že by takto pijavica niekoho nakazila. Je to však možné logicky predpokladať a podobné hypotézy na určitých príkladoch existujú.
Mnohé z baktérií, ktoré sa na pijavici alebo v jej vnútri nachádzajú, sú pre človeka patogénne. U človeka, ktorý má v poriadku imunitný systém, však tieto baktérie nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo a je to nevyhnutná súčasť terapie, s ktorou sa treba stotožniť.
Vnútri pijavice sa nachádzajú baktérie rodu Aeromonas a to jej typy hydrophila a veronii biovar. Tieto baktérie sú považované za symbionty, čiže organizmy žijúce s iným organizmom v symbióze, sú pre zdravie pijavice dôležité a je veľmi nepravdepodobné, že by sa dostali do organizmu človeka a vyvolali infekciu alebo zápal. Ak však aplikujeme pijavicu na postihnuté miesto, ktoré nemá dostatočne zabezpečenú výmenu telesných tekutín, čiže na miesto s obmedzenou funkciou imunitného systému, lokálna zápalová reakcia môže vzniknúť.
Iná situácia už je povrch pijavíc, kde sa môže nachádzať väčšie množstvo rôznych baktérií. Z nich môžeme vymenovať napríklad: Ochrobactrum anthropi, Aeromonas veronii, Acinnetobacter calcoaceticus, Citobacter gillenii, Pseudomonas poea a mnoho ďalších v závislosti od podmienok, v akých sa pijavice pred aplikáciou nachádzali. Aby sme odstránili čo najväčší počet povrchových baktérií, je potrebné pijavice pred aplikáciou niekoľko minút preplachovať pod tečúcou vodou, ideálne chlórovanou. Odporúčaný čas je podľa našich nemeckých kolegov päť minút. Týmto znižujeme riziko a množstvo reakcií na priloženie pijavíc.

V minulosti sa robili rôzne pokusy, pri ktorých pijavice infikovali rôznymi vírusmi, a potom zisťovali, ako dlho v nej vírus prežije. Robilo sa to prostredníctvom infikovanej krvi, ktorou kŕmili pijavice. Väčšina vírusov sa z tela pijavice vytratila v priebehu niekoľkých týždňov, len jeden typ vírusu prežil až sedem mesiacov, na základe čoho v Nemecku predĺžili obdobie karantény na osem mesiacov.

V našich podmienkach kŕmime pijavice sterilnou krvou, preto stačí karanténa od troch do piatich mesiacov, súčasne ich preventívne ošetrujeme od povrchových baktérií, a preto by od nás zakúpené pijavice mali byť čisté.

Neskôr však s pijavicami manipuluje spotrebiteľ v domácich podmienkach, kde je normálny výskyt baktérií, a preto sa postupom času na tele pijavice objavia nové typy baktérií. V našich podmienkach pripravujeme riešenie, ako pijavice, ktoré sú dlhodobo uchovávané v domácich podmienkach, pripraviť na maximálne bezpečnú opätovnú aplikáciu, ale tento výskum ešte nie je na konci.

Z vyššie opísaného je zrejmé, prečo je potrebná adaptácia na pijavicu lekársku. Ak dáme organizmu čas, a tu a tam sa nejaká baktéria doň dostane, organizmus si postupom času vytvorí B-lymfocyty, ktoré pri stretnutí s antigénom dozrejú a kedykoľvek sa podobný antigén – patogénna baktéria známeho typu v organizme objaví, organizmus už presne vie, čo robiť a rýchlo takúto baktériu zlikviduje. Pretože sa na povrchu pijavíc môžu objaviť rôzne typy patogénnych baktérií, adaptácia nebude stopercentná, ale výrazne zníži akékoľvek riziká a nepríjemnosti a spolu s oplachovaním pijavíc pred použitím znížime aj priebeh a intenzitu reakcií na priloženie.

Je však veľmi dôležité mať na zreteli, že ak pijavice aplikujeme pacientovi, u ktorého predpokladáme znížený alebo značne zaťažený imunitný systém, prípadne sa chystáme priložiť pijavice na miesto so zhoršenou cirkuláciou telesných tekutín, túto aplikáciu dôsledne zvážime a v spolupráci s lekárom prípadne doplníme o príjem antibiotík.
Aby som to ľudovo opísal, uvediem príklad. Pijavicu aplikujeme na postihnuté miesto, kde je znížená regenerácia, zmenená pigmentácia kože, otvorená rana, napríklad vred predkolenia. To všetko sú príznaky narušenej mikrocirkulácie telesných tekutín a je nepravdepodobné, že imunitný systém dokáže včas a správne zareagovať. Ak na takéto miesto priložíme pijavicu, ktorá na povrchu nesie neznámu baktériu a tá sa dostane do rany, organizmus nemá žiadnu možnosť brániť sa a infekcia sa bude ďalej šíriť a spôsobovať problémy. V takom prípade je vždy lepšie a tiež potrebné, a to aj z iných dôvodov, začať aplikáciu na iných miestach na tele pacienta.