16.kapitola
16. kapitola: Rusko
Druhé plánované školenie bolo u Konstantina Vasilijeviča Suchova, žiariacej hviezdy na pomyselnom nebi hirudoterapie. Je jedným z hlavných celosvetovo uznávaných špecialistov hirudoterapie a snaží sa spojiť všetkých priaznivcov hirudoterapie na celom svete. Zároveň je klinickým lekárom, kandidátom lekárskych vied, vedeckým pracovníkom, riadiacim členom profesionálnej asociácie, ktorá združuje hirudoterapeutov a liečiteľov používajúcich pijavice lekárske RANM, spolupracovníkom ruského náučného centra regenerácie ruskej federácie RNC VMiK. Suchov je absolvent jakutskej štátnej lekárskej fakulty, ktorú úspešne ukončil v roku 1985. Učeník akademikov K.R.Sedova, ktorý získal Nobelovu cenu v roku 1976, D.C.Gajduseka zo štátneho inštitútu zdravia USA a profesorov V.M.Makarova, V.P.Alekseeva, V.G.Krivošapkina. Laureát ocenenia Jakutského spoločenstva v oblasti náuky a techniky. Vedúci vzdelávacích programov v oblasti hirudoterapie, regenerácie a národnej medicíny v organizáciach RANM a FGU RNC a v spoločenstve ruských lekárov „bezrozličnych“, čo je možné preložiť ako spoločenstvo lekárov, ktorým nie je jedno, čo sa deje. Zároveň je autorom množstva vedecko-náučných prác a kníh, ktoré sú zamerané na celkovú patológiu, históriu medicíny, kardiológiu, imunológiu a gastroenterológiu, hirudoterapiu a elektronickú kapilároskopiu a mikrocirkuláciu.
Naučil používať hirudoterapiu viac ako dvetisíc ľudí a podnikol významné kroky k plnohodnotnému rozvoju hirudoterapie v Rusku a vo svete. Jeho teória hirudoterapie je založená na vedecky dokázateľnom vplyve pijavíc lekárskych na ľudský organizmus. Aj napriek tomu, že je veľmi dobre oboznámený o mnohých zatiaľ vedecky nedokázaných metódach o použití pijavíc a ich vplyve na ľudský organizmus, vo svojich publikovaných prácach sa takýmto teóriám vyhýba. Tým odstraňuje možné argumenty skeptikov a zástancov modernej medicíny, čím vytvára základ ku skutočnému pokroku v rámci ďalšieho celosvetového rozvoja hirudoterapie. S prácou doktora Suchova som sa počas dlhoročnej práce veľakrát stretol prevažne prostredníctvom jeho publikovaných kníh, video materiálov a tiež prostredníctvom publikácií jeho študentov. Osobne sme sa stretli na 2. celosvetovom kongrese hirudoterapie v Moskve, vďaka čomu vznikol základ našej budúcej spolupráce.
Na školení bolo okolo pätnásť študentov, väčšinou lekárov. Prvé dni sme sa venovali hlavne histórii a Konstantin Vasiljevič Suchov vysvetľoval, akou cestou sa dostal k záveru, na základe ktorého vytvoril svoju vlastnú metódu liečenia. Nikdy predtým som sa nestretol s takou podrobnou históriou ako práve v jeho podaní. Postupne sme prebrali rôzne etapy histórie a Konstantin Vasiljevič Suchov zdôraznil, že všetci významní lekári v histórii, či už to bol Hippokrates, Galén a ďalší, vždy pracovali s teóriou fungovania telesných tekutín ako základom pre ich prácu a objavy. Na tento dôležitý fakt sa v súčasnosti akosi pozabudlo.
Väčšina informácií o klasickej hirudoterapii, keď to veľmi zjednoduším, spočíva v tom, že sa aplikuje väčšie množstvo pijavíc (päť až dvanásť) na postihnuté miesta približne raz za týždeň a to po dobu približne ôsmich týždňov. Keby som mal v krátkosti zhrnúť hlavné body metódy Konstantina Vasilijeviča Suchova, čiže to, čím sa odlišuje, tak on ako základ terapie využíva menšie množstvo pijavíc (tri až päť) na centrálne miesta pre priloženie, prípadne v kombinácii s lokálnym priložením na postihnuté miesta. Priložením pijavíc na centrálne miesta pre priloženie pracuje s teóriou, že sa slina pijavíc rýchlo dostane do celého krvného obehu a takým spôsobom má pijavica najväčší vplyv na celkový stav ľudského organizmu. S touto informáciou v jeho výuke som sa rýchlo stotožnil, pretože keď som ju spojil so svojimi skúsenosťami, zrazu mi bolo všetko jasné. Vo svojej praxi som sa intuitívne približoval k podobným výsledkom a používal som podobné miesta pre aplikáciu, len mi chýbala teória, na základe ktorej bolo možné tieto výsledky systematizovať a spresniť. Kľúčom sú telesné tekutiny! S touto dôležitou informáciou prišiel záver niekoľkodňového školenia a ja som získal potrebné potvrdenie. Kvalifikoval som sa ako špecialista národnej medicíny v oblasti hirudoterapie.
Počas školenia som s Konstantinom Vasilijevičom Suchovom samozrejme prebral aj rozdiel v názoroch medzi ním a Albertom Ivanovičom Krašeňjukom a dnes musím povedať, že obaja majú pravdu, každý svoju, ale pravdu. Metóda Konstantina Vasiljeviča Suchova je jednoduchá a je ľahké pripraviť nováčikov – budúcich špecialistov, čo je pri metóde Alberta Ivanoviča Krašeňjuka ďaleko zložitejšie a skutočne kladie na lekára či terapeuta vysoké nároky. Ako študent Konstantina Vasilijeviča Suchova som dostal prístup do medzinárodnej skupiny, v ktorej sa jeho študenti medzi sebou delia o skúsenosti a dodnes odtiaľ čerpám zaujímavé informácie. Táto skupina zároveň slúži ako príklad skupiny, akú sa budeme usilovať založiť aj u nás.
Na niekoľko mesiacov som sa vrátil na Slovensko, potom som vybavil potrebné víza a znovu odcestoval do Ruska, tentoraz do Petrohradu k profesorovi Albertovi Ivanovičovi Krašeňjukovi. Profesor Albert Ivanovič Krašeňjuk je zároveň doktor medicínskych náuk, absolvent Leningradského medicínskeho inštitútu, ktorý ukončil s vyznamenaním, riaditeľ prvej vedeckej akadémie hirudoterapie v Petrohrade, akademik európskej akadémie prírodných náuk — získal titul čestný vedec Európy, virológ a tvorca vakcíny, ktorou bolo zaočkovaných 4,5 milióna ľudí bez reakcií na vakcináciu, biochemik, prezident asociácie hirudoterapeutov v Petrohrade, autor niekoľkých hirudoterapeutických liečebných metód, autor stošesťdesiatich náučných publikácií a mnoho ďalšieho. Za počet objavov a patentov v oblasti hirudoterapieje je zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov.
Profesora Alberta Ivanoviča Krašeňjuka mi odporučil ešte v roku 2013 bývalý veľvyslanec v Rusku Peter Osvald. Vtedy som zbežne preštudoval jeho práce a zdalo sa mi, že nie som pripravený na učiteľa takej úrovne. Pri našom rozhovore, ktorý prebehol na 2. svetovom kongrese hirudoterapeutov, profesor Albert Ivanovič Krašeňjuk spomenul, že dokážu liečiť pacientov bez reakcií na priloženie a že sa vo svojej práci sústredí predovšetkým na dlhodobé liečenie s použitím malého množstva pijavíc. Toto ma veľmi zaujímalo, pretože som v tej dobe sám na túto tému začal s experimentálnou prácou a on mal informácie, ktoré by mi dokázali ušetriť roky driny. Navrhol som teda, aby ma prijal ako svojho študenta, čo sa aj stalo.
Toto školenie bolo v mnohých ohľadoch iné. V triede sme sedeli len štyria. Všimol som si, že ide o typ študentov, s akými som sa ešte neučil. Boli to ľudia, ktorí v živote dosiahli zaujímavé výsledky, všetci mali ukončené vysoké školy, dve dámy boli lekárky, jedna dokonca pracovala v medicínskom výskume. Charakterizoval by som ich ako veľmi inteligentných a vysoko organizovaných ľudí. Od začiatku bolo jasné, že sa budeme učiť trošku iné veci, na čo aj profesor Albert Ivanovič Krašeňjuk povedal: “Nebudem vás učiť nič, čo si môžete prečítať v dostupnej literatúre. To by bola strata času.”
Prvý deň sme vypísali prihlášky a podpísali súhlas o mlčanlivosti, v ktorom stálo, že nadobudnuté informácie môžeme využívať pri liečení pacientov, ale nemôžeme ich nikde zverejniť ani ďalej učiť. Hoci som o mlčanlivosti z počutia vopred vedel a bol som na tento krok pripravený, aj tak som sa stal súčasťou elitnej skupiny študentov trochu nedobrovoľne.
Informácia, ktorú sme získali, bola na sto percent iná. Nemôžem ju však opísať. Počas kurzu som si často pripadal ako vedecký pracovník a bol som veľmi rád, že som si toto školenie nechal až na koniec. Bolo naozaj náročné a úroveň informácií presahovala učivo vysokých škôl. Akosi prirodzene sa predpokladalo, že študenti už prešli potrebnou prípravou. V práci profesora Alberta Ivanoviča Krašeňjuka som si všimol ešte jednu dôležitú vec, a to matematický algoritmus liečenia. Po vyučovaní som k nemu prišiel a o svojom zistení mu povedal. On sa začudoval:
“Vy ste si to všimli? Máte matematické vzdelanie?”
“Nie.”
“Aha, chápete od prírody.” A ďalej mi vysvetlil: “Áno, máte pravdu, keď som robil svoje výskumy, postupne sa mi ukázal vzorec, ktorý používam. Nikdy som si nemyslel, že sa liečenie a matematika dajú spojiť, ale ukázalo sa, že sa to naozaj dá.”
Chvíľu sme sa rozprávali o prípadnej tvorbe digitálnej aplikácie, ktorá môže pacienta na základe tohto algoritmu sprevádzať, a dohodli sa, že sa na to v budúcnosti pozrieme. V ďalších dňoch som zažil revolúciu v chápaní hirudoterapie. Všetko začalo zapadať na svoje miesta a roky skúseností sa začali systematizovať. Bol som si vedomý, že som získal ďalší kúsok kľúčovej informácie, no tiež som bol smutný, lebo som pochopil, že sa o tento zázrak nemôžem s nikým podeliť. Na ďalší deň cez vyučovaciu prestávku som požiadal profesora o rozhovor a povedal mu:
“Vy ste mi jednou rukou veľa dal a druhou veľa zobral. Ako mám teraz vyučovať nových hirudoterapeutov, ktorí sa ku mne chodia učiť? Včerajší deň je pre mňa starým dňom a do nového rána idem so zviazanými rukami.” Profesor sa zamyslel, a po chvíli navrhol:
“Môžeš založiť asociáciu mojej školy a organizovať školenia, ktoré ja povediem.”
Počas školenia profesor Albert Ivanovič Krašeňjuk pozval svojich kolegov a mali sme možnosť učiť sa aj o systéme diagnostiky Akabane, ktorý som sa naučil, no zatiaľ ho nepoužívam. Bol nám predstavený tiež systém diagnostiky pomocou Kirlianového fotenia. Vystúpil profesor, ktorý o vode a jej chemických vlastnostiach napísal osemsto stranovú najlepšie hodnotenú učebnicu v histórii Ruska. Musím povedať, že prednáška o vode bola nad moje sily a veľkú časť materiálu som neuchopil. V závere som však položil otázky, ktoré ma zaujímali a potvrdil si tak smerovanie svojej budúcej práce v oblasti úpravy pitného režimu. Tento učiteľ ukončil svoj prejav slovami: “Boh je voda,” čím zdôraznil dôležitosť vody pre ľudský život a súčasne prezentoval svoj vzťah k nej. Svojím tvrdením o mimoriadnej dôležitosti vody potvrdil aj správnosť teórie o význame telesných tekutín v liečení, a teda potvrdil závery Konstatina Vasilijeviča Suchova. Všetky získané informácie som potom zohľadnil pri tvorbe ucelenej metódy liečenia pijavicami, ktorú opíšem v praktickej časti hirudoterapie tejto knihy.
Posledný deň bol rýchly. Hneď ráno som urobil záverečnú skúšku, dostal ďalší diplom osvedčujúci moju špecializáciu v oblasti hirudoterapie a z triedy utekal priamo na letisko, aby som stihol lietadlo domov.
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!