8.kapitola

8. kapitola: Biofabrika

Nech je hirudoterapia dostupná pre každého človeka bez ohľadu na jeho vek, národnosť, finančné možnosti či úroveň vzdelania. To bol hlavný cieľ, ku ktorému sme smerovali a smerujeme aj teraz. Aby to bolo možné, bolo potrebné zabezpečiť prístup k pijaviciam lekárskym. Od začiatku som si uvedomoval jeden fakt. Pokiaľ nebudeme mať kontrolu nad chovom pijavíc, náš vklad, to množstvo práce pre popularizáciu hirudoterapie, pomôže skôr chovateľom než obyčajným ľuďom. Chovatelia svojím rozhodnutím a ekonomickou politikou kontrolujú dostupnosť hirudoterapie, pretože určujú dostupnosť pijavíc na trhu. Rozumel som tomu tak, že ak chceme dosiahnuť skutočnú zmenu, je potrebné, aby sme takéto rozhodnutie mohli robiť sami a prostredníctvom našich možností ovplyvňovali aj ostatných
chovateľov a dostupnosť pijavíc.
Po zabezpečení technického zázemia som objednal rôzne druhy pijavíc od rôznych chovateľov. Bol tu však problém. Zrelé pohlavne dospelé pijavice, budem ich nazývať matky, nikto nepredával. O niekoľko rokov neskôr som už chápal prečo. Matky sú náročné na chov. Aby pijavica pohlavne dospela, je potrebné, aby bola osemnásť až dvadsaťštyri mesiacov stará a približne osemkrát nakŕmená. Jej cena by sa tým vyšplhala na úplne inú úroveň. Takže sme si matky museli dochovať. Urobili sme prvé experimenty s kŕmením. Zhodou náhod sme sa dostali k dodávateľovi krvi, ktorý krv odoberá od živých zvierat, čo je pre mňa veľmi dôležitá vec. Som presvedčený, že u všetkého živého je dôležité, akú stravu prijíma a som rád, že nášmu chovu sa potreba smrti jedného na prežitie druhého vyhýba. Navyše, tak ako je u človeka štatisticky dokázané, že darovanie krvi mu prospieva, je veľmi pravdepodobné, že aj zvieraťu odber malého množstva krvi prospeje.
Po celom byte sme mali rozostavané akvária a v každom skúšali iný variant chovu. Pijavice si vždy nájdu nejakú tú cestičku, ako utiecť, a preto sme ich doma často stretávali na rôznych neočakávaných miestach. Po niekoľkých mesiacoch práce boli prvé pijavice oplodnené a začínali sme riešiť prostredie pre odloženie kokónov. Opäť sme vyskúšali rôzne varianty, až nakoniec pijavice odložili prvé kokóny a ja som naivne žiaril šťastím, že sme tak blízko k založeniu úspešného chovu.
Po vyliahnutí prvých pijavíc som spočítal vstupné náklady, čas, uhynuté pijavice, vyliahnuté pijavice a k tomu prirátal všetku vynaloženú prácu na to, aby sa vyliahli. Výsledok bol zničujúci. Našli sme presný spôsob, ako to nerobiť. Novorodené pijavice v nákladoch vychádzali na závratnú sumu. Boli sme teda takmer na začiatku, len o kúsok múdrejší. Vzápätí prišla ďalšia rana. Vodárenské služby pravdepodobne prečisťovali vodovodné siete a do vody sa dostala chémia, ktorú pijavice neuniesli. Celý chov zdochol.
Prenajali sme si nové priestory a nainštalovali zložité zariadenie na úpravu vodu. Znovu sme nakúpili pijavice a znovu chovali matky. V tom dlhom čase, ktorý trvá, kým sa dochovajú matky, som sa opakovane snažil nadviazať spoluprácu s viacerými chovateľmi a biofabrikami, ale všade nám zatvorili dvere so slovami: “Nič vám nepovieme, učte sa sami.” Trvalo viac ako dva roky, než sme zostavili funkčný technologický postup, ktorý dodnes dotvárame. V súčasnosti ovládame technológiu takzvaného uzavretého chovu, keď v uzavretom prostredí dokážeme vytvoriť podmienky vhodné pre všetky etapy vývoja pijavice lekárskej. Je to však zložitá práca a nie vždy dochováme potrebné množstvo predovšetkým veľkých pijavíc, preto spolupracujeme s viacerými dodávateľmi, na ktorých sa môžeme obrátiť, ak ich máme málo. Zakúpeným pijaviciam pravidelne testujeme zdravotný stav a používame len overených dodávateľov. Každým rokom je táto spolupráca menej potrebná, no už dnes je jasné, že založenie vlastného samostatného chovu trvá od troch do piatich rokov. V nákladoch sa bavíme o desiatkach tisíc euro.
Často nás kontaktujú ľudia s ponukou predaja tisícov pijavíc, ktoré údajne nalovili vo voľnej prírode a vždy ich niekomu predajú. Je teda jasné, že tieto pijavice sú niekde v obehu a ich pôvod je neznámy. My sa naopak snažíme o to, aby sa pijavica lekárska dostala späť do prírody, pretože je to ohrozený druh, zapísaný v červenej knihe ohrozených živočíchov a zvierat. Ak nám to ministerstvo životného prostredia povolí, do budúcna budeme dochovávať aj pijavice určené na navrátenie do prírody.

Existuje istá sorta ľudí a nie je ich málo, ktorí tvrdia, že “chovajú pijavice”. Rôznymi spôsobmi sa snažia ľudí presvedčiť o svojom virtuálnom chove. Je to podobné, ako keď lož vojde do dverí a hovorí: “Dobrý deň, ja som pravda a všetko, čo poviem, je pravda.” No a keď vojde do dverí pravda, tak jediné, čo povie, je: “Dobrý deň.” Človek si neuvedomuje, akú výslednú cenu zaplatí za úplne malé, zdanlivo nedôležité klamstvo. Klame pre zisk, no v skutočnosti, zatiaľ čo mu pribúdajú peniaze v peňaženke, stráca to hlavné, seba. Hranica medzi čestnosťou a lžou je tenká a definuje, na ktorej strane sa človek nachádza. V podnikateľskom prostredí je naozaj ťažké byť úplne čestným, no keď človek k čestnosti smeruje a dáva ju na prvé miesta, tak skôr alebo neskôr zmení svoje podnikanie tak, aby čestným naozaj mohol byť. Z môjho pohľadu je ďaleko dôležitejšie vynaložiť úsilie na tvorbu prostredia, v ktorom človek môže byť čestný, než ho vynaložiť na nadbytočný zárobok získaný neustálym klamaním. Keď je základ pevný, aj dom bude pevne stáť.

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *