6.kapitola

6. kapitola: Adaptácia pacienta na pijavicu lekársku

Keď píšem o adaptácii pacienta na pijavicu lekársku, v danom kontexte mám na mysli nielen prispôsobenie sa organizmu a psychiky pacienta na vplyv látok, ktoré po zahryznutí vypustí pijavica do jeho tela, ale tiež samotnú kontaktnú prácu s pijavicou lekárskou, ktorá je pre mnohých ľudí neobvyklým lekárom a väčšinou s ňou získavajú svoje prvé skúsenosti.

S prvou formou adaptácie pacienta na vplyv pijavice lekárskej ako aj na samotnú pijavicu lekársku som sa stretol ešte v ranných začiatkoch svojej cesty k hirudoterapii. Prvá forma hovorila o tom, že v prípade, ak pacient nikdy pijavice nepoužíval, vplyv na jeho organizmus bude okolo 30% z celkového možného vplyvu, po šiestich mesiacoch po ďalšej sérii aplikácií bude tento vplyv 70% z celkového možného vplyvu a približne po roku pri tretej sérii aplikácií bude účinok maximálny. Túto informáciu som však zatiaľ nikde nenašiel potvrdenú. Už od začiatku však bolo jasné, že účinok sa mení. Zatiaľ čo na začiatku je účinok výrazný (napriek tomu, že ide len o 30% z celkového možného vplyvu), a to hlavne preto, že pre organizmus je aplikácia väčšieho množstva šokom a nevie, čo robiť, postupne si vytvorí programy, ktoré mu pomáhajú situáciu pri ďalších aplikáciach zvládať stále lepšie a lepšie.

S druhou formou adaptácie som sa stretol v spojení s reakciami na priloženie. V literatúre a v profesionálnych kruhoch hirodoterapeutov sa užíva termín pozitívna reakcia na priloženie, za ktorú sa považuje akákoľvek reakcia organizmu, ktorá sa objaví do 24 hodín po aplikácii pijavíc lekárskych. Táto reakcia sa často objavovala pri treťom alebo štvrtom sedení u väčšej polovice pacientov. Niektoré štúdie hovoria o 70% pacientov, u ktorých sa prejaví nejaký typ reakcie na priloženie. Tieto reakcie môžu byť absolútne rôzneho charakteru, od zvracania, hnačiek, cez teploty, až po silné začervenanie rany či zmeny pigmentácie na koži. Zoznam je naozaj dlhý, no všetci sa s týmto faktom akoby zmierili a všade sa učí, že je to normálne. Ja som preložil pozitívnu reakciu na priloženie do pochopiteľného jazyka a pre mňa je to jednoducho zápalová alebo iná imunitná reakcia ľudského organizmu na cudzorodé látky.

Počas svojej praxe som si všimol, že pri aplikácii menšieho množstva pijavíc táto reakcia vzniká minimálne. Po stretnutí s profesorom Albertom Ivanovičom Krašeňjukom, ešte pred tým, ako som sa u neho učil, som hlbšie preštudoval jeho verejne dostupnú prácu a začal testovať aplikáciu malého množstva pijavíc do pupku počas prvých dvoch mesiacov. Nepamätám si na žiadne výraznejšie reakcie na priloženie pri tomto experimentovaní. Musím však uviesť, že sme mali prípad, keď nám pacientka, ktorej sme aplikovali jednu alebo dve menšie stredné pijavice na rameno, o osem hodín po aplikácii doma omdlela. Preto je dôležité tento fakt nepodceňovať a aj keď je to jediný prípad za celú históriu, vždy prosím pacientov, aby (ak je to možné) dvadsaťštyri hodín po aplikácii s niekým boli.

S treťou formou adaptácie som sa stretol na školení u Konstantina Vasilijeviča Suchova. On aplikoval po jednej až dvoch pijaviciach na rôzne centrálne miesta pre priloženie pijavíc a pokiaľ dochádzalo k reakciám na priloženie, pracoval s menším množstvom pijavíc a pacienta postupne adaptoval dovtedy, kým sa reakcie na priloženie nestratili. Tým, že používal jednu až dve pijavice, reakcie na priloženie boli minimálne. Podľa jeho slov tkanivo ešte nebolo dostatočne “odpracované“, čo je možné voľne preložiť ako prečistené a zdravo funkčné. Zároveň som si potvrdil teóriu, že pri aplikácii jednej pijavice je výskyt reakcie na priloženie veľmi, ale naozaj veľmi ojedinelý a ak sa prejaví, tak vo forme, ktorú pacient ľahko a hravo zvládne. Takže sme boli na dobrej ceste.

Štvrtú formu adaptácie som si osvojil u profesora Alberta Ivanoviča Krašeňjuka, ktorý ako správny vedec problémy nielen vidí, ale ich aj rieši, a tak našiel metódu a opísal fenomén biochemickej adaptácie do najpodrobnejších známych detailov. Bohužiaľ táto informácia podlieha súhlasu o mlčanlivosti. Kto chce poznať hlbšiu štruktúru biochemickej adaptácie organizmu, nech sa obráti na prvú akadémiu hirudoterapie v Petrohrade, kde má možnosť naučiť sa ju.

Piatu formu adaptácie som pridal sám. V praxi som totiž zistil, že okrem biochemickej adaptácie organizmu na látky, ktoré pijavice do tela vypustí počas prisatia, existuje ešte psychická adaptácia pacienta na pijavicu lekársku, ktorá je veľmi dôležitá hlavne v prípade dlhodobého liečenia, keď potrebujeme, aby si pacient prikladal pijavice sám doma. V prípade, že si pacient prikladá jednu pijavicu dvakrát, maximálne trikrát za týždeň na ľahko dostupné miesta, tak mu takáto spolupráca nespôsobuje žiadne problémy a nijako ho neobmedzuje pri obyčajnej činnosti. Postupne si na pijavice a prácu s nimi zvykne, takže si bez problémov dokáže aplikovať aj väčšie množstvo pijavíc a správa sa disciplinovane a profesionálne. Vo svojej práci som teda skombinoval všetky uvedené typy adaptácie do jednej funkčnej metódy, orientovanej na maximálne pozitívny terapeutický efekt s minimálnym negatívnym následkom po priložení pijavíc. To, o čom nemôžem hovoriť, som vložil do metódy, ktorú nižšie opíšem, takže potrebný efekt adaptácie u väčšiny pacientov nastane, len nebudú vedieť kedy a aký. Je mi ľúto, že danú tému nemôžem opísať podrobnejšie, no tým z vás, ktorí majú vedeckého ducha, poradím, zapisujte si všetky údaje pri každej aplikácii a porovnajte úvodné dáta s konečnými. Pravdepodobne dostanete zaujímavé výsledky. Ak to urobíte v skupine, dostanete štatistický vzorec a ak bude skupina dostatočne veľká, tak štatistický údaj.

Moja metóda
Zo svojej strany môžem povedať, že som všetky metódy pochopil a podľa mňa to, čo nižšie opíšem, s úctou k mojim učiteľom, je najlepšia dostupná metóda adaptácie, ktorú budem ďalej spresňovať a zdokonalovať na základe potvrdenia súčasných hypotéz, ktoré sú súčasťou vedeckého výskumu. Jediné, čo je nepresné, je doba adaptácie, o ktorej nemôžem písať a ktorá bude u každého pacienta iná, takže som vytvoril určitú časovú rezervu, do ktorej podľa predpokladu zapadne maximálna väčšina pacientov. Viac urobiť v súčasnosti nedokážem, ale pracujem na tom, aby som mohol.

Pred intenzívnejšou aplikáciou pijavíc tam, kde je to možné (pokiaľ sa nejedná o akútny prípad), pacienta vždy adaptujeme na pijavicu lekársku. Tento spôsob sa veľmi dobre osvedčil a je v súlade s najlepšími poznatkami súčasnej hirudoterapie. Spôsob adaptácie prispôsobíme podľa pacienta:

Frekvencia a množstvo prikladaných pijavíc počas adaptácie
Aplikácia jednej pijavice dva až trikrát za týždeň je absolútne bezpečná pre väčšinu ľudí. Pri aplikácii takéhoto množstva na centrálne miesta pre priloženie dôjde k požadovanej adaptácii celého organizmu približne o tri až šesť mesiacov pravidelnej aplikácie alebo približne za 14 až 21 dní dôjde k lokálnej adaptácii určitého miesta alebo zóny na tele.

Počet pijavíc počas adaptácie však môžeme navýšiť na miestach, kde telo pacienta nebude vykazovať reakcie na priloženie (dôjde k lokálnej adaptácii), už po dvoch mesiacoch postupnej adaptácie alebo skôr, ak tomu zodpovedá celkový stav pacienta a miesto pre priloženie nevykazuje žiadne silné reakcie na priloženie.

Väčšinou sú dva mesiace dostatočným obdobím na úvodnú adaptáciu pacienta na vplyv pijavice lekárskej, ako aj na samotný kontakt a prácu s pijavicou. Jedná sa však len o čiastočnú adaptáciu, ktorá nám však dáva priestor pre ďalšiu intenzívnejšiu prácu s pacientom pri nastavení terapie pijavicou lekárskou.

Lokálna adaptácia
V prípade, že chceme riešiť nejaký konkrétny problém, napríklad bolestivé rameno, tak aplikujeme jednu pijavicu do požadovanej oblasti, kam plánujeme aplikovať väčšie množstvo pijavíc, tak dlho, až rana prestane vykazovať akékoľvek silnejšie príznaky na priloženie pijavice a rana sa bude dobre hojiť. Lokálna adaptácia prebehne u väčšiny pacientov pomerne rýchlo.

Adaptácia celkového organizmu
Aby sme mohli využiť celkový potenciál hirudoterapie, je dobré sa adaptácii venovať dlhšie a postupne adaptovať celý organizmus pravidelnou aplikáciou jednej pijavice na centrálne miesta pre priloženie až do doby, kým tieto prestanú vykazovať silné reakcie na priloženie pijavíc.

Aj pri adaptácii celkového organizmu môže vzniknúť problém, že sa niektoré miesto na tele neadaptovalo, a preto, ak máme takéto podozrenie, na toto miesto aplikujeme jednu pijavicu a postupujeme ako pri vyššie opísanej lokálnej adaptácii.
Odporúčané miesta pre aplikáciu na prvé mesiace (centrálne miesta pre aplikáciu): pupok, kostrč, konečník, ľavá a pravá strana rohov čeľuste, priestor medzi palcom a štvrtým prstom na nohe. Miesta priloženia bližšie opíšem v samostatnej kapitole.

Pozitívne reakcie na priloženie pijavíc lekárskych
V prípadoch, keď nemáme možnosť alebo chuť sa na pijavice lekárske adaptovať, je potrebné počítať s takzvanou pozitívnou reakciou na priloženie.
Za pozitívnu reakciu na priloženie považujeme akúkoľvek reakciu ľudského organizmu, ktorá sa prejaví do 24 hodín po priložení ako reakcia na priloženie pijavíc lekárskych. V prípade, že sa reakcia objaví po 24 hodinách, nejedná sa o pozitívnu reakciu na priloženie pijavíc lekárskych a je potrebné vyhľadať odborníka.

Pozitívne reakcie na priloženie pijavíc lekárskych delíme do troch skupín

1. Miestne reakcie na priloženie pijavíc lekárskych
Jedná sa často o ľahký typ reakcií, ktoré sa vyskytujú v oblasti miesta, kam sme priložili pijavice lekárske. Môže to byť začervenanie miesta, zmenená pigmentácia, modrina, opuch, zmenená lokálna teplota, zápach a iné reakcie podobného charakteru.

2. Celkové reakcie na priloženie pijavíc lekárskych
Celkové reakcie sú tiež považované zväčša za ľahké reakcie na priloženie pijavíc a patrí sem opuch lymfatických uzlín, zvýšená celková teplota organizmu, zmenená pigmentácia na iných častiach tela než na mieste, kam sme prikladali pijavice, či iné reakcie podobného charakteru.

3. Silné reakcie na priloženie pijavíc lekárskych
Za silné reakcie na priloženie pijavíc lekárskych považujeme silné miestne aj celkové reakcie ako napríklad svrbenie, ktoré sa nedá vydržať, silný opuch miesta, zvracanie, horúčka, hnačka, mdloba a iné reakcie podobného charakteru.

Pozitívne reakcie na priloženie pijavíc lekárskych sa u neadaptovaného pacienta vyskytujú približne v 50 – 70% prípadoch a zväčša sa vyskytujú pri treťom až štvrtom priložení pijavíc. Aj keď to nie je pravidlo, stáva sa to tak najčastejšie. Intenzita pozitívnej reakcie na priloženie pijavíc lekárskych je vo väčšine prípadoch spojená s množstvom priložených pijavíc a celkovým stavom organizmu pacienta. Obecne platí pravidlo, že čím viac pijavíc aplikujeme, tým rýchlejšie a silnejšie sa pozitívna reakcia u pacienta prejaví.

Počas adaptácie s jednou pijavicou sa zväčša prejaví len náznak takejto reakcie a celkový prejav je možné odhadnúť na 10% z celkovej reakcie na priloženie u neadaptovaného pacienta.
Čo robiť, ak sa prejaví pozitívna reakcia na priloženie?
Najlepším spôsobom je aktivovať vylučujúce systémy organizmu. Napríklad vypiť nejaký prípravok, najlepšie rastlinného charakteru, ktorý vyvolá hnačku a po 30 až 60 minútach prijať sorbenty v podobe aktívneho uhlia alebo iné, podľa možností. Zároveň piť veľa vody a močopudného čaju. Lokálne môžeme miesta ošetriť masťou s antihistamínovým účinkom a v prípade, že bude reakcia naozaj silná, je možné užiť nejaké antihistaminikum vo forme lieku.

Tieto reakcie samy zanedlho zmiznú, aj keby sme nič nerobili.

Sú naozaj reakcie na priloženie potrebné?

Pravdepodobne sa im nevyhneme v prípadoch, keď riešime akútny stav pacienta alebo sa pacient nechce adaptovať na používanie pijavíc. No vo väčšine prípadov je možné reakciám na priloženie predísť a život pacientom zbytočne nekomplikovať.

A teraz si predstavte, že použijete veľké množstvo pijavíc! Všetko puchne, všetko svrbí. Terapia sa v takom prípade stáva veľmi nepríjemnou. Tejto nepríjemnosti sa dnes dokážeme vyhnúť práve tým, že spočiatku aplikujeme len po jednej pijavici, napríklad len na jednu nohu, len na jednu čeľusť, aby neopuchli obe nohy či krk tak, že sa sťaží dýchanie.

Je dôležité si uvedomiť, že k terapeutickému efektu dochádza už pri prvom priložení pijavíc, aj keď sa tento proces volá adaptácia, v skutočnosti je to začiatok liečenia, počas ktorého sa organizmus pripraví a tým rozšíri možnosti bezpečnej práce pre seba alebo profesionálneho hirudoterapeuta. Ako príklad rozšírených možností uvediem tehotenstvo. Pokiaľ budúca mamička používala pijavice pred tehotenstvom a dospela do úrovne adaptácie, môže ich pokojne a bezpečne používať aj počas tehotenstva. Odporúčam síce konzultáciu, aby sme overili úroveň adaptácie, ale takáto možnosť tu je. Ak však budúca mamička pijavice nepoužívala, je situácia opačná. Pretože nevieme, ako jej organizmus zareaguje, nebudeme jej počas tehotenstva pijavice odporúčať a ani aplikovať. U adaptovaného človeka to vieme.