12.kapitola

12. kapitola: Čistiť alebo nečistiť použitú pijavicu lekársku od krvi, ktorú vysala?

Často sa stretávame s otázkou, či je dobré čistiť pijavicu lekársku po aplikácii. Čistením nemám na mysli jej opláchnutie pod vodou, ale vyprázdnenie krvi, ktorú vysala.
Veľa ľudí sa pre pomerne vysokú cenu pijavice lekárskej snaží nájsť spôsob, ako pijavicu použiť opakovane. Jednou z metód, ktorá je opísaná na internete a o ktorú sa ľudia pokúšajú, je čistenie pijavice lekárskej po aplikácii. To znamená, že si pijavicu priložia, a potom ako sa pijavica napije a následne pustí, snažia sa u nej vyvolať zvracanie pomocou soli. Alebo iných prostriedkov, pretože tých možností je viac. Takýmto spôsobom ju vyprázdnia, aby ju mohli o niekoľko dní znovu použiť. Z hľadiska financií sa to javí ako výhodná metóda, pretože si človek namiesto desiatok pijavíc na celú procedúru zakúpi len zopár pijavíc. Je to však veľmi krátkozraké riešenie…

Profesionálna odpoveď by mala znieť, že pijavicu používame len raz. Nebude to však odrážať skutočnosť, v ktorej žijeme, pretože veľa ľudí pijavice používa opakovane a sám svoje pijavice niekedy používam viackrát pre vlastné použitie, hlavne pre experimentovanie. Z ľudského hľadiska to považujem za normálne a nevidím na tom nič zlého, hlavne pri cenách za pijavice, ktoré sú na európskom trhu.
Je však pravda, že som sa za celú dobu svojej praxe, ktorá je pomerne dlhá, ešte nestretol ani s jedným hirudoterapeutom, ktorý by čistenie pijavíc praktikoval. Práve naopak, správny hirudoterapeut od čistenia pijavice lekárskej po aplikácii ľudí odrádza a ja, okrem experimentov, v ktorých som si osvojil rôzne praktiky čistenia, aby som ich poznal v praxi, som pijavice nikdy nečistil z dôvodu, žeby som chcel urýchliť ich ďalšie použitie. Ani by som to nikdy nerobil, pokiaľ by ma k tomu nedotlačila situácia.
Prečo je to tak?
Hlavný dôvod spočíva v tom, že v tráviacom trakte hladnej pijavice sa nachádza minimum symbiotických baktérií. Hladná pijavica je pre použitie na pacienta najbezpečnejšia. Po prisatí na človeka sa symbiotické baktérie začínajú množiť geometrickým radom a už o niekoľko dní sa pijavica stáva pre použitie potenciálne nebezpečnou. Častejšie vyvoláva zápaly pre množstvo symbiotických baktérií, ktoré jej pomáhajú prijatú krv tráviť a ďalej upravovať. Pri čistení pijavica nikdy nevyvráti všetku krv a tieto procesy sa stanú súčasťou jej najbližších dní po prvej aplikácii na človeka. Ako pijavica prijatú krv trávi, množstvo symbiotických baktérií sa postupne znižuje, až zostane len potrebné množstvo pre ďalšie rozmnoženie počas príjmu novej potravy.
Už po druhej aplikácii takto očistenej pijavice sa výrazne znižuje sila/koncentrácia bioaktívnych látok jej slín, čím sa stráca časť jej liečebných účinkov. Pre pijavicu je neprirodzené, aby sa po každom prisatí vyvracala. V skutočnosti sa to stáva zriedka a aj to pijavica vyvráti len časť nasatej krvi. Je dôležité si uvedomiť, že veľká časť liečebného účinku pijavice lekárskej spočíva v tom, že po zahryznutí vypúšťa do nášho organizmu slinnú sekréciu s vysokým obsahom biologických látok alebo tzv. fermentov, ktoré potom aktívne vyvolávajú biochemické reakcie v našom organizme a často mávajú liečivý účinok. Sliny pijavice lekárskej nie sú nekonečné, čím chcem povedať, že keď pijavicu použijeme, vypustí veľké množstvo týchto látok do ľudského organizmu a potrebuje určitý čas, aby sa po tomto výkone zregenerovala a aby znovu vytvorila potrebné množstvo týchto aktívnych látok, o ktoré nám v hirudoterapii ide.
Ďalší závažný dôvod je ten, že vo väčšine prípadov sa pijavicu lekársku snažíme použiť na to, aby sme vyriešili nejaký problém a často ju prikladáme na postihnuté miesto. No a tým, že ona z tohto miesta vysaje krv, v ktorej sa pri určitých typoch chorôb s veľkou pravdepodobnosťou nachádzajú látky, ktoré určitým spôsobom poškodili organizmus, vysaje spolu s krvou aj tieto škodlivé látky. My aj keď pijavicu lekársku vyčistíme, časť krvi, ktorú vysala, v nej zostane, a potom keď sa pijavica zahryzne do ďalšieho miesta, bez dostatočného času na samoočistenie, môže naň svojimi slinami preniesť škodlivé látky z predošlého miesta. Ako som už písal v inej kapitole, v pijaviciach sa vyskytuje baktéria Aeromonas Hydrophila, ktorá produkuje silné antibiotikum Chloromicetin, čím lieči pijavicu, ale aby toto bolo účinné, je potrebný čas. Výskumy ukázali, že vo väčšine prípadov stačí mesiac, aby sa pijavica sama očistila od patogénnych látok, avšak aj tu existujú výnimky, keď je potrebný dlhší čas. Štyri až päť mesiacov je ideálna doba pre samoočistný efekt.
Imunitný systém ľudského organizmu okrem funkcie chemických procesov, ktorými ozdravuje organizmus a bojuje so škodlivými mikroorganizmami, vytvára aj určité blokády okolo chorého miesta v tele. Môžeme si to predstaviť ako oporný múr, ktorý zachytí baktérie, vírusy či iné škodlivé mikroorganizmy a neprepustí ich ďalej do organizmu. Tým, že pijavicu lekársku odoberieme a následne prenesieme na iné miesto, tak aj napriek tomu, že sme ju vyčistili, prípadne si len myslíme, že sme ju vyčistili, môžeme ňou preniesť zdravotný problém z jedného miesta na druhé. Obídeme fyziologickú blokádu imunitného systému, čím môžeme spôsobiť šírenie ochorenia.
Ešte jeden dôvod, prečo pijavicu lekársku nečistiť, je ten, že pri opakovanom čistení dochádza k výraznému zníženiu kondície pijavice, ktoré sa často končí jej smrťou. (Často pijavica lekárska uhynie hneď po našom čistiacom zásahu.) Z tohto hľadiska teda spôsob čistenia pijavice lekárskej po aplikácii nie je ani finančne výhodný, pretože po niekoľkých opakovaniach priloženia a následného čistenia pijavica zahynie a my si musíme kúpiť ďalšiu.
Vyššie uvedené dôvody sú, myslím, dostatočne zrejmé na to, aby ľudia pochopili, prečo nie je dobré pijavicu lekársku čistiť po aplikácii. Súčasne sa však môžeme pozrieť na to, ako sa dá používať pijavica lekárska častejšie. Jednou z možností je nenechať pijavicu napiť sa veľa krvi. Priložíme ju a necháme prisatú povedzme 5 až 10 minút. V praxi sa používa metóda Abuladze, pri ktorej sa pijavice prikladajú len na 1 až 3 minúty alebo sa odoberajú hneď po zahryznutí.

Pijavica vypustí veľkú časť slín do organizmu v prvých troch minútach a väčšinu aktívnych látok do dvadsať minút od priloženia. Ideálny čas je do 20 minút, no na niektorých miestach sa za tento čas pijavica bez problémov napije. Takže ju pokojne necháme dlhšie ako len tých 5 až 10 minút, ale maximálne do 20 minút, a potom jemne priložíme k hlavičke pijavice prst namočený do liehu alebo soli. Pijavica sa pustí, odoberieme ju a odložíme do pripravenej nádoby. Tam ju necháme podľa typu ochorenia a intenzity nasatia okolo 30 dní. Po neúplnom nasýtení je totiž čas regenerácie pijavice kratší ako po úplnom.
Treba však zvážiť aj to, aký problém riešime, či pijavicu lekársku používame len profylakticky, vtedy je to vhodný spôsob, alebo riešime nejaké infekčné ochorenie, vtedy to vhodný spôsob nie je. Pri infekčnom ochorení necháme pijavicu prisatú až dovtedy, kým sa sama nepustí. Potom počkáme 4 až 5 mesiacov, aby krv strávila, metabolizovala, a aby sa vyrovnala s baktériami či vírusmi. Až potom ju môžeme opakovane priložiť na ľudský organizmus. Pri ťažkých infekciách pijavicu používame len raz.

Ako pijavice čistiť?
Pre prípad, že nastanú časy, keď budú pijavice opäť ťažko dostupnou vzácnosťou,
opíšem niekoľko spôsobov jej čistenia.

Najjednoduchší spôsob čistenia je posypať pijavicu soľou a keď začne zvracať, tlakom jej pomôcť krv vyvrátiť. Na hlavičke má pijavica dvanásť párov očí, takže tento spôsob jej čistenia je dosť násilný a osobne ho považujem za nevhodný.

Druhý, lepší spôsob, ktorý je rovnako násilný a je lepší len preto, že má silnejší účinok a čiastočne čistí povrch pijavice od baktérií, je posypať pijavicu kurkumou, ktorá má antibiotický účinok a ktorá rovnako ako v prvom prípade vyvoláva u pijavice zvracanie.

Keď som sa touto problematikou zaoberal s cieľom nájsť ľudskejší spôsob čistenia pijavíc, logicky som vyskúšal urobiť slaný roztok, ktorý nebude taký agresívny ako čistá soľ a poskytne podobný účinok. Prvé pokusy ukázali, že tento spôsob funguje a do budúcna ho skúsime vylepšiť. Pomer soli v pokuse bola jedna polievková lyžica na dva decilitre vody. Aj po takomto očistení odporúčam pijavicu nechať minimálne mesiac odpočívať. Budete mať z nej lepší účinok.

Čisto hypoteticky je možné sa zamyslieť nad teóriou podmieneného reflexu. Keď po aplikácii pijavica vždy podstúpi fázu, v ktorej jej bude nevoľno, môže sa to prejaviť na jej správaní. Je to však len teória, na potvrdení ktorej je asi zbytočné pracovať. Keď bude človek vychádzať z prirodzenej úcty k prírode a bude rešpektovať a vážiť si život pijavíc ako život svojho lekára-pomocníka, tak táto otázka prirodzene odpadne a bude aktuálna len v prípadných “bojových” podmienkach.