15.kapitola

15. kapitola: Hirudoterapia a bankovanie

Terapiu pijavicou lekárskou je možné spojiť s inou starou metódou – s bankovaním. Bankovanie je historicky osvedčená technika známa niekoľko tisíc rokov, ktorá sa veľmi často využívala v tradičnej medicíne, predovšetkým v tradičnej čínskej medicíne, ďalej v Indii a u domorodých kmeňov v Afrike. V Európe bola podchytená okolo r. 120 n. l. známym rímskym lekárom Galénom. Ide o alternatívnu liečebnú metódu, pri ktorej sa banky – pričom sa zväčša jedná o sklenené banky rôzneho tvaru a veľkosti, ktoré nahrejeme zvnútra teplým vzduchom – prikladajú na kožu, kde sa podtlakom, ktorý je spôsobený ochladením teplého vzduchu v nich, prisajú. Podtlak v banke, ktorý môžeme v súčasnosti dosiahnuť aj inými prostriedkami, vtiahne časť kože i podkožia do banky a spôsobí silné prekrvenie a prehriatie ošetrovaného povrchu kože a pri dlhšej aplikácii aj krvné podliatiny.

Účinky bankovania sú pomerne široké a môžeme ich rozdeliť na mechanické (prekrvenie a uvoľnenie ako pri masáži), metabolické (podtlak povzbudzuje tok lymfy s následným vyplavením škodlivín) a reflexné (prostredníctvom reflexných zón bankovanie ovplyvňuje telesné orgány).
Pôsobením podtlaku na kožu, spodné vrstvy spojivového tkaniva a cievny systém sa odstraňujú poruchy dynamiky prúdenia krvi v cievach, dochádza k zvýšenému okysličovaniu bunkového tkaniva, zrýchleniu látkovej výmeny a vyplavovaniu nahromadených škodlivín z tela. Bankovanie stimuluje nervový systém, zlepšuje funkciu vnútorných orgánov a povzbudzuje lymfatický obeh. Reflexné zóny, alebo zóny odsávania, ktoré ovplyvňujú aj príslušné vnútorné orgány, sa väčšinou nachádzajú na chrbte a hrudníku. Slúžia nielen pri diagnostike, ale aj pri vlastnej terapii. Bankovanie ako metódu však nebudem podrobnejšie rozoberať. Vychádzam z predpokladu, že záujemca o hirudoterapiu už má s bankovaním určité skúsenosti, prípadne si informácie sám vyhľadá a naštuduje, pretože ich bude potrebovať. Určité praktické skúsenosti s bankovaním sú totiž pri terapii pijavicou lekárskou dôležité.
V spojení s hirudoterapiou je možné použiť suché bankovanie, tzn. že nebude prítomná krv, alebo mokré bankovanie, pri ktorom bankujeme otvorenú ranu, z ktorej vyteká krv do banky. Naraz môžeme u jedného pacienta využiť aj obe možnosti.

Suché bankovanie
Pri suchom bankovaní priložíme banku na miesto, kam plánujeme priložiť pijavicu lekársku a necháme ju pôsobiť podľa potreby. Preto hovorím, že je potrebné mať skúsenosti s bankovaním, aby sme vedeli, ako dlho máme banku nechať pôsobiť. Pre ľudí, ktorí majú menej skúseností s touto praktikou, uvediem, že v podstate môžeme banku nechať pôsobiť približne 5 až 10 minút alebo do momentu, keď dôjde k fialovému sfarbeniu miesta. Vtedy je miesto prekrvené a dochádza k drenáži, čiže podtlakom sa vyťahuje lymfa bližšie k pokožke, a preto sa toto miesto lepšie prehrieva, čo je nápomocné pre lepšie prisatie pijavice lekárskej. Pre rozhodnutie o dĺžke pôsobenia banky pred aplikáciou pijavice lekárskej je potrebné aj to, aby sme zohľadnili miesto aplikácie. Musíme zvážiť, ako dlho zvládne podtlak práve to miesto na tele pacienta, ktoré sme vybrali.
Pri normálnom bankovaní väčšinou mažeme telo olejom, ak však plánujeme priložiť pijavicu, je dôležité nechať kožu čistú, suchú a ničím neošetrenú, čiže vo svojom prirodzenom stave. Po tom, ako sme miesto nabankovali, banku odstránime a priložíme pijavicu lekársku.

Mokré bankovanie
Pri mokrom bankovaní je postup opačný. Najprv na vybraté miesto aplikujeme pijavicu lekársku. Keď sa napije a sama pustí, potom na ranu priložíme banku. Prípadne môžeme ušetriť čas potrebný na procedúru a pijavicu sňať z pokožky skôr. Nemusíme ju nechať, aby sa úplne napila a čakať, kým sa sama pustí, čo býva 1,5 až 2 hodiny, ale po polhodine ju z pokožky odstránime a na ranu po pijavici nasadíme banku. Banka vytvorením podtlaku aktívne vyťahuje z rany krv a medzibunkovú tekutinu, ktorá vyteká spolu s krvou. Toto bankovanie je náročnejšie v tom, že je treba používať sterilné banky, aby sa do rany nedostala infekcia. Z rany môže vytiecť pomerne veľa krvavej tekutiny, preto potrebujeme banku väčších rozmerov, ideálne s priemerom 5 centimetrov a viac, pokojne aj 7 či 8 centimetrov. Do banky sa musí vmestiť jeden až dva decilitre tekutiny. Vytvoríme potrebný podtlak a kontrolujeme banku, aby sa z kože neuvoľnila. Ak je podtlak správny, banka na koži veľmi dobre drží a nemusíme si robiť starosti s tým, že sa uvoľní. Keď sa banka naplní, čo je zhruba po približne dvadsiatich až dvadsiatich piatich minútach, odstránime ju z pokožky, pričom buď nakloníme telo pacienta, aby sa naňho nevyliala krvavá tekutina z uvoľnenej banky, alebo použijeme savý materiál, ktorý hneď ako do uvoľnenej banky vnikne vzduch, priložíme na ranu a banku rýchlo vyrovnáme do polohy, pri ktorej sa v nej zachová všetok obsah. Po odstránení banky po mokrom bankovaní ranu klasicky ošetríme. Po použití banky už vytečie z rany menej krvi ako po bežnej aplikácii pijavice lekárskej (teda bez použitia banky), čomu prispôsobíme ošetrenie rany.

Metóda suchého aj mokrého bankovania v rámci jednej procedúry

Pri tejto metóde postupujeme tak, že najprv urobíme suché bankovanie, teda na miesto, ktoré sme vybrali, priložíme banku a necháme ju pôsobiť. Potom priložíme pijavicu lekársku. Keď sa pijavica pustí alebo ju sami odoberieme z pokožky, aplikujeme banku na mokré bankovanie, čiže na to isté miesto, ale už poranené od pijavice lekárskej, opäť priložíme banku. Pri kombinácii suchého a mokrého bankovania má suché bankovanie za úlohu pripraviť miesto na prisatie pijavice lekárskej – banku prikladáme na krátky čas, teda na 5 až 10 minút. Následné mokré bankovanie trvá dlhšie, banku nechávame 25 až 30 minút.

Druhy baniek
Na bankovanie sa môžu okrem sklenených použiť aj iné druhy baniek: plastové, silikónové, gumové, z bambusu či magnetické sacie banky alebo banky s pumpou. Moderné polymérové, prípadne banky z iného materiálu ako zo skla, majú vlastný systém na vytváranie podtlaku. Pri sklených bankách je väčšinou potrebná práca s ohňom, ktorý banku ohreje a tým pomáha vytvoriť potrebný podtlak. Pri mokrom bankovaní, keď pracujeme s krvou, sa nám celý proces sťažuje. Moderné banky majú navrchu špeciálny otvor, ku ktorému sa priloží pumpa. Pumpa vysaje vzduch a reguluje tlak. Takáto banka sa prikladá jednoduchšie ako klasická sklenená. Nevýhodou je však, že banky, ktoré nie sú zo skla, sa ťažšie sterilizujú. Musíme vedieť, nakoľko je materiál, z ktorého bola vyrobená banka, tepelne odolný a podľa toho určiť správny spôsob sterilizácie. Pri mokrom bankovaní sa odporúča, aby banky, ktoré sú z iného materiálu ako zo skla, boli výhradne na jednorazové použitie. Jedna banka je pre jedného človeka a jedna banka je na jedno miesto, čiže pri jednej procedúre na každé miesto u toho istého pacienta použijeme novú banku. Banku po mokrom bankovaní aj napriek tomu, že ju sterilizujeme, nepoužijeme pre iného pacienta, ale len pre toho jedného. Toto je hlavne z toho dôvodu, že sterilizáciu prevádzame v domácom prostredí, kde má málokto potrebné nástroje na to, aby dochádzalo k úplnej sterilizácii. Musíme zabrániť šíreniu baktérií a prípadnej infekcii medzi rôznymi pacientmi, a tak je najlepšou voľbou používanie baniek na jedno použitie.