10.kapitola

10. kapitola: Šesť krokov ako začať

10.1 Prvý krok: Prvá pomoc, alebo začnime tým, čo je naozaj dôležité

Pri terapii pijavicou lekárskou sa len zriedka stretávame s alergickou reakciou. Alergická reakcia je vo svojej podstate pomýlená reakcia tela, keďže imunitný systém bojuje proti látkam, ktoré v skutočnosti nepredstavujú pre naše telo žiadne ohrozenie, a teda nie sú agresormi, za ktoré ich imunitný systém považuje. Tieto látky sú vo všeobecnosti nazývané alergény. Alergická reakcia pri hirudoterapii býva vyvolaná pôsobením látok, ktoré pijavica obsahuje vo svojich slinách a ktoré po zahryznutí vypúšťa do ľudského organizmu. Môže byť rôzneho stupňa. Taká, že si ju pomaly ani nevšimneme, alebo sa môže prejavovať zhoršením stavu – nevoľnosťou, krútením hlavy, prípadne inými symptómami. V určitých prípadoch je možné, že takáto reakcia dosiahne až úroveň anafylaktického šoku. Odborná literatúra opisuje, že sa tak stáva pri jednom pacientovi z desiatich tisíc.

Anafylaktický šok je život ohrozujúci stav. Je to závažná a rýchlo nastupujúca alergická reakcia. K hlavným komplikáciám patrí náhla smrť spôsobená zlyhaním krvného obehu či znemožnením dýchania.

Napriek tomu, že väčšina praktických hirudoterapeutov sa nikdy s takouto vážnou alergickou reakciou nestretne, táto možnosť existuje a ja sám som sa vo svojej praxi s ňou stretol, preto sa chcem venovať téme prvej pomoci, respektíve téme prípravy na prvú pomoc. Zásady prvej pomoci je dôležité ovládať ešte predtým, než sa rozhodnete vyskúšať aplikáciu pijavice lekárskej na sebe alebo na niekom druhom. Pred aplikáciou pijavice lekárskej majte na pamäti, že aj uhryznutie jednou malou pijavicou dokáže vyvolať veľmi silnú alergickú reakciu. V prípade, že si budete pijavicu aplikovať sami a takáto reakcia nastane, skutočne sa vystavujete hrozbe smrti! Už iba z toho dôvodu, že si nebudete schopní pomôcť. Z toho plynie prvé pravidlo: Vždy, keď si prikladáte pijavicu lekársku prvýkrát, musí byť prítomný ešte ďalší človek. Tento človek musí vedieť poskytnúť prvú pomoc v prípade, že sa po aplikácii prejaví anafylaktický šok.

Silná alergická reakcia prebieha v každom jednotlivom prípade trochu inak, ale obecne môžeme povedať, že sa človeku po aplikácii pijavice lekárskej začne rapídne zhoršovať celkový zdravotný stav. Pocíti nevoľnosť, lokálne alebo celkové svrbenie, môže ho napínať na vracanie, zahmlieva sa mu pred očami, krúti sa mu hlava, má pocit, že omdlie. Toto všetko pri anafylaktickej reakcii rýchlo vedie k náhlemu zníženiu krvného tlaku, čo je sprevádzané nepokojom, studeným potom, pocitom chladu, bledou pokožkou, rýchlym pulzom, až človek upadne do bezvedomia a dokonca môže prestať dýchať. V takomto prípade je veľmi dôležité, aby si prítomná osoba všímala jednak proces od priloženia pijavice až po prejav alergickej reakcie, čiže akým spôsobom alergická reakcia nastupovala, a tiež aby si bola vedomá základných vecí.

Jednou zo základných vecí je čas. V prípade, že človek prestane dýchať, máme na resuscitáciu štyri až sedem minút času. Ak mozog nemá prísun kyslíku, po štyroch minútach v ňom nastávajú zmeny a po siedmich minútach nastávajú už nevratné zmeny a hrozí smrť. Dôležité je zachovať pokoj, neprepadnúť panike. Jednoducho myslieť na to, že máme len určitý časový rozsah, v ktorom môžeme vykonávať resuscitáciu.

V prvom rade zamedzíme ďalšiemu pôsobeniu alergénu, čiže odstránime pijavicu. Pijavicu lekársku odstránime tak, že si konček prstu namočíme do pripraveného liehu a ten iba jemne priložíme pijavici k hlave. Ona keď ucíti lieh, automaticky sa pustí. Potom ranu prelepíme, čím zamedzíme zbytočnému krvácaniu a aj tomu, aby sa rana znečistila. Látky obsiahnuté v slinách pijavice spôsobujú riedenie krvi, čo okrem zdravotného efektu spôsobuje, že ranka sa horšie zaceľuje. Použijeme sterilné gázové štvorce vo vrstve asi jeden centimeter. Takže musíme pamätať na to, aby sme mali lieh i základné obväzové materiály vždy poruke.

Pacienta pozorujeme, či dýcha. Musíme zistiť, či iba upadol do bezvedomia, alebo aj prestal dýchať. V prvom prípade ho uložíme do stabilizovanej polohy na boku. Kľakneme si vedľa postihnutého, ktorý leží na chrbte. Ruku, ktorá je bližšie k nám, podsunieme pod boky postihnutého. Nohu, ktorá je bližšie k nám, čo najviac pokrčíme. Druhú pažu osoby v bezvedomí položíme na jej hrudník. Potom postihnutého opatrne pritiahneme smerom k sebe. Pažu umiestnenú pod bokmi potiahneme dozadu a pokrčíme ju v lakti. Voľné dýchanie zaistíme záklonom hlavy. Po tom, ako uložíme postihnutého do stabilizovanej polohy, privoláme odbornú pomoc.
Dôležité je mať pripravené adrenalínové pero, lebo ak skutočne ide o anafylaktický šok, adrenalín aplikovaný do svalu stehna vo väčšine prípadov dokáže zachrániť život.

Po celý čas do príchodu sanitky pacienta pozorujeme a o všetkých zmenách jeho stavu a ďalšom postupe sa radíme s odborníkom na telefóne. V prípade, že by sa jeho stav zhoršil alebo by prestal dýchať, začneme s resuscitáciou. Robíme klasickú prvú pomoc, čiže masáž srdca a umelé dýchanie. Presné inštrukcie pre poskytnutie prvej pomoci si môžete nájsť na internete. Spomeniem základné pravidlá. Postihnutého opatrne uložíme do vodorovnej polohy na chrbát, najlepšie na tvrdú podložku. Ťahom za bradu a miernym tlakom na čelo mu podvihneme sánku smerom nahor a priložíme svoje ucho k ústam tak, že sa súčasne pozeráme na jeho hrudník. Tým si ešte raz overíme, či postihnutý dýcha, alebo nedýcha.

Ak nedýcha, zahájime resuscitáciu. Začíname vždy stláčaním hrudníka v jeho strede do hĺbky aspoň päť centimetrov alebo do výšky jednej tretiny hrudníka frekvenciou asi 100 až 120-krát za minútu. Dlane zopneme prekrížením prstov do zámku, hranu dlane priložíme na stred hrudníka, vystrieme ruky v lakťoch a plynulými pohybmi stláčame hrudník. Po stlačení vždy uvoľníme hrudník do tej miery, aby sme nestratili kontakt s povrchom tela postihnutého. Ak postihnutý nedýcha, hrozí v krátkej dobe nevratné poškodenie mozgu a následná smrť, je teda potrebné čo najrýchlejšie zahájiť umelé dýchanie z úst do úst. Z dýchacích ciest odstránime prekážky (napríklad zvratky, zubnú protézu). Tlakom ruky na bradu vykloníme hlavu postihnutého dozadu. Tým sa uvoľnia dýchacie cesty a otvoria sa ústa. Stlačíme mu nos. Potom pritlačíme svoje pery na ústa postihnutého a vydýchneme. Prestaneme v momente, keď sa postihnutému zdvihne brucho. Umelé dýchanie prevádzame vo frekvencii svojho dýchania (nádych a výdych do úst postihnutého zhruba 12-krát za minútu) a ukončíme ho vo chvíli, keď postihnutý začne dýchať sám. Táto metóda funguje vďaka tomu, že i vydychovaný vzduch je bohatý na kyslík.

Ideálne je, ak jeden človek vykonáva masáž srdca a druhý dýchanie z úst do úst. Ak sme však na resuscitáciu sami, vždy 30-krát stlačíme hrudník, a potom 2-krát vdýchneme do úst. Čiže zachováme pomer tridsať stlačení na dva dychy. Pokiaľ však nie sme ochotní do postihnutého dýchať, stláčame aspoň hrudník, pričom každé dve minúty nakrátko prestaneme a ťahom za bradu uvoľníme tlak nahromadeného vzduchu v dýchacích cestách, ku ktorému stláčaním hrudníka prirodzene dochádza.
Resuscitáciu vykonávame až do príchodu záchrannej služby alebo dovtedy, kým sa postihnutému neobnovia vitálne funkcie. Keď sa nám podarí obnoviť dýchanie, postupujeme ako v prvom prípade, teda postihnutého stabilizujeme a ďalej pozorujeme až do príchodu záchrannej služby.
Každému hiruterapeutovi odporúčam, aby si prvú pomoc naštudoval lepšie, či už formou odbornej literatúry alebo pomocou publikácií zverejnených na internete, kde je táto téma pomerne dobre a podrobne opísaná, je k nej natočených aj niekoľko video návodov.

Na záver zopakujem, že tieto prípady sa skutočne dejú len veľmi zriedka. Predpokladom u postihnutého bývajú predošlé skúsenosti so silnými alergickými reakciami, napríklad po pichnutí včelou, po zjedení nejakých potravín, prípadne po stretnutí s inými alergénmi. V takomto prípade je veľmi vhodné buď aplikáciu pijavice vylúčiť, alebo postupovať nanajvýš zodpovedne. Dôležité je o tom vedieť, čiže dôležitá je anamnéza pacienta. Aplikácie pijavice lekárskej sa však netreba báť. Prakticky zo všetkých hirudoterapeutov a lekárov, ktorí liečia pomocou pijavice lekárskej, prípad anafylaktického šoku bol síce odborne opísaný, no okrem mojej skúsenosti sa s ním v praxi nikto nestretol. Pre každého človeka je však veľmi dôležité byť pripravený aj na takúto reakciu a tým, že si zopakujete pravidlá prvej pomoci a budete k aplikácii pijavice lekárskej pristupovať zodpovedne, určite nič nepokazíte.

Druhý krok: Ako sa starať o pijavicu lekársku v domácich podmienkach
Všetci vieme, že pijavice lekárske sa chovajú na špecializovaných farmách. Voľne v prírode sa vyskytujú len veľmi zriedka a sú zákonom chránené. Pijavice, ktoré si človek kúpi domov, sú pijavice pripravené k aplikácii a nie sú vhodné na ďalší chov alebo rozmnožovanie a to aj z toho dôvodu, že pijavice, ktoré sa používajú na terapiu, sú pomerne mladé. Na to, aby ich človek dokázal chovať, musel by sa o ne veľmi dlhú dobu starať, kŕmiť ich certifikovanou krvou, jednoducho je s tým pomerne veľa ťažkostí. Preto sa teraz nebudeme venovať chovu, ale tomu, ako sa o pijavicu lekársku starať do aplikácie a v prípade, že chceme pijavicu lekársku uchovať pre ďalšie použitie, tak aj po aplikácii.

Keď si pijavicu lekársku kúpime, väčšinou ju prinesieme domov alebo nám ju doručia v špeciálnom balení. Pre pijavice si deň vopred pripravíme vodu a nádobu.
Voda: Najvhodnejšia je voda z vodovodu, ktorú ste nechali 24 hodín odstáť. Ľudia si často myslia, že vodu treba naberať niekde zo studne či z rieky a podobne, no zo skúseností vieme, že takéto pokusy sa nie vždy končia šťastne a dokonca boli prípady, že človek nabral niekde v prírode vodu a pijavice mu uhynuli, preto z našich skúseností odporúčam vždy len klasickú vodu z vodovodu, ktorú necháme 24 hodín odstáť.

Nádoba: Nádoba je ideálna sklenená so širokým hrdlom, cez ktorý nám prejde celá ruka a s viečkom, ktorým sa dá hermeticky uzavrieť. Ten široký otvor je dôležitý pre ľahkú manipuláciu, či už s pijavicami, alebo pri čistení nádoby. A sklenená preto, lebo je priehľadná a umožní nám vizuálny kontakt s pijavicami.
Približne na trojlitrovú nádobu je dobré mať tak 50 až maximálne 100 pijavíc, ale 100 pijavíc je už pomerne dosť, čiže ostaňme pri päťdesiatich kusoch na jednu trojlitrovú nádobu. Pri použitých pijaviciach alebo pri dlhodobom skladovaní nepoužitých pijavíc sa odporúča maximálne 10 pijavíc na liter vody.

Takže pijavice práve dorazili. Privítame ich, ako sa patrí. Vypustíme ich do pripravenej nádoby, zalejeme pripravenou vodou a pridáme tri štipky soli. Prípadne môžeme najprv do nádoby naliať vodu, a potom do nej vypustiť pijavice. Pijavice nepotrebujú veľké množstvo kyslíka a stačí im ten, čo je obsiahnutý vo vode, a preto nemusíme nádobu zakrývať nejakou tkaninou, gázou a podobne, ako je často opisované na internete, ale nádobu hermeticky uzavrieme viečkom, čím zabezpečíme, aby pijavice neutiekli. Celá ďalšia starostlivosť spočíva vo vymieňaní vody každé dva až tri dni, v pozorovaní pijavíc, ich zdravotného stavu a vitality, a v občasnom čistení nádoby.

Teraz podrobnejšie. Pijavice prišli, máme ich umiestnené v nádobe s vodou, ktorú sme nechali vopred 24 hodín odstáť, a nádoba je hermeticky uzavretá. Ako s nimi budeme ďalej manipulovať? Pijavice, pokiaľ sú hladné, a teda sú určené k aplikácii, nevystavujme príliš vysokým teplotám a rovnako nie priamemu slnečnému svetlu. Môžu byť na dennom svetle, no nie na slnku, ideálne je chladnejšie prostredie, ale aj izbová teplota bude pre pijavice v poriadku, len rýchlejšie vyhladnú. Ak ich neplánujeme použiť okamžite, môžeme ich uskladniť v chladničke. V chladničke sa dostanú do stavu podobnému hibernácii, keď menej metabolizujú, a teda dlhšie vydržia. V prípade, že pijavice hneď použijeme, nikdy nedávame použité pijavice do nádoby k ostatným pijaviciam, ale pripravíme pre ne oddelenú samostatnú nádobu. Podmienky, čo sa týka vody, sú tie isté. Jediný rozdiel je v tom, že keď je pijavica sýta, je lepšie ju už potom nedať späť do chladničky, ale uložiť ju do tmavého priestoru, nie veľmi teplého, napríklad do komory.

Hladná pijavica sa ťahá za svetlom, lebo hľadá potravu, aby hlad zahnala. Sýta pijavica sa ťahá skôr do tmy, lebo potrebuje stráviť krv, ktorú vypila. V prípade, že používame veľa pijavíc a tieto plánujeme použiť ešte raz, napríklad keď robíme sériu aplikácií dva alebo tri mesiace, rozdelíme si použité pijavice do rôznych nádob. Pijavice, ktoré používame prvý mesiac, budú v jednej nádobe, tie, ktoré používame druhý mesiac, v druhej a tie z tretieho mesiaca v tretej. Ak ich budeme používať ešte raz, tak tie, ktoré boli aplikované prvý mesiac, budú hladnejšie než tie, ktoré sme používali tretí mesiac. Takýto systém nám pomôže, aby sme mali prehľad.
Voda, ktorú použijeme na výmenu, má mať rovnakú teplotu ako pôvodná voda. Napríklad, ak máme pijavice v nádobe s vodou, ktorá má teplotu 17 stupňov, potom tá voda, ktorú 24 hodín nechávate odstáť, má mať približne rovnakú teplotu 17 stupňov. Toto dosiahneme poľahky, ak nádobu s vodou na výmenu držíme v rovnakom priestore ako nádoby s pijavicami. Ak pijavice držíme v chladničke, vodu na výmenu dáme tiež schladiť na rovnakú teplotu, akú majú v nádobe pijavice. Ak použijeme vodu rôznej teploty, pijaviciam sa nič nestane, len sa začne meniť ich aktivita a metabolické procesy.

Ďalší dôležitý faktor je zdravie pijavíc. Pijavice pri čistení pozorujeme. Preto je nanajvýš vhodné, aby boli v priehľadnej sklenenej nádobe. Sklo nám poskytuje vizuálny kontakt s pijavicami. Sledujeme, či sú všetky zdravé, či nám nejaká náhodou neochorela alebo neuhynula. Kontrolovať treba pijavice tak nové, ako i použité, ktoré už metabolizujú. Čiže aj keď sú umiestnené v tme, tak si ich vždy, keď im raz za dva až tri dni meníme vodu, prezrieme, vizuálne skontrolujeme ich zdravotný stav.

Najčastejšie sa môže stať, že pijavica zahynie. Netreba sa toho zľaknúť, je to bežný jav. Mŕtvu pijavicu vytiahneme a nejakým spôsobom zlikvidujeme, potom vymeníme vodu v nádobe a necháme ostatné pijavice, aby žili svojím bežným životom ďalej. V prípade, že pri vizuálnej kontrole nájdeme pijavicu, ktorá sa správa divne a vyzerá ako chorá, vyberieme ju z nádoby. Oddelíme ju od ostatných pijavíc a vložíme do inej samostatnej nádoby. Zase hovorím aj o použitých aj o nových pijaviciach. Každá podozrivá pijavica patrí na samotku, teda pre každú jednu máme zvlášť nádobu, môžu to byť malé fľašky. V oddelenej nádobe pijavicu necháme, kým sa zotaví, alebo naopak, necháme ju, nech sa jej choroba rozvinie a ona uhynie. Veľmi často sa stáva, že sa pijavica za pár dní dá dohromady. Ide o to, aby pijavica, ktorá sa necíti dobre, nenakazila či iným spôsobom negatívne neovplyvnila ostatné zdravé pijavice.

Veľmi často sa bude tiež stávať, že uvidíte na pijavici takú akoby obrúčku, stiahnutý lem. Pijavica rovnako ako had sa zvykne pri raste zvliekať z kože, u pijavíc stará koža počas zvliekania produkuje výlučky, čím vytvára povlak na povrchu tela a ten sa zmení na prstenec okolo nej. Pijavica sa ho postupom času zbaví, buď si ho stiahne o nejaký ostrý predmet, preto sa odporúča umiestniť do nádoby s pijavicami kameň, alebo prstenec praskne, prípadne ho môžeme sami roztrhnúť prstami. Žiaden problém.

Teraz k čisteniu nádoby. Samotné čistenie nádoby s pijavicami nie je až taká jednoduchá záležitosť, pokiaľ na ňu človek nie je pripravený. Potrebujeme gázovú kocku alebo hlboké sitko – ideálne kovové s malými očkami – cez ktoré vylejeme vodu, v ktorej sú pijavice. Sitko slúži na zachytenie pijavíc, lebo vždy môžeme nejakú vyliať spolu s vodou. Vyplavené pijavice vrátime späť do nádoby. V minulosti sme používali sitko, no dnes už používame gázové kocky, pretože sú lepšie a ľahšie sa s nimi manipuluje. Gázová kocka je lepšia aj preto, že ide o jednorázový materiál a na rozdiel od sitka ju nie je potrebné sterilizovať. Do očiek gázy sa zachytia všetky nečistoty a je to pohodlný spôsob čistenia. Ak sa nechceme pijavíc dotknúť holou rukou, pri manipulácii s nimi môžeme použiť chirurgické rukavice bez púdru. Po tom, ako zlejeme vodu, napustíme do nádoby vodu z vodovodu na vypláchnutie a znovu vodu zlejeme. Ak treba, proces môžeme opakovať druhý aj tretíkrát, väčšinou stačí opakovať proces dvakrát. Nakoniec ich zalejeme pripravenou vodou, ktorú sme nechali odstáť, nádobu hermeticky uzavrieme a odložíme. Čo sa týka sitka, pijavice počas metabolizovania vytvárajú určitý sliz, ktorý sa bude na ňom zachytávať, preto je dobré sitko pred čistením obliať vriacou vodou. Vriacou vodou ho ako-tak sterilizujeme. Sitko oblejeme vriacou vodou pred použitím aj po použití. Nezabudnime však pred použitím, teda prv ako začneme zlievať vodu z nádoby s pijavicami, nechať sitko vychladnúť, aby sme neuškodili pijaviciam.

Budeme potrebovať aj nejakú kefku, ktorá bude výhradne na čistenie sitka. Nemôžeme použiť kefku, ktorou čistíme miestnosti alebo zariadenia za pomoci chemikálií. Je to veľmi dôležité! Kefka na čistenie nášho sitka nesmie obsahovať žiadne zvyškové stopy chemikálií. Čiže: oddelené sitko + oddelená kefka len na tento účel. Sitko kefkou vyčistíme, prelejeme tečúcou vodou z vodovodu a napokon prelejeme vriacou vodou, aby sme ho sterilizovali. Pri gáze všetka takáto starostlivosť prirodzene odpadá.

To je v základe asi tak všetko. Aby som to zhrnul, pre starostlivosť o pijavicu lekársku v domácich podmienkach je dôležitá nádoba, voda a rovnako aj vizuálna kontrola zdravotného stavu pijavíc pri každom vymieňaní vody v nádobe.

Napokon spomeniem jednu vec – prípad, keď pijavicu lekársku už nechceme ďalej použiť. Čo s ňou? Pijavicu sme aplikovali, potom sme ju z pokožky liečeného odňali a ďalej? Tu je potrebné, aby sa každý človek rozhodol sám, či chce život pijavice ukončiť alebo ju chce vrátiť späť do prírody. Ak jej život chceme ukončiť, je to jednoduché, v domácich podmienkach ju stačí ponoriť do roztoku s alkoholom, čo je pre ňu prakticky okamžitá smrť, a potom ju spláchnuť do záchodu alebo vyhodiť niekam do prírody, kde sa rozloží. V prípade, že sa rozhodneme pre druhú možnosť, pre zachovanie života a vypustenie do prírody, nájdime taký vodný tok, kde sa nekúpu ľudia, pijavicu doň vylejme spolu s vodou z nádoby a príroda už zariadi, čo s ňou bude ďalej.

Tretí krok: Príprava pracovného miesta, alebo čo všetko budeme potrebovať pri aplikácii pijavice lekárskej

Ešte predtým, než začneme aplikovať pijavicu lekársku, je veľmi dôležité si pripraviť pracovné miesto a všetky pomôcky, ktoré budeme potrebovať. Pracovné miesto má byť čisté, no nie je potrebné dosahovať nejaké extrémne hygienické podmienky v zmysle sterility, stačí, aby miestnosť nebola prašná, aby nebola znečistená, aby sa pomôcky, ktoré budeme používať, v nej neznečistili.
Pomôcky: Nádoba, do ktorej premiestnime tie pijavice, ktoré budeme aplikovať. Táto nádoba by mala byť s uzáverom, aby pijavice neutekali. Vždy po vytiahnutí jednej pijavice nádobu uzavrieme. Pijavicu aplikujeme, a potom vyberieme druhú pijavicu a nádobu opäť uzavrieme. Takýmto spôsobom pokračujeme ďalej. V pripravenej nádobe je lepšie mať o dve až tri pijavice viac, ako plánujeme aplikovať, pretože nie každá pijavica sa bude chcieť zahryznúť. V prípade, že sa pijavica dlhšiu dobu nechce zahryznúť, vymeníme ju za inú. Tomuto som sa však viac venoval v kapitole o aplikácii pijavice lekárskej.

Ďalšie pomôcky, ktoré budeme potrebovať, sú chirurgické rukavice bez púdru. Chirurgických rukavíc si pripravíme zase viacero. Ak sa pijavíc nebojíme, môžeme ich aplikovať holými rukami. Viem, že ma niektorí lekári za tento výrok poženú… Bez rukavíc však aplikujú pijavice všetci lekári, u ktorých som sa kedy učil. Pri citlivejších pacientoch tu však existuje vyššia možnosť reakcií na priloženie. Ak sa pijavíc nechceme dotýkať priamo, môžeme ich aplikovať v chirurgických rukaviciach bez púdru. V každom prípade však budeme chirurgické rukavice potrebovať vo fáze, keď sa začnú pijavice púšťať a z rany bude vytekať krv. Vtedy je použitie chirurgických rukavíc jednoznačne nutné. Pretože sa budú pijavice púšťať v rôznom čase a krvi môže vytekať pomerne dosť, je potrebné mať poruke väčšie množstvo chirurgických rukavíc.

Ďalej budeme potrebovať nádobu, do ktorej budeme vkladať pijavice, ktoré sa pustia. Nezabudnime ani na utierky, najlepšie papierové na jedno použitie. Pijavica pri aplikácii na tele pacienta vypúšťa zo svojho tela tekutiny, ktoré vyzerajú ako vodový sliz a ten je tu a tam lepšie otrieť a takisto, keď si my potrebujeme utrieť ruky, papierové utierky, ktoré po použití jednoducho zlikvidujeme, sa nám zídu. Potrebovať budeme aj lieh alebo nejaký iný alkohol, vodka je postačujúca, ideálne v uzavretej fľaške. Lieh je pre prípad, keď potrebujeme pijavicu odstrániť z tela pacienta skôr, ako sa sama pustí. Ďalej potrebujeme nástroje pre aplikáciu. Buď budeme používať nejaký pohárik, zrezanú injekčnú striekačku, skúmavku alebo budeme prikladať pijavice priamo z lyžičky.

Spolu s tým je potrebné pripraviť miesto, kde bude pacient sedieť alebo ležať. Toto je veľmi dôležité, lebo aplikácia môže trvať aj dve hodiny. Väčšinou trvá okolo 45 minút. Musíme myslieť na pohodlie pacienta. Ak je pacient, napríklad, obézny, zle sa mu leží na stole taký dlhý čas. Je pre neho lepšie, ak ho posadíme na stoličku bruchom k operadlu tak, aby sa mohol oprieť a celú procedúru ľahšie vydržal. Čiže ešte pred aplikáciou sa zamyslíme, akú polohu zvolíme pre pacienta, pričom sa rozhodujeme vždy v súvislosti s konkrétnym človekom, ktorému ideme priložiť pijavicu. Pod miesto, na ktorom budeme aplikovať pijavicu lekársku, dáme nejakú podložku. Vždy sa môže stať a tu a tam sa i stáva, že pijavica sa pustí skôr, ako to očakávame, my si to hneď nevšimneme a ona spadne na zem, pričom znečistí podlahu aj masážny stôl a stekajúca krv z rany urobí to isté. Aby sme zabránili tomuto znečisteniu krvou, prikryjeme podlahu aj miesto, na ktorom pacient leží či sedí, látkovou nepremokavou podložkou na jedno použitie, takou, akú bežne používajú pri svojej práci maséri, prípadne použijeme igelit. Po aplikácii podložku zlikvidujeme. Ako poslednú vec spomeniem obväzový materiál. Dôležité sú hlavne sterilné gázové štvorce. Vždy, keď sa pijavica pustí, priložíme gázu na ranu. Gáza bude nasávať vytekajúcu krv dovtedy, kým ranu ošetríme a obviažeme do konečného stavu. Obväzový materiál si podrobnejšie rozoberieme v kapitole o aplikácii pijavice lekárskej a o ošetrení rany.

Štvrtý krok: Príprava pacienta pred aplikáciou pijavice lekárskej
Pred aplikáciou pijavice lekárskej je dôležité zistiť, či je aplikácia pijavice lekárskej pre pacienta vhodná. Rozlišujeme, či sa jedná o pacienta nového, ktorý sa s aplikáciou pijavice lekárskej ešte nikdy v živote nestretol, alebo ide o pacienta, ktorý s takouto terapiou už mal v minulosti osobné skúsenosti.

Pri novom pacientovi je potrebné získať maximum informácií, aby sme mohli zostaviť podrobnú anamnézu o jeho zdravotnom stave. Povypytujeme sa ho na všetky zdravotné ťažkosti, či už aktuálne, alebo v minulosti a vypýtame si výsledky vyšetrení krvi. Vždy nám pomôže, ak poznáme pacientov krvný obraz. Odber krvi by mal byť u pacienta robený len nedávno, väčšinou sa odporúča maximálne 2 až 3 mesiace pred hirudoterapiou. Ak nemáme potvrdenie o krvnom obraze k dispozícii, požiadame pacienta, aby konzultoval aplikáciu pijavice lekárskej so svojím všeobecným lekárom.

V prípade, že máme pred sebou pacienta, ktorý sa už aplikácii pijavice lekárskej niekedy podrobil, opýtame sa ho na všetky podrobnosti o tom, ako jeho organizmus na terapiu reagoval a či sa od poslednej aplikácie jeho zdravotný stav nejako výrazne nezmenil.

Obecne môžeme povedať, že pijavice lekárske neaplikujeme pri zlej zrážanlivosti krvi a tiež pri ťažkých krvných chorobách. Ďalej pri onkologických ochoreniach, počas tehotenstva, u pacienta pod vplyvom alkoholu a iných návykových látok a takisto pri neznášanlivosti pijavíc. Ja vždy odporúčam pred aplikáciou pijavice lekárskej konzultovať zdravotný stav buď s lekárom, alebo s praktickým hirudoterapeutom, kde si môžeme overiť, nakoľko je vhodné použitie pijavice lekárskej pri terapii daného zdravotného problému. Je dôležité upozorniť na to, že choroba alebo zdravotný problém, ktorý chceme pomocou pijavice lekárskej riešiť, nie je ešte hlavným ukazovateľom, či je pijavica lekárska vhodná alebo nie, pretože najdôležitejším ukazovateľom je celkový zdravotný stav človeka. Čiže okrem samotného problému je treba sa pozrieť na celkový zdravotný stav pacienta.

Ak sme dospeli k rozhodnutiu, že aplikácia pijavice lekárskej je pre pacienta vhodná, môžeme zvoliť nasledovný postup. V deň aplikácie pijavice sa uistíme, že pacient má dostatok času na celú procedúru, ideálne sú to dve hodiny. Rovnako sa uistíme, že je v dobrej psychickej aj fyzickej kondícii. V prípade, že tesne pred aplikáciou na pacientovi vidíme výraznú slabosť či rozrušenie, spozorujeme, že má problémy s dýchaním alebo iné viditeľné zdravotné problémy, je lepšie pijavicu lekársku neprikladať a k aplikácii pristúpiť buď pod lekárskym dozorom, alebo s niekým, kto má viac skúseností.

Pacient sa pred aplikáciou pijavice lekárskej osprchuje len čistou vodou. Nemal by použiť žiadne sprchové šampóny, parfumy, dezodoranty. Pijavica lekárska je veľmi citlivá na zápach. Všetky prostriedky, ktoré bežne používame na očistu pokožky, môžu výrazne zhoršiť jej chuť prisať sa. Pacient by tiež nemal smrdieť tabakom, pretože pijavice neznášajú zápach cigariet. Fajčiar sa teda v deň terapie bude vyhýbať fajčeniu a nefajčiar sa vyhne fajčiarom a zadymeným priestorom. Pacient nesmie byť pod vplyvom alkoholu či iných návykových látok.
Pred aplikáciou podrobne oboznámime pacienta s tým, ako bude procedúra prebiehať. V prípade, že máme pred sebou pacienta, ktorý už má skúsenosť s aplikáciou pijavice lekárskej, tak si len ozrejmíme, že je všetko jasné, na procedúru je pripravený a že teda môžeme pristúpiť k aplikácii pijavice. V prípade, že sa jedná o nového pacienta, vtedy je potrebné vysvetliť celý proces krok po kroku od začiatku až po koniec. Na začiatku pacientovi vysvetlíme, akú procedúru sme zvolili, či sa jedná o jednorazové priloženie pijavice lekárskej alebo pôjde o opakovanú terapiu. Opýtame sa ho, či s navrhovanou terapiou súhlasí. Ak áno, vysvetlíme mu jednotlivé kroky, opíšeme miesta, kam budeme pijavice prikladať, a potom opíšeme, čo sa vlastne deje, akým spôsobom sa pijavica prisaje.

Keď na kožu pacienta priložíme pijavicu lekársku hlavičkou a ona zacíti miesto, kde sa chce prisať, tak najskôr sa prisaje a až potom kožu pacienta prehryzne. Pri prehryznutí kože pijavica vypúšťa do rany biologické látky, ktoré sú obsiahnuté v jej slinách. Sliny pijavice lekárskej obsahujú veľké množstvo biologických aktívnych látok, takzvaných fermentov, ktorých počet nie je zatiaľ presne určený, ale podľa odbornej literatúry sa hovorí o viac ako 100 fermentoch. Tieto biologické aktívne látky sa ďalej delia do niekoľkých hlavných terapeutických skupín, ktoré som podrobne opísal v kapitole o terapeutickom účinku pijavice lekárskej.

Prehryznutie kože môže na rôznych miestach tela bolieť rôzne, čo závisí nielen na mieste, ale aj na prahu bolesti, no v princípe je to podobné uštipnutiu hmyzom a bolesť pociťujeme len v prvých minútach. V okamihu, keď sa pijavica zahryzne, tak je prehryznutie kože trochu bolestivé, no ako začne sať, bolesť sa stratí. Často sa dokonca stáva, že po aplikácii pijavice lekárskej alebo niekoľkých pijavíc lekárskych nastupuje u človeka stav podobný eufórii, pretože sa v organizme začína zvyšovať produkcia endorfínov.

Prisatie pijavice lekárskej môže trvať až do dvoch hodín, väčšinou trvá 45 až 120 minút, takže pacient musí mať dostatok času na celú procedúru. Naozaj nejde o krátku procedúru. Keď pijavica nasala dostatok krvi, sama sa pustí. Terapeut túto pijavicu odloží do pripravenej nádoby a následne ošetruje ranu. Je zvykom pri aplikácii pijavice lekárskej ošetriť ranu priložením savého materiálu, a potom neskôr ju prelepiť alebo obviazať. Pijavica sama svojimi slinami čiastočne ošetrí ranu a vďaka krvácaniu, ktoré slúži ako súčasť mechanického imunitného systému, sa do rany len ťažko niečo môže dostať, takže sa počas ďalších 24 hodín nie je treba ničoho báť, lebo nie sú popísané stavy, že by sa do rany zaniesla infekcia. Dokonca veľmi často nie je potrebné používať sterilný savý materiál. Ak však pacient trvá na použití sterilného obväzového materiálu, stačí priložiť na ranu jeden alebo dva sterilné štvorce a zvyšok použiť nesterilný. Často sa v obväzovaní používajú jednorazové detské plienky alebo dámske vložky či vložky alebo plienky pre ikontinentných pacientov, lebo sú prispôsobené na absorpciu väčšieho množstva tekutín.
Rana po aplikácii pijavice lekárskej môže krvácať až 24 hodín. Väčšinou krváca okolo šiestich hodín, no sú prípady, keď krváca 12 až 24 hodín. Na toto je treba byť pripravený. Krvácanie po aplikácii pijavice lekárskej nie je potrebné ani vhodné nejakým spôsobom zastavovať. Zastavovanie krvácania môže oslabiť terapeutický efekt. Jedným z dôvodov pre aplikáciu pijavice lekárskej je drenáž, prečistenie. To, čo vyzerá ako krv, je tekutina s prímesou krvi. Môže vytiecť veľké množstvo tekutiny, sú popísané prípady, keď vytiekol aj liter krvavej tekutiny, no ako hovorím, toto všetko je normálne a nie je to čistá krv.
Väčšina stratených tekutín sa obnoví do 24 hodín po uzatvorení rany.

Terapeut previaže ranu tak, aby ju nebolo potrebné preväzovať do ďalšieho dňa. Aby ostala v pokoji. Väčšinou používame väčšie množstvo obväzového materiálu, ako som spomínal vyššie, pričom pri použití gázových štvorcov vytvoríme niekoľko centimetrov hrubú vrstvu, ideálne sú však tie vložky a plienky. K telu pacienta ich upevníme obväzom. Na ďalší deň by sa rana mala stiahnuť a vytvoriť chrastu. Potom ju stačí ošetriť priložením malého množstva gázových štvorcov alebo ju môžeme nechať dýchať, ničím ju už neprekryjeme. O tomto si viac povieme v kapitole o ošetrení rany po aplikácii pijavice lekárskej.

Toto všetko sú veci, ktoré má pacient vedieť. Nezabudneme ho upozorniť ešte aj na možnú reakciu na priloženie pijavice lekárskej, pretože každý človek môže reagovať inak a existuje niečo ako pozitívna reakcia na priloženie pijavice. Pozitívna reakcia na priloženie pijavice lekárskej je reakcia, ktorá vzniká do 24 hodín po priložení a opísal som ju predchádzajúcej časti tejto knihy.

Na záver by som rád odporučil viesť si evidenciu o aplikácii pijavice lekárskej. Je jedno, či ste pacientom sám, či sa jedná o rodinného príslušníka, či o cudzieho pacienta, zakaždým, keď aplikujeme pijavicu lekársku, si zapíšeme dátum, informácie o zdravotnom stave a tiež miesta na tele, kam sme pijavice lekárske aplikovali. Potom pri ďalšej návšteve doplníme reakciu na aplikovanie pijavice lekárskej, ako sa pacient cítil psychicky aj fyzicky, či došlo k nejakým zmenám. A zapíšeme ďalšiu terapiu, ktorú robíme. Táto evidencia poskytuje ucelený prehľad o terapii a pri jej druhom a ďalšom opakovaní je určitou oporou a návodom, ako postupovať pri hirudoterapii u konkrétneho pacienta.

Pred aplikáciou pijavice lekárskej každému odporúčam, aby si dal urobiť čerstvý krvný obraz, poprípade iné analýzy, ak má nejaké zdravotné problémy. Tieto vyšetrenia dokážu stanoviť úroveň problému v organizme. Dva až tri mesiace po skončení celej terapie je dobré tieto odbery zopakovať, aby sa zistilo, či sa niečo zmenilo. Porovnaním výsledkov získate k subjektívnemu pocitu aj objektívny dôkaz, či vám pijavica lekárska pomáha alebo nepomáha. Máte v rukách skutočné fakty o vhodnosti alebo nevhodnosti aplikácie pijavice lekárskej pre váš konkrétny prípad.

Piaty krok: Aplikácia pijavice lekárskej

Keď už máme pripravené pracovné miesto aj pacienta a uistili sme sa, že aplikácia pijavice lekárskej je pre neho vhodná, rovnako sme sa oboznámili aj so zásadami prvej pomoci, môžeme povedať, že sme pripravení prejsť k aplikácii pijavice lekárskej. Pri aplikácii pijavice lekárskej je dôležité si uvedomiť nasledovné veci. Prvá vec je veľkosť pijavice lekárskej. Podľa typu pacienta a zvoleného miesta pre aplikáciu vyberieme správnu veľkosť pijavice.

Miesto pre priloženie pijavice lekárskej má byť čisté a zopakujem, že pacient sa v deň aplikácie neumýval mydlom či sprchovým šampónom, ale len čistou vodou. V prípade, že je povrch príliš ochlpený, vlasový porast odstránime, napríklad holiacim strojčekom. Môže sa stať, že miesto, kam budeme pijavice lekárske prikladať, bude studené. Pijavice sa do studeného miesta nerady zahryzávajú. Najmä koža na miestach s hrubou tukovou vrstvou, ktoré sú tým pádom menej prekrvené, je trochu chladnejšia. Najprv je dobré priložiť pijavicu lekársku bez toho, aby sme miesto akokoľvek ošetrovali, ale v prípade, že sa nezahryzne, môžeme miesto potrieť horúcou vodou alebo pomasírovať rukami, čím ho zohrejeme. Horúca voda funguje vo viac ako 90% prípadov. Keď pijavica lekárska ucíti teplo, zahryzne sa.

Ďalej sa pozrieme na spôsob, akým budeme pijavicu lekársku aplikovať. Ak sa pijavíc lekárskych bojíme a nechceme ich chytať holými rukami, použijeme jednorazové chirurgické rukavice, ktoré nie sú chemicky ošetrované. Ideálne je mať pripravenú plastovú lyžičku, ktorou budeme vyťahovať pijavice z nádoby. Kovová lyžička má tupé a hladké okraje a je tvrdá, často studená. Plastová lyžička má ostrejšie okraje, je tenšia, mäkká, poddajná a teplejšia. Pijavice lekárske sú často prisaté k sklenenej stene nádoby a plastová lyžička nám pomôže omnoho ľahšie ju podobrať. Plastová lyžička je navyše jednorazový materiál, ktorý po použití zlikvidujeme.

Po vytiahnutí pijavice z nádoby ju môžeme rovno z lyžičky skúsiť priložiť na miesto, ktoré sme vybrali na aplikáciu. Tu je však potrebné mať už aké-také skúsenosti, lebo pijavica bude chcieť utiecť a veľmi zriedka sa nám podarí, aby sa sama zahryzla presne tam, kam chceme my. S pijavicou na lyžičke musíme manipulovať, smerujeme ju palcami, niekedy aj pritláčame pijavicu hlavičkou k určenému miestu, preto začiatočníkom odporúčam používať namiesto lyžičky zrezanú injekčnú striekačku. Z injekčnej striekačky zrežeme tú časť, kam sa nasúva ihla, čím získame podobnú nádobu ako skúmavka, ale s tým rozdielom, že máme piest, ktorý nám pomôže pri manipulácii. Okraje zrezaného konca striekačky treba opracovať, vyhladiť, aby po priložení na miesto pacientovi neporanili kožu.
Pijavicu dáme z lyžičky do takto pripravenej striekačky, a potom striekačku zrezaným koncom priložíme ku koži na mieste, ktoré sme vybrali. Potom povytiahnutím piesta vytvoríme mierny podtlak a tým spôsobíme, že sa miesto prekrví, a preto šanca, že sa pijavica zahryzne, je veľmi pravdepodobná. A keďže je uväznená vo valci striekačky, nemôže sa nám vykĺznuť a ujsť. Ja tento spôsob aplikácie pijavice lekárskej považujem za jeden z najľahších spôsobov pre začiatočníkov. Má vysokú mieru úspešnosti prisatia aj zahryznutia pijavice.

Čo sa týka spôsobu, často sa dočítate, že je možné použiť pinzetu, ak však pinzetou uchopíte pijavicu lekársku v oblasti za jej hlavou, za čeľusťami, spôsobíte jej stres. Pijavica bude viac bojovať o záchranu svojho vlastného života, než by mala chuť zahryznúť sa a dávať do poriadku život niekoho iného. Takže napriek mnohým takýmto radám na internete a v knihách, používanie pinzety z vlastných skúseností neodporúčam a neodporúča ju ani veľa praktických hirudoterapeutov. Ideálne je zabezpečiť pre pijavicu pohodlie. Keď ju dáte do skúmavky alebo do zrezanej injekčnej striekačky, nedochádza k priamemu kontaktu medzi ňou a terapeutom. Pijavica sa vlastným pohybom posúva na miesto na koži pacienta. Aj z tohto dôvodu je skúmavka alebo zrezaná striekačka vždy lepšia voľba ako lyžička, lebo ak pijavicu aplikujeme priamo z lyžičky a pomocou svojich prstov ju smerujeme na miesto, vytvárame na ňu nátlak a spôsobujeme jej stres. Následkom stresu sa pijavica lekárska ťažko zahryzáva.

Ešte sa vrátime k miestu. V prípade, že sa pijavica lekárska nechce prisať a zahryznúť, je možné vybrané miesto napichnúť sterilnou ihlou, aby sa objavila kvapka krvi. Vtedy sa pijavica zahryzne prakticky takmer na 100%. Hneď ako pijavica zacíti krv, zahryzne sa, naozaj sa nestáva, aby tak neurobila. Ja som taký prípad ešte nevidel. Pri terapii pijavicou lekárskou však tento spôsob používame len v situáciách, keď je skutočne nevyhnutné pijavicu aplikovať do veľmi presného bodu. V ostatných prípadoch, keď sa aj pijavica lekárska nechce zahryznúť do miesta, ktoré sme vybrali, väčšinou ju priložíme na miesto blízke tomu pôvodnému a niekedy zvážime aj zmenu procedúry a nájdeme iné miesto na aplikáciu, ktoré je tiež vhodné pre náš terapeutický zámer.

Nikdy neprikladáme pijavicu lekársku priamo na žily, preto je dôležité mať aspoň aké-také skúsenosti s anatómiou ľudského tela. Musíme vedieť, akým spôsobom zistíme, či sa pod miestom, ktoré sme vybrali, nenachádza žila. V pevných oblastiach, kde sú kĺby a svaly, zahryznutie pijavice nie je natoľko hlboké, aby prehryzlo aj žilu. Ale napríklad taká oblasť prstov na rukách, kde je tenká koža a menšia hmota svalov, je problematická, tu sa veľmi ľahko môže stať, že pijavica spolu s pokožkou prehryzne aj žilu. Pri prehryznutí žily sa pijavica lekárska veľmi rýchlo napije, čím sa skráti čas vylučovania jej biologických látok s terapeutickým efektom, a pre nás bude ťažké zastaviť krvácanie. V prípade žily pôjde len o čiastočný problém, lebo máme dostatok času na ošetrenie rany. Pomocou tlaku prstov na ranu sa pokúsime obmedziť krvácanie, potom priložíme tlakový obväz a ak máme pocit, že nevieme takýto rozsah krvácania zvládnuť, vždy máme čas dopraviť pacienta do nemocnice. Ak by sme však priložili pijavicu na tepnu a ona ju prehryzne, už sa jedná o skutočne veľký problém s ohrozením života pacienta. Krv pod tlakom strieka z tepny a človek môže rýchlo stratiť obrovské množstvo krvi. Krvácanie takéhoto rozsahu sa nedá zvládnuť v domácich podmienkach a ide naozaj o minúty. V žiadnom prípade nepriložte pijavicu na tepnu!

Ak sa budeme riadiť odporúčaniami, čiže budeme sa vyhýbať cievam a oblastiam, kde je tenké tkanivo – oblasti hlavy, krku, slabín, oblasti prstov rúk a nôh – je pri používaní stredne veľkých pijavíc nepravdepodobné, že môže dôjsť k takýmto veľkým problémom. V prípade, že sa rozhodneme použiť veľké pijavice, musíme dôkladne poznať anatómiu človeka a byť nanajvýš opatrní, lebo problém s prehryznutím cievy môže byť skutočne veľký. Stredná pijavica sa zahryzne do hĺbky okolo 1 až 1,5 milimeter. Čím je pijavica väčšia, tým hlbšie sa prehryzne a rana bude väčšia tak do hĺbky, ako aj na šírku. Väčšia pijavica má väčšie čeľuste.

Teraz sa pozrieme na metódy aplikácie pijavice lekárskej:

Prvá metóda: Pijavicu necháme po celý čas prisatia, kým sa sama nepustí. Túto metódu využívame najčastejšie, pretože pri nej pijavica maximálne stimuluje miesto aplikácie. Sama a svojím tempom aktívne saje krv a počas toho do rany vypúšťa spolu so svojimi slinami biologický materiál, ktorý má terapeutickú hodnotu. Treba si uvedomiť, že počas rôznych etáp satia pijavica vypúšťa sliny s rôznym chemickým zložením, na začiatku sú v nich viac látky, ktoré napomáhajú riedeniu krvi a znižujú bolesť a ku koncu zas viac tie, ktoré ošetrujú ranu, aby sa nezaniesla infekciou a aby sa dobre scelila. Prerušením tohto prirodzeného procesu narušíme aj proces terapie. Zbytočne teda nikdy neodoberajme pijavicu z miesta prv, ako sama chce.

Druhá metóda: Pijavicu nechávame len určitý čas, väčšinou 20 až 30 minút od zahryznutia. V určitých prípadoch je možné sňať pijavicu skôr, teda po 20 až 40-tich minútach, keď je pijavica v najaktívnejšej fáze.

Vedecky bolo zistené, že aktívna fáza po zahryznutí trvá okolo 30 minút. Táto druhá metóda sa požíva u pacientov, ktorí nemajú čas alebo u tých, ktorí sa rozhodli pre viacnásobné opakovanie terapie v krátkom časovom slede. Ak totiž nedovolíme pijavici, aby sa napila dosýta, ale odoberieme ju z miesta skôr, skracuje sa jej doba trávenia krvi a bude teda skôr pripravená na nové použitie.

Tretia metóda spočíva v aplikácii pijavice iba na pár minút, tzn. necháme pijavicu prisať sa a zahryznúť a po 3 až 4 minútach ju z miesta odoberieme. Tretiu metódu ja osobne nevyužívam, v odbornej literatúre je však opísaná ako vhodná v prípadoch, keď chceme dosiahnuť maximálnu koncentráciu biologických látok zo slín pijavice lekárskej, ktoré vypustí do rany po zahryznutí. Prípadne sa táto tretia metóda využíva v rámci reflexnej terapie, keď sa na reflexný bod nepôsobí len tlakom ako pri bežnej reflexnej terapii, ale priložením pijavice, čím sa miesto s reflexným bodom zraní. To spustí a stimuluje samoozdravné mechanizmy. Klasická reakcia organizmu po akomkoľvek zranení je okamžité spustenie opravy zraneného miesta, no a v prípade zranenia reflexného bodu sa súčasne s opravou zraneného miesta spustí aj oprava celej oblasti, ktorá je s reflexným bodom spojená.

Šiesty krok: Ošetrenie rany po aplikácii pijavice lekárskej

Ošetrenie rany po aplikácii pijavice lekárskej si rozdelíme na dve časti. Prvá časť sa týka doby, keď sa ešte nepustili všetky pijavice, vtedy ide o čiastočné ošetrenie rany, ktorého účelom je, aby po pacientovi nestekala krv. Použijeme buď gázové štvorce alebo vatu či vatové tampóny. Keď sa pijavica pustí a my ešte nie sme pripravení túto ranu finálne ošetriť, odložíme pijavicu do pripravenej nádoby a na ranu priložíme jeden z obväzových materiálov, pre ktorý sme sa rozhodli. Účelom nie je zastaviť krvácanie, lebo ako som už spomínal, krvácanie po aplikácii pijavice lekárskej má svoj význam. Gáza či vata ako savé materiály budú nasávať vytekajúcu krv, aby nestekala po koži pacienta a neznečisťovala priestor okolo neho.
Často sa diskutuje, či používať sterilný materiál alebo stačí nesterilný. Obecne možno odporučiť radšej sterilný materiál. Z praxe a zo stáží, ktorými som prechádzal v centrách, kde sa vyložene zaoberajú hirudoterapiou, som sa veľmi často stretol s používaním nesterilného krytia rany a to z toho dôvodu, že pijavica ranu natoľko ošetrí, že je takmer vylúčené, aby sa do nej celých 24 hodín od aplikácie zaniesla infekcia. Tento postup je overený tisíckami pacientov. Na druhej strane bude každý lekár trvať na tom, aby sa priamo na ranu použil sterilný materiál, čo je pochopiteľné.

Časový rozdiel medzi tým, ako sa pustí prvá a posledná pijavica, môže byť aj 20 až 30 minút. Kým čakáme, až sa pustia ostatné pijavice, vizuálne kontrolujeme priložené tampóny. Často sa stáva, že niektorý z tampónov sa naplní krvou natoľko, že už jeho kapacita nestačí a krv sa opäť začne roztekať po pokožke pacienta, vtedy tampón odstránime, ďalším tampónom poutierame roztečenú krv a na ranu priložíme nový tampón. Takto kontrolujeme a ošetrujeme všetky rany po každej pijavici, ktorá sa už pustila, až do doby, keď sa pustí posledná, a potom prejdeme k finálnemu ošetreniu rany.

Finálne ošetrenie rany
Keď sa pustia všetky pijavice, odstránime všetky dočasné tampóny a vyberieme formu finálneho ošetrenia rany. Do 24 hodín nie je treba s ranou prakticky nič robiť.
Postup finálneho ošetrenia rany: Ak sme si vybrali za prvú vrstvu sterilný materiál, tak ako prvý priložíme na ranu sterilný gázový štvorec a naň ďalšie nesterilné v hrubšej vrstve. Môžeme použiť dámsku vložku, ktorá má dobré absorpčné vlastnosti a z rovnakého dôvodu môžeme zvoliť detské plienky či vložky alebo plienky pre inkontinentých. Plienky neprikladáme v celku, ale vystrihneme si potrebný tvar a veľkosť podľa konkrétneho miesta na tele pacienta, ktoré ideme ošetriť. Výhodou plienok je, že pokryjú väčšiu plochu. Priložíme teda na prvú vrstvu gázových štvorcov vložku či plienku a zafixujeme ju. Máme na výber náplasť, elastický obväz, obväz pruban a potravinársku fóliu ako poslednú vrstvu krytia.

Po použití náplastí ostávajú na koži stopy po lepidle, ktoré je ťažké odstrániť. Ak opakujeme terapiu dva alebo trikrát za týždeň, už onedlho máme pacienta celého od lepu. Kde sa dá, odporúčam používať pružné obväzové sieťky – obväz pruban – na rukách, nohách, hlave. Obväzové sieťky odstrihneme v dostatočnej dĺžke a natiahneme ako pančuchu na prvú vrstvu priloženého materiálu. Dobre to drží. Ak máme obavy, že by vytekajúca krv mohla znečistiť oblečenie, na túto sieťku dáme ešte potravinársku fóliu. Neomotáme ju však príliš napevno, aby sme nepriškrtili krvný obeh, čo by malo za následok zbytočné opuchy a bolesti.

Potravinárska fólia a obväz nám dobre poslúži aj na trupe pacienta, pričom použijeme klasický elastický obväz, nie sieťku. Obväz omotáme okolo trupu, najprv však malou časťou leukoplastu prichytíme prvé vrstvy, čiže gázový štvorec, na ktorom je plienka alebo vložka. Ide nám o to, aby sa tieto vrstvy pri obväzovaní neposunuli. Silnejšie krvácanie môže nastať hlavne pri úplne prvej aplikácii pijavice lekárskej, keď ešte nevieme, ako bude reagovať, ale často nás môže prekvapiť rôzna intenzita krvácania rany u toho istého pacienta aj pri opakovanej aplikácii pijavice. Ak dobre neodhadneme veľkosť a množstvo obväzového materiálu, tak ak aj presiakne krvou, fólia ju neprepustí. Mám s fóliou veľmi dobré skúsenosti, aj keď ju v súčasnosti už nepoužívam a zaradil som ju do histórie tak ako mnoho iných pomôcok, ktoré som nahradil efektívnejším spôsobom. Fólia sa ľahko na druhý deň odstraňuje, jednoducho sa prestrihne a na koži pacienta neostávajú žiadne lepivé plochy. Považujem tento spôsob za veľmi pohodlný spôsob ošetrenia rany. Jediný problém je trochu v tom, že fólia je nepriedušná a človek sa pod ňou viac potí, preto fólia nesmie byť príliš silno stiahnutá okolo tela a nesmie byť priložená dlhšie ako 24 hodín.

Na druhý deň, keď obväzový materiál odstránime, vo väčšine prípadov nájdeme už zacelenú ranu. Ešte pripomeniem, že nie vždy môžeme s preväzom rany čakať do druhého dňa. Ak obväzy presiaknu krvou a tá sa hromadí pod fóliou, ošetríme ranu skôr, respektíve ošetrí si ju sám pacient. Pripravíme ho na takúto možnosť a poučíme ho, ako sa pripraviť, aký obväzový materiál si má kúpiť a ako má pri preväze postupovať. Ak sme odhadli správne množstvo obväzového materiálu, tak ho spravidla na druhý deň ráno môžeme sňať, a potom ho už len nahradiť novým v potrebnom množstve.

Po dvadsiatich štyroch hodinách od aplikácie nájdeme stiahnutú ranu, na ktorej je vytvorená chrasta, v tenkej vrstve ju prekryjeme gázovými štvorcami a prelepíme alebo prichytíme prubanom. Ak sa takáto zacelená rana nachádza na mieste, ktoré nebude v kontakte so žiadnym textilom, o ktorý by sa otierala, nemusíme ju ďalej ošetrovať a zakrývať, ale necháme ju len tak na vzduchu. Často sa stáva, že sa v procese hojenia rany tampón prichytí o ranu. Ako rana vysychá a tvorí sa na nej chrasta, môže prischnúť k nej aj tampón. Ak by sme takýto prischnutý tampón odtrhli od rany, strhli by sme aj chrastu a nanovo otvorili ranu, ktorá by začala na niekoľko hodín znovu krvácať, preto je lepšie takéto tampóny namočiť, najlepšie v sprche vodou alebo peroxidom vodíka a počkať chvíľu, kým poriadne nasiaknu. Mokré tampóny sa samovoľne alebo len pomocou jemného ťahu odlúčia od rany. Vyhneme sa tak poškodeniu rany, i keď aj pri tomto postupe môže dôjsť k miernemu krvácaniu, ale väčšia časť chrasty ostane na rane a rana sa veľmi rýchlo scelí.

Ak aj preväzujeme ranu skôr než za 24 hodín, ranu nie je potrebné ďalej ošetrovať, mám na mysli nejaké masti, zásypy a podobne, ošetrenie spočíva v priložení tenšej vrstvy gázových štvorcov priamo na ranu a v ďalšom sledovaní, či nedochádza k ich presiaknutiu krvou. Ak premokajú, znovu ich vymeníme a previažeme, ak nie, necháme ranu tak. V prípade, že robíme namáhavú prácu, pri ktorej sa potíme, alebo sme použili pijavice na aplikáciu v teplom ročnom období, môžeme ranu očistiť dezinfekčným prostriedkom. Existujú špeciálne suché obväzy, ktoré vytvoria ochrannú dezinfekčnú vrstvu, aby sa do rany pri potení nedostala žiadna infekcia.

Veľmi dôležité je neškriabať si ranu. Škriabaním rany sa spomalí jej hojenie a riskujeme aj možnosť zápalu. Svrbenie je častý jav po aplikácii pijavice lekárskej. Netreba ho nejako ovplyvňovať, ale v prípade, že sa stáva neznesiteľným, ak pacient naozaj už nemôže vydržať, môžeme použiť antihistamínovú masť. Vždy je však lepšie, ak pacient dokáže svrbenie ovládnuť silou vôle a ranu si napriek nutkaniu nezačne škriabať. Použitie antihistamínovej masti si nechajme len ako riešenie v krajnom prípade. Na druhej strane je použitie tejto masti určite lepšie ako rozškriabaná a zapálená rana. Napriek upozorneniu, aké dôležité je neškriabať si ranu, sa pomerne často stáva, že sa pacient neovládne, ranu si poškriabe, následne si ju nevydezinfikuje a rana sa mu zapáli. Takúto ranu musíme liečiť. Ak po 24 hodinách zistíme v rane zápal, rana začína hnisať a vytvárajú sa v nej hnisavé bublinky, vtedy je najlepšie ísť k lekárovi, ktorý ranu sterilne ošetrí a zváži použitie antibiotík, či už zvonka alebo aj zvnútra, teda masť, zásyp, tabletky. Väčšinou je zápal malý, miestny, bez známok ochorenia celého organizmu, lekárske ošetrenie však netreba odkladať, aby sa z malého problému nestal veľký.

Teraz sa pozrieme na problémy, ktoré sa občas vyskytujú. Prvým častým problémom je, že pijavica pri aplikácii na pacientovi akoby zaspí, teda nie je aktívna. Vidíme, že za polhodinu od prisatia všetky pijavice pijú normálne, no jedna je nečinná, neaktívna, vyzerá ako spiaca. Je možné, že sa iba prisala, ale nezahryzla, alebo sa aj prisala aj zahryzla, no nechce piť. Odstránime ju pomocou liehu. Do liehu či iného alkoholu namočíme prst, priložíme ho ku hlavičke a pijavica sa pustí. Na uvoľnené miesto môžeme skúsiť priložiť ďalšiu pijavicu alebo ho ošetríme tampónom a necháme tak. Ďalší problém je, že priložíme pijavicu na žilu, pijavica sa veľmi rýchlo napije a potom, ako sa pustí, z rany prúdom tečie krv, niekedy krv až strieka a my ju nevieme jednoduchým spôsobom zastaviť. Z gázových štvorcov, ktoré vo väčšej hrúbke naskladáme na seba, priložíme k rane a napevno prichytíme obväzom, vytvoríme tlakový obväz. Potom pacienta odvezieme na ošetrenie k lekárovi.

Po aplikácii väčšieho množstva pijavíc alebo u slabých a ťažko chorých pacientov má pacient približne 24 hodín ostať v pokojnom režime, nemá vykonávať žiadnu namáhavú činnosť a v ideálnom prípade nemá zostávať sám. Mal by byť niekto pri ňom, lebo už sa stalo, že po desiatich hodinách od aplikácie sa pacientovi, ktorý bol sám, priťažilo a nevedel, ako si má poradiť. Takéto prípady sa stávajú zriedka, ale je dobré na ne myslieť a naozaj zabezpečiť, aby celý ďalší deň bol niekto pri pacientovi, ktorý dohliadne na ranu aj na pokojný režim pacienta.

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *