2. kapitola

2. kapitola: Vplyv pijavice lekárskej na ľudský organizmus

Aj v tejto časti budem vychádzať len z informácií mne dostupných. Je možné a dokonca pravdepodobné, že existuje literatúra alebo výskumy, ktoré sú mi zatiaľ neznáme. Pokúsim sa však použiť vlastné vedomosti a zdroje kolegov, ktorí urobili podrobný prieskum dostupných zdrojov a vo svojej práci tieto výsledky presnejšie sformulovali. Svojím spôsobom budem teda jednotlivé časti, hlavne v názvoch a opisoch chemických látok, kopírovať a použitú literatúru uvediem na konci knihy aj s komentármi.

Podrobný opis jednotlivých chemických látok nachádzajúcich sa v slinách pijavice lekárskej nájdete na konci tejto kapitoly. Knihu píšem predovšetkým pre obyčajných ľudí, preto je podľa mňa táto informácia pre mnohých nepotrebná a len sťažuje už aj tak zložité pochopenie hirudoterapie. Pre úplnosť však uvediem tie látky, ktoré sú dnes známe.

Pretože téma vplyvu pijavice lekárskej na ľudský organizmus nie je jednoduchá, rád by som ju rozdelil do niekoľkých základných častí:

1. Neznámy vplyv

Aj napriek tomu, že pijavica lekárska a jej vplyv na živý organizmus u ľudí aj zvierat boli v minulosti (a sú aj v súčasnosti) predmetom celej rady výskumov, je veľa informácií, ktoré o vplyve pijavice lekárskej dodnes nevieme. Mnoho informácií sa nachádza na úrovni hypotetických teórií, ktorými sa rôzni odborníci snažia opísať viditeľný vplyv pijavice lekárskej pomocou odborných poznatkov o pijaviciach a človeku alebo zvierati a ich anatómie, patológie, biochémie, virológie a ďalších predmetných oborov súčasnej medicíny a biológie. V súčasnosti sa teda hirudoterapia neustále vyvíja a spresňuje a každý odborník, ktorý k aplikácii pijavíc pristupuje aspoň trochu vedecky, má v danej sfére nejakú vlastnú metódu a teóriu o tom, ako pijavice fungujú. Aj medzi mojimi učiteľmi sa teórie výrazne líšia a každý používa inú metódu, a tak sa zdá, akoby každý robil niečo iné. Všetci však majú spoločný výsledok, a to veľké množstvo vyliečených pacientov. Pri štúdiu ich práce a skúšaním odporučených metód aplikácie je možné nájsť určité charakteristické črty a pochopiť, prečo daná metóda funguje, aké sú jej plusy a mínusy. Na sto percent platí, že ak u pacienta nefunguje metóda jedného, môže zafungovať metóda druhého. Všetko záleží na pacientovi a ja v inej kapitole opíšem svoj pohľad na rôzne metódy aplikácie a ako ich možno medzi sebou bezpečne kombinovať.

Len pre príklad toho, ako málo o pijavici vieme, je možné poukázať na chemické zloženie slín pijavice lekárskej. Rôzne zdroje uvádzajú, že v sline sa nachádza niekoľko stoviek biologicky aktívnych látok, ktoré vplývajú na organizmus človeka. Odborníci sa zhodujú, že základných látok je tam asi sto a keď použijeme hlbšie metódy skúmania, tak ich v rôznych variáciách nájdeme ďaleko viac. Z tohto množstva látok však poznáme len ich malú časť. Odhaduje sa, že presnejšie je opísaných len okolo pätnásť percent, teda len okolo dvadsať aktívnych látok z celkového chemického koktailu, ktorý do nášho organizmu pijavica vypustí.

Otázkou teda je, ako to, čo nepoznáme, vplýva na jednotivé štruktúry ľudského organizmu. Dlhoročné výsledky však ukazujú, že pijavice, ak sú správne použité, majú na ľudský organizmus a jeho zdravie jednoznačne pozitívny vplyv. Pre upokojenie doplním, že súčasná medicína nepozná príčiny veľkej časti chorôb a ani mnohé detailné funkcie ľudského organizmu. Je to nevedomosť proti nevedomosti. Terapia pijavicou lekárskou funguje.

2. Vedecky dokázaný vplyv

Aj napriek tomu, že úvodná časť o neznámom vplyve pijavíc na ľudský organizmus môže mierne odrádzať od hirudoterapie, v skutočnosti je množstvo nadobudnutých vedeckých poznatkov veľmi široké.

V tejto časti sa teda pozrieme na niektoré základné vedecky dokázané fakty. Pijavica lekárska prakticky okamžite po aplikácii pôsobí na telesné tekutiny vnútorného prostredia ľudského organizmu. Postupne ovplyvňuje ich funkciu a kvalitu, čo sa prejavuje hlavne v znížení viskozity krvi a znížení hustoty krvných teliesok, zastúpených v krvi. Tu si treba dať pozor na správnu terminológiu. Viskozita krvi nie je hustota krvi. Skutočnú hustotu krvi tvoria krvné telieska. Ľudia si to často mýlia. Tejto téme sa ešte budem podrobnejšie venovať v oddelenej kapitole. Po priložení pijavice sa v mieste aplikácie zrýchľuje tok lymfatickej miazgy 10 až 24-násobne a dochádza k zmenám v medzibunkovej hmote/tekutine, ktorá sa stáva ľahšie priepustnou. Tieto zmeny vyvolávajú prirodzenú lokálnu a často aj celkovú imunitnú reakciu ľudského organizmu, čím spúšťajú samo ozdravné systémy ľudského organizmu. Pretože dochádza k strate telesných tekutín a tým k ovplyvneniu vnútorného prostredia, reakciou pre udržanie jeho stálosti, teda stáleho objemu telesných tekutín vnútorného prostredia, je aktivácia regeneračného procesu systémov ľudského organizmu. Tieto zmeny majú za výsledok zriedenie krvi a uvoľnenie krvného riečiska, čo môže vyvolať zníženie krvného tlaku, zlepšenie kapilárnej mikrocirkulácie lokálne aj celkovo, zlepšenie makrocirkulácie telesných tekutín v celom organizme, zlepšenie očistných metabolických a výživových funkcií organizmu.

Prv ako prejdem k zoznamu vedecky dokázaných biochemicky aktívnych látok v slinách pijavice lekárskej, ktoré sa podieľajú na týchto reakciách počas terapie, doplním zaujímavý fakt. Pijavica lekárska pri tvorbe slín nepoužíva len slinnú žľazu ako iné typy pijavíc, ale na tomto procese sa zúčastňujú tisíce buniek rozložených po jej celom tele. V tomto je tvorba slín u pijavíc lekárskych neobvyklá.

90% sliny pijavice lekárskej tvorí voda a zvyšných 10% tvoria biochemicky aktívne komplexy bielkovín, peptidov, lipidov a polysacharidov.

Skupiny látok v sline pijavíc:
Vazoaktívne neuromediátory
Lytické enzýmy
Látky, ktoré vplývajú na koagulačné procesy krvi – procesy zrážania krvi
Imunomodulačné látky
Neurotrofické látky
Protizápalové látky

Podrobnejšie k jednotlivým skupinám:

Vazoaktívne neuromediátory
Tieto látky vplývajú na stav krvných ciev a vlásočníc, čím ovplyvňujú makrocirkuláciu a mikrocirkuláciu. V súčasnej medicíne sa môžeme stretnúť s termínom vazoaktívna liečba, ktorá je založená na rovnakom princípe, pričom sa pacientovi podávajú syntetické látky, ktoré rozširujú alebo zužujú cievy a zlepšujú mikrocirkuláciu na kapilárnej úrovni. Pijavica nám celý tento komplex liečby poskytne pomocou látok obsiahnutých vo svojich slinách. Prispeje k rozšíreniu vlásočníc – kapilár, a teda k zlepšeniu prietoku krvi vo vlásočniciach – kapilárach, zlepší takzvanú mikrocirkuláciu a tam, kde treba, prispeje k zúženiu ciev. Súčasne do ľudského organizmu vypustí hormón serotonín, ktorý pôsobí ako antidepresívna látka. Pijavica lekárska je považovaná za serotonínovú bombu, pretože obsah tejto látky v jej organizme je veľmi vysoký. Pacienti často pri aplikácii pijavíc pociťujú určitú eufóriu a zlepšenie nálady, čo sa pripisuje účinku tejto látky.

Lytické enzýmy
Vďaka týmto látkam dochádza k vplyvu pijavice lekárskej na štruktúry buniek a tiež medzibunkovej hmoty alebo tekutiny, ktorá zabezpečuje látkovú výmenu medzi bunkou a plazmou v ľudskom organizme. Pomocou lytických enzýmov sa medzibunková hmota v oblasti kože stáva priepustnou a vďaka tejto priepustnosti sa sliny pijavice dostávajú hlbšie do tkaniva ľudského organizmu. Okrem priepustnosti medzibunkovej hmoty sa zároveň čiastočne degraduje bunková membrána, čo ovplyvní priepustnosť látok do bunky. Ďalšou vlastnosťou týchto látok je rozpúšťanie krvných zrazenín a vplyv na rôzne tkanivové spojenia, ktoré majú v komplexe liečivý a regeneračný účinok.

Látky, ktoré vplývajú na koagulačné procesy krvi – procesy zrážania krvi
Vzhľadom na to, že sa pijavica živí krvou, ktorá je jej jedinou potravou, je systém prijímania potravy po zahryznutí a jej následného trávenia evolučne veľmi vyspelý. Látky, ktoré pijavice vo svojich slinách obsahuje, vplývajú na krv teplokrvného cicavca, čím bez následných negatívnych účinkov menia jej štruktúru a funkcie. Krv sa nemôže zrážať a súčasne sa v nej blokujú aj ostatné faktory imunitného systému, pričom sa zabraňuje celému reťazcu procesov. Pijavica nás pri prisatí vlastne na úrovni krvi lieči, lebo, ako sa zdá, svojo hostiteľa si náležito ošetruje, a to napríklad tak, že dokáže rozpustiť už vytvorené krvné zrazeniny, zvýšiť elasticitu ciev a mnoho ďalšieho. Po odpadnutí pijavice sa všetky látky z krvi aj organizmu postupne, bez vedľajších následkov a zbytočnej záťaže metabolického systému vylúčia. Pijavica si svoju potravu, teda krv, ktorú nasáva, rovno upravuje do stavu, v akom ju bude ďalej vo svojom živote potrebovať.
Asi najdôležitejšou látkou, ktorá je natoľko zaujímavá, že ju podrobnejšie opíšem už v tejto časti (a v závere bude len jej pripomienka), je určite hirudín. Táto látka sa dlho považovala za hlavnú látku, ktorá vplýva na organizmus človeka. Väčšina lekárov si preto dodnes mylne myslí, že pijavica len riedi krv. Nevedia, že slina pijavice obsahuje ďaleko väčšie spektrum látok, ktoré majú veľmi zaujímavý farmakologický potenciál. Prvýkrát hirudín objavili v roku 1884, ale až do roku 1950 ho nedokázali syntetizovať a až v roku 1976 túto látku vedeli celkovo opísať. Hirudín sa nachádza len v sline pijavice lekárskej a v niektorých typoch hadieho jedu. Táto látka pozostáva zo 65 aminokyselín a existuje jej 20 synteticky vyrobených izoforiem, ale ani jedna nie je totožná s originálom. Jednoducho človek túto látku nedokáže vyrobiť presne ako príroda, aj keď je za týmto výskumom ohromné množstvo práce.
Výskumu hirudínu sa venovali predovšetkým v Nemecku, a to preto, že ide o najúčinnejší antikoagulant, ktorý priamo blokuje všetky procesy v trombocytoch – krvných doštičkách, čím zabraňuje ich zhlukovaniu a tvorbe zrazenín v krvi. Hirudín sa naviaže na trombocyt a vytvorí s ním jednotný komplex, čím úplne zabráni jeho funkcii. Nikdy pri tom neboli dokázané žiadne nežiadúce účinky na pacienta. Je to super látka, veľa lekárov by si pochvaľovalo, keby ju mali k dispozícií. Izoformy hirudínu sú však natoľko drahé, že aj synteticky hirudín sa využíva len tam, kde nič iné nezaberá, respektíve pacient vykazuje neznášanlivosť na iné látky, napríklad heparín. Hirudín sa do tela dostáva pomocou slín pijavice počas zahryznutia a z organizmu sa vyplavuje močom, bez potreby zložito sa metabolizovať v pečeni, ako je to pri iných anitikoagulantoch – látkach zabraňujúcich zrážaniu krvi. Pijavica pomocou hirudínu udržuje nasatú krv vo svojom tráviacom trakte v riedkom stave po dlhý čas, čím si zabezpečuje plnú pohyblivosť.
K tomu len dodám, že väčšina známych látok na potlačenie zrážania krvi nevplýva priamo na krvné doštičky, ale blokuje niektoré elementy, ktoré sú potrebné v tomto procese, napríklad enzým trombín, čo je kľúčový enzým pri tvorbe krvnej zrazeniny, lenže tieto elementy zablokuje nielen v krvi, ale aj inde v organizme.

Imunomodulačné látky
Do tejto skupiny patria látky, ktoré priamo ovplyvňujú imunitný systém, a to hlavne jeho odpoveď, čiže reakciu na zahryznutie pijavice. Po zahryznutí pijavice dôjde v organizme k okamžitej imunitnej reakcii, Časť týchto reakcií sa blokuje na základe antikoagulačných látok, ktoré zabraňujú, aby sa krv zrazila a rana uzatvorila, a časť sa blokuje práve imunomodulačnými látkami. Predovšetkým ide o časť nešpecifického imunitného systému, ktorý vysiela svojich bojovníkov vo forme proteínov a bielych krviniek do postihnutého miesta.

Neurotrofické látky
Na základe dlhodobých výskumov bolo dokázané, že slina pijavice lekárskej pozitívne pôsobí na rast a vývoj neurónov. Neurotrofický účinok bol dokázaný v roku 1996 profesorom Albertom Ivanovičom Krašeňjukom.

Protizápalové látky

Do tejto skupiny patria látky, ktoré potláčajú vznik zápalových reakcií organizmu.

Sú známe aj antiseptické, antibiotické a protinádorové látky, no o týchto látkach nemám v súčasnosti bližšie informácie, keďže v súčasnosti nie sú bližšie preskúmané, no napríklad u pokusných myší bolo dokázané zastavenie a následný ústup nádorov vďaka použitiu extraktu pijavíc lekárskych. Ako antibiotikum je zastúpený chloromycetín, ktorý vyrábajú baktérie žijúce v symbióze s pijavicou lekárskou, konkrétne ide o baktériu Aeromonas hydrophila.

Okrem pôsobenia slín sú vedecky dokázané aj ďalšie vplyvy pijavice lekárskej. Väčšinu z nich objavil profesor Albert Ivanovič Krašeňjuk spolu so svojimi kolegami. Jeho výskumy nižšie zmienim, ale na základe vzájomnej dohody ich nebudem širšie opisovať. Bližšie informácie si môžete vyhľadať v jeho vlastnej literatúre alebo na internete. Profesor Albert Ivanovič Krašeňjuk je za počet objavov, a teda nových možností v oblasti hirudoterapie, zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov.
V roku 1992 objavil jav, ktorý sa nazýva hirudobiopsia. Ide o jav, pri ktorom sa po aplikácii pijavíc lekárskych z určitých častí organizmu spolu s krvou vylúči aj časť tkaniva, ktoré sa potom dá histologicky vyšetriť.
V roku 1992 objavil aj fenomén biochemickej adaptácie, podrobne opísal adaptáciu ľudského organizmu na sliny pijavice lekárskej. Práve s týmto fenoménom je spojené aj bezpečné aplikovanie pijavíc lekárskych, ktoré zohľadnil vo svojich metódach liečenia.

V roku 1993 objavil jav energetického efektu pijavice lekárskej na ľudský organizmus, čo znamená, že pri aplikácii pijavice lekárskej dochádza k energeticko-informačnej výmene medzi pijavicou lekárskou a ľudským organizmom.
V roku 2001 objavil akustický efekt pijavice lekárskej, ktorý dokázal, že pijavice pri aplikácii vydávajú vysokofrekvenčný zvuk v sekvenciách, ktorý sa pohybuje v rozpätí 25 až 250 kilohertzov.
V roku 2003 objavil dezintoxikačný efekt pijavíc lekárskych.
V roku 2004 dokázal, že pri aplikácii pijavice lekárskej u pacientky trpiacej na neurinóm, čo je typ nezhubného nádora, ktorý sa vytvoril v jej mozgu, došlo k hypertermickému lokálnemu efektu, ktorý sa viackrát opakoval.
V roku 2005 dospel k objavu, ktorý dokázal, že pijavica lekárska má počas aplikácie negentropický vplyv, čím zvyšuje úroveň vnútornej usporiadanosti v závislosti od úrovne chaosu v organizme.
V roku 2010 objavil akva-štrukturálny efekt pijavice lekárskej, ktorým dokázal, že sa u pokusnej žaby počas aplikácie pijavíc zmenila jej vnútorná štruktúra vody.

3. Nevedecky dokázaný vplyv a hypotézy o vplyve, vrátane vplyvu na bioenergetiku človeka

Vplyv podľa množstva aplikovaných pijavíc a frekvencie ich aplikácie
Ďalšou zaujímavou skupinou je nevedecky dokázaný vplyv pijavíc, ktorý vychádza predovšetkým z klinických skúseností rôznych odborníkov alebo ich skupín. Okrem práce profesora Alberta Ivanoviča Krašeňjuka, v ktorej je čiastočne zohľadnené množstvo a frekvencia aplikácie pijavíc lekárskych pacientom, som na túto tému nevidel žiadnu presnú štúdiu. Veľká časť týchto informácií vznikla na základe odovzdaného poznania od našich predkov a ďalej bola upravená niektorými profesormi, tak ako im ich dané chápanie a použitá individuálna metodika prinášali výsledky v rámci klinických skúseností. Mnoho ďalších pokračovateľov túto informáciu prevzalo už ako hotovú.

Počas svojej praxe som sa stretol s troma extrémami. Lidia Antonovna Kuplevská ako jediná lieči s veľkým množstvom pijavíc, na jednorázovú aplikáciu používa viac ako desať a v ojedinelých prípadoch viac ako dvadsať pijavíc. Konstantin Vasilijevič Suchov dokázal, že v mnohých prípadoch sa pijavice nadmerne používajú a sám používa menšie množstvá pijavíc, tri až päť. Albert Ivanovič Krašeňjuk dokáže dlhodobo pracovať s aplikáciou jednej alebo len malého množstva pijavíc s občasným prikladaním väčšieho množstva pijavíc. Zistil som, že všetci majú svoju pravdu a ich metodiky je pravdepodobne možné zlúčiť do jednotného základu, o čo sa v najbližších rokoch pokúsim. Každý z nich mi odpovedal na niektoré dôležité otázky a pacienti mi zas klinickými skúsenosťami pomohli zložiť posledné kúsky mozaiky. Táto knižka je len základnou prvou prácou na tejto ceste.

Je zrejmé, že počet aplikovaných pijavíc a frekvencia aplikácie má na pacienta zásadný vplyv a myslím si, že je to jedna z oblastí, v ktorej je možné hirudoterapiu naďalej spresniť.

Vplyv pijavíc na reflexné zóny a používanie dermatómov počas aplikácie
Klinické skúsenosti a pozorovania ukázali, že pri práci s pijavicami je možné používať reflexné zóny a oblasti kože, takzvané dermatómy, ktoré predstavujú predpokladané oblasti kože neurologicky tesne spojené s postihnutým orgánom alebo systémom v ľudskom organizme.
Obecne je uznávaná teória, že práve reflexný účinok a „poškodenie“ postihnutého miesta aplikáciou pijavice lekárskej má veľmi dobrý vplyv, a to hlavne pri niektorých chronických zápalových reakciách. Keď sa postihnuté miesto stane priepustným, počas aplikácie aj po aplikácii cez takéto miesto pretečie množstvo telesných tekutín, a ak sú telesné tekutiny v dobrej kondícii, miesto premyjú a vyživia. Horšie je, ak celkový stav telesných tekutín nie je dobrý, vtedy je podobná aplikácia nebezpečná.

Pozorovaním bolo tiež dokázané, že pri zápalových rekciách orgánov sú citlivé určité časti kože, z čoho vznikol predpoklad ich tesného nervového spojenia s postihnutým orgánom. Tak aj vznikla teória o pozitívnom vplyve pijavíc aplikovaných na tieto zóny, čím dochádza k stimulácii postihnutého orgánu prostredníctvom vplyvu na dermatóm. S metodikou aplikácie pijavíc na dermatómy však nemám osobné skúsenosti, preto opisujem načítané skúsenosti mojich kolegov.

Vplyv pijavíc na akupunktúrne body
Pijavicu lekársku často nazývajú aj ako živá ihla a používajú ju v súlade s tradičnou čínskou medicínou alebo inými systémami, ktoré uznávajú existenciu akupunktúrnych bodov, ale neuznávajú kovovú ihlu. Osobne o pozitívnom efekte nie som presvedčený, pretože mám základné znalosti akupunktúry a jej vplyvu na systém meridiánov a neviem si predstaviť, ako môže pijavica svojimi vlastnosťami ihly nahradiť. No istý vplyv tam jednoznačne je. Mojej teórii nasvedčuje aj fakt, že použitím pijavice lekárskej vznikajú rôzne reakcie od obyčajnej svrbľavej až po zápalové, čím dochádza k silnej nežiaducej reakcii na akupunktúrnom bode, ktorý s miestom aplikácie súvisí. Iné by to bolo, keby takáto reakcia nevznikla, no ona vzniká u absolútnej väčšiny pacientov.

Jedinú prijateľnú teóriu využitia akupunktúrnych bodov som počul od profesora Alberta Ivanoviča Krašeňjuka, ktorý využíva kanál, na ktorom sa nachádzajú akupunktúrne body ako celok, čo celej terapii dáva úplne iný význam.

Do budúcna si plánujem akupunktúru bližšie naštudovať a po zistení, aké možnosti v kombinácii s aplikáciou pijavíc ponúka, ich rád zverejním. V tomto čase je však môj názor na túto tému jednoznačný. O pozitívnom vplyve pijavíc na akupunktúrne body nie som presvedčený. Musím však povedať, že s používaním akupunktúrnych bodov bez aplikácie ihly mám málo skúseností. Tie čo mám, však potvrdili moju teóriu, že vplyv je skôr negatívny ako pozitívny.
Bioenergetický efekt
S akupunktúrnymi bodmi je tesne spojený aj bioenergetický vplyv pijavice na jemno-hmotné štruktúry človeka. Je dokázané, že počas aplikácie pijavice lekárskej dochádza k energeticko-informačnej výmene a tiež je dokázané, že u mnohých pacientov pijavica vyrovnáva lokálne a aj celkové biopole človeka.

Pozorovaním bolo zistené, že aplikáciou pijavíc do energetických centier, takzvaných čakier, je možné pozitívne vplývať na liečenie pacienta a mnohí poprední odborníci, ktorí sú s energetickým systémom človeka oboznámení, takto pijavice používajú. Sám som v minulosti tento systém úspešne využíval, hlavne počas obdobia, keď som zvykol aplikovať väčšie množstvo pijavíc na jedno terapeutické sedenie, ale tieto výsledky, či už moje alebo mojich kolegov, nie sú vedecky potvrdené.

Obecne sa však o tomto efekte vie a väčšina odborníkov ho priznáva, pokiaľ sa nedržia len výskumov súčasnej medicíny, ktorá jemno-hmotné telá pacienta zatiaľ nepozná, pretože neovláda dostatočné metódy na ich pozorovanie a výskum.

Vyššie uvedená informácia slúži aj k pochopeniu základu, na ktorom vznikli rôzne metódy aplikácie a tiež k tomu, ako sú vyberané miesta pre aplikáciu pijavíc. Vo väčšine prípadov je to kombináciou dokázaných procesov vplyvu pijavice lekárskej v kombinácii so systémom akupunktúrnych bodov, reflexných zón, dermatómov, bioenergetického vplyvu a skúseností alebo presvedčenia autora publikovanej metódy.

Najčastejšie mýty o pijavici lekárskej

Hlavným rozšíreným mýtom o pijaviciach je informácia, že pijavica pije zlú krv. Aj keď je možné považovať vplyv pijavice za detoxikačný a regeneračný, so zlou krvou je to zložitejšie a nie je to jednoduchý a už vôbec nie jednorázový problém. Podľa všetkých informácií pijavica pije tú krv, ktorá práve preteká oblasťou, v ktorej je prisatá a nijako si nevyberá, akú krv bude piť. Je však pravda, že nasávanú krv si počas konzumácie upravuje.

Druhým mýtom je rozšírená informácia, že pijavica len riedi krv, a pretože má súčasná medicína množstvo sterilných variantov, ako tento efekt docieliť, patrí pijavica do stredoveku a nie do modernej medicíny. Ako som už opísal vyššie, farmakológovia, ktorí vedia, aké zložky slina pijavíc obsahuje, by si veľmi priali ich syntetizovať a vyrábať. No zatiaľ nič podobné nie je možné a keby súčasná medicína chcela suplovať vplyv pijavice lekárskej, potrebovala by množstvo syntetických preparátov a aj tak by sa len sčasti priblížila efektu pijavice. Pokusy o výrobu umelej pijavice sú už na svete… Neúspešné.
Tretím mýtom je takzvané “čím viac, tým lepšie”. Mnoho pacientov, hlavne mužov, si myslí, že čím je pijavica väčšia a čím viac pijavíc si priložia, tým lepší bude efekt. Pravdou je, že efekt bude silnejší, rovnako však budú silnejšie aj reakcie po aplikácii, predĺži sa hojenie rán, dôjde k väčšej jednorazovej strate krvi a mnoho ďalšieho. Je to naozaj lepšie? Tu a tam niekto odpadne, tu a tam sa rana niekoľko mesiacov nezahojí… Podľa mňa je bezpečnosť na prvom mieste a kým je človek zodpovedný len za seba, ľahko sa mudruje, keď je však zodpovedný za druhých, opatrnosť je viac než žiadaná.

Zloženie slín pijavice lekárskej podrobne:

Vazoaktívne neuromediátory
Histamín vplýva na rozšírenie vlásočníc – kapilár, a teda na zlepšenie prietoku vo vlásočniciach, zlepšuje mikrocirkuláciu.
Serotonín zužuje cievy a tiež pôsobí ako antidepresívna látka.

Lytické enzýmy
Destabiláza-M má antitrombotický efekt a dokáže rozpustiť krvnú zrazeninu. Trombolýza – rozpustenie krvnej zrazeniny začína selektívnou hydrolýzou isopeptidických väzieb stabilizovaného fibrínu.
Hyaluronidáza rozkladá kyselinu hyalurónovú, čím pomáha lepšiemu rozloženiu látok obsiahnutých v slinách pijavíc do ľudského organizmu.
Kolagenáza hydrolizuje a rozkladá kolagénové vlákna typu I, nachádzajúce sa v medzibunkovej hmote, inhibuje agregáciu trombocytov, čo znamená, že zastavuje hromadenie krvných doštičiek, ktoré sú potrebné pre zacelenie rany, teda zastavuje zrážanie krvi.
Lipáza vykazuje svoju aktivitu pri rozklade tukov na glycerol a mastné kyseliny.
Cholesterolesteráza mení molekulu cholesterolu tak, že na ňu viaže iné mastné kyseliny a tým ju robí objemovo väčšou, a tak zabraňuje jej prieniku z krvného riečiska do organizmu. Ak však organizmus pošle signál, že cholesterol pre svoju prácu potrebuje, tento enzým ho uvoľní a cholesterol sa môže bez problémov absorbovať do potrebného systému.
Y-glutamyl transpeptidáza má fibrinolytické účinky, teda rozpúšťa krvné zrazeniny a znižuje riziko tvorby krvných zrazenín – trombov.

Látky vplývajúce na koagulačné procesy krvi – procesy zrážania krvi
Hirudín vytvára pevný komplex s trombocytom a blokuje všetky jeho funkcie.
Apyráza zabraňuje zoskupeniu krvných doštičiek.
Kalín a Saratín majú podobnú funkciu a potláčajú tvorbu kolagénom vyvolaných zrazenín krvných doštičiek. Kalín taktiež interferuje s von Willebrandovým faktorom, ktorý viaže kolagén. Kolagén je považovaný za jeden z úvodných prvkov pri tvorbe krvnej zrazeniny na stenách poškodeného endotelu, čím zabraňuje hojeniu rany a vytvára podmienky pre dlhé krvácanie po aplikácii.
Ďalej sa v slinách pijavíc nachádza niekoľko ďalších látok, ktoré na rôznych úrovniach blokujú procesy spojené so zrážaním krvi.

Imunomodulačné látky
Destabiláza – L má protimikróbny účinok.
Ďalej sem patria inhibítory – blokátory komplemetového systému, ktorý má na starosti funkciu nešpecifického imunitného systému v organizme.

Neurotrofické látky
Sú to látky, ktoré ovplyvňujú rast, diferenciáciu a životnosť neurónov.
Hirudín reguluje rast neurónov.
Destabiláza-M a bdelíny A a B a tiež eglíny stimulujú rast nervových vlákien.

Protizápalové látky
Do tejto skupiny patria látky, ktoré potláčajú vznik zápalových reakcií organizmu.
Eglín C je dobre tolerovaný bez vedľajších nežiaducich účinkov na kardiovaskulárny a centrálny nervový systém, bazálny metabolizmus, zrážanlivosť a fibrinolýzu. Môže mať však potenciálne alergický účinok.
Hirustasín (Hirudo antistasin) patrí do skupiny inhibítorov serínových proteáz a je charakteristický dobre konzervovaným paternom cystínových reziduí. Po prvý raz bol izolovaný zo slinných žliaz mexickej pijavice Hementeria offi cinalis, avšak nedávno bol zistený aj u pijavice lekárskej.
LCI pravdepodobne blokuje hydrolýzu kinínov
LDTI disponuje silným mutagénnym účinkom a zároveň blokuje aktivitu triptázy.

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *