2.kapitola

2. kapitola: Prvé stretnutie s hirudoterapiou

V roku 2010, hneď po tom, ako som intenzívne začal praktikovať Kung-fu a v Prahe otvoril prvé ozdravné tréningy, som spoznal Martu. Bola študentkou záverečného ročníka lekárskej fakulty Karlovej univerzity, ktorá je v tomto obore považovaná za jednu z najťažších a asi aj najlepších škôl. Nároky na študentov boli naozaj vysoké a profesori často doháňali svojich študentov až na pokraj zúfalstva. Marta si chodila vybíjať zúfalstvo do telocvične, a pretože perfektne ovládala nemecký jazyk, vyslúžila si prezývku Frau Marta. Navštevovala tréningy Kung-fu a zúčastňovala sa na rôznych seminároch, z ktorých bol jeden okruh zameraný práve na zdravie a ozdravné praktiky. Tieto semináre prebiehali pod vedením skúsených učiteľov a vďaka ich otvorenému prístupu sme s nimi mohli konzultovať svoje osobné zdravotné problémy.

Marta mala problémy so štítnou žľazou, čo viedlo k jej opuchu a následne k vytvoreniu strumy, teda hrvoľa v oblasti hrtanu. Toto ochorenie sa liečilo tak, že sa pacientovi niekoľko rokov dávali lieky na stabilizáciu problému a ak sa patológia ďalej rozvíjala, po určitom čase, väčšinou po dvoch až troch rokoch konzervatívnej liečby, pacienta operovali. Marta bola v poslednom štádiu pred operáciou a sama už bola pre ňu rozhodnutá. Konzultoval som jej problém s Olegom Balančukom, ktorý mal viac ako dvadsaťdva rokov intenzívnej praxe v oblasti národného liečenia. On po zvážení všetkých okolností navrhol terapiu pijavicami. Myslím si, že to bolo prvýkrát, čo som počul o pijaviciach v spojitosti s liečením. Bola to pre mňa absolútna novinka, a samozrejme, aj pre Martu. Nechcela o tom ani počuť. Veril som Olegovi a veľmi som chcel pomôcť Marte, preto som sa ju snažil presvedčiť. Argumentoval som slovami, aby to pred operáciou skúsila, veď operovať sa môže dať aj neskôr. Celú situáciu zlepšoval nízky vek pacientky, a teda predpokladaná dobrá regenerácia organizmu. Je skutočne pravda, že mladosť nedokáže nahradiť ani ten najlepší lekár a vek pacienta často v liečení zohráva dôležitú úlohu. Naveľa sa mi Martu podarilo presvedčiť. Asi to nebola len moja práca, ale zafungovali aj jej východoslovenské korene a predovšetkým zdravý rozum. Takže hoci bola typom človeka, ktorý hovoril: “Verím iba röntgenu a cétečku,” získal som jej súhlas. Začal som zbierať potrebné informácie. Začala sa príprava na moju prvú aplikáciu pijavíc.

Oleg mi pred svojím odchodom vysvetlil základné praktické informácie o tom, ako pijavice prikladať a ako sa o ne starať. Keď sa vrátil, pripravil schému bodov a frekvenciu priložení. Jednoducho kam a kedy pijavice prikladať. Cez internet som objednal svoje prvé pijavice. Trošku ma zarazila ich cena a určitá nedostupnosť na trhu. Hľadal som teda tie najlacnejšie a napokon ich kúpil od nejakej cudzokrajnej liečiteľky a to spôsobom, že stretneme sa na parkovisku pred barákom… Dnes som si skoro na sto percent istý, že to boli už použité pijavice, ktoré takto ich majiteľka recyklovala, no vtedy som o pijaviciach absolútne nič nevedel. Okrem podozrenia, ktoré som vnútri intuitívne cítil a rozumom potlačil, som mal len vieru. Dúfal som, že všetko bude v poriadku.

Mal som vtedy prenajatú len jednu izbu, čo je v Prahe pomerne obvyklý spôsob bývania, pretože nájmy sú tam extrémne drahé a pre bežného človeka, ktorý žije sám, je možnosť prenajať si celý byt zväčša nedostupná. Pijavice som položil pod stôl asi tri metre od svojej postele a pamätám si, ako som sa každých pätnásť až dvadsať minút budil, či náhodou neutiekli z fľaše, aby ma dohrýzli. Bol to stres. Mal som veľmi ľahký spánok… Pijavice našťastie spali dobre a ďalšie noci už aj ja.

Postupoval som podľa plánu, liečenie trvalo asi dva mesiace, raz za týždeň som prikladal určité množstvo pijavíc. Bolo to ľahšie, ako som si myslel. Dnes viem, že čím menej človek vie, tým lepšie spí a aj toto bol podobný prípad. Nič som nevedel, ničoho som sa nebál, ruku som mal istú, mal som predsa Olega, ktorému som mohol kedykoľvek zavolať. Kombinoval som priloženie pijavíc na zóny orgánov a na akupunktúrne body. Počas terapie sa prejavil sklon Marty, pravdepodobne ako dôsledok nízkej hladiny hemoglobínu, po strate určitého množstva krvi odpadávať, takže som po konzultácii s Olegom terapiu mierne upravil. Dnes by som postupoval bezpečnejšie a hemoglobín zvýšil ešte pred terapiou. Som veľmi vďačný Marte, že mi umožnila s ňou pracovať. Predsa len to bol z jej strany risk a odvaha. Ona je pre zmenu vďačná mne, pretože v priebehu niekoľkých mesiacov vysadila lieky. Neboli viac potrebné. Štítna žľaza bola zachránená. Marta dokončila školu, odcestovala do Nemecka, kde si našla dobrú prácu ako lekárka a dnes je šťastnou matkou dvoch detí. Asi po roku, pretože nedodržala odporúčanie opakovať terapiu po určitom čase, sa síce stav štítnej žľazy trochu zhoršil, ale už to na operáciu nevyzeralo a dnes je Marta zdravá.

Jej vyliečenie bolo pre mňa ako zjavenie. Uvedomil som si, aké sú pijavice efektívne a že v živote máme ďaleko širšie možnosti, než si myslíme. Viete si to predstaviť, budúca lekárka, ktorá mala ako študentka prístup k špičkám v obore a nakoniec ju aj tak vyliečila stará dobrá národná medicína?! Ten impulz bol pre mňa taký silný, že som už v tom roku začal plánovať založenie chovu pijavíc a pracovať na jej propagácii. Bol to jeden z hlavných cieľov, ktorý som si stanovil po návrate na Slovensko v roku 2012 a na ktorom dodnes veľmi intenzívne pracujem.

Hirudoterapii sa posledné roky venujem denne, a každý rok, ako aj z nasledujúcich kapitol vyplynie, inak. Niektoré roky pracujem viac ako študent, niektoré viac ako terapeut, iné ako školiteľ a v poslednom čase aj ako výskumný pracovník spolu s publikačnou činnosťou. Mám plný stôl hypotéz, ktoré viem, že fungujú, a potrebujem čas, aby som ich laboratórne a vedecky dokázal.

Časť prvá: Moje story, 1.kapitola

Časť prvá: Moje story

1. kapitola: Kto vlastne som a kto píše tieto riadky

Mám naliehavú potrebu odovzdať svoje poznatky širokej verejnosti, a preto som sa rozhodol napísať knihu, ktorú začnem svojím skráteným životným príbehom. Keďže neviem svoje myšlienky formulovať s noblesou spisovateľov, jedného z nich som oslovil a požiadal o spoluprácu. Táto kniha má teda dvoch autorov, pričom každý z nich prispel niečím iným a každý z nich odovzdal zo seba to najlepšie, čo v danej chvíli vedel.

Poďme teda k príbehu. K jeho svetlejšej časti. To píšem zámerne, pretože som, tak ako mnohí z vás, prežil aj veci, ktoré rád ponechám tichu minulosti. V živote som urobil veľa chýb. Ak by som sa držal princípu, kto nič nerobí, nič nepokazí, bolo by to inak. Robil som však veľa a úmerne tomu som veľa vecí aj pokazil. Životné skúsenosti, ktorými som si prešiel, občas vyústili v správanie, za ktoré cítim ľútosť. To vtedy, keď som sa na druhých ľudí pozeral povýšene a do ich života namiesto pochopenia a lásky priniesol tiež utrpenie. Najviac ma mrzí, že som sa nesprával vždy s patričnou úctou ku svojej manželke a svojím nepochopením som neraz ranil jej hlboké city. Verím a pracujem na tom, aby som bol každý ďalší deň o kúsok lepším človekom.

Knihu píšem otvorene, pretože otvorenosť je jedinou cestou k pravde a k očisteniu od zbytočných ilúzií, ktoré nám okolie neustále podsúva. Veľa informácií v tejto knihe nesie formu sebaprezentácie. Jedná sa však o autentický príbeh, obsahujúci jednotlivé etapy cesty, ktorou som prešiel, a zámerom tohto príbehu je, aby mal čitateľ možnosť posúdiť, či som v určitých otázkach dostatočne kompetentný na to, aby bral vážne obsah tejto knihy, alebo naopak, aby mu nevenoval zbytočnú pozornosť v prípade, že tomu tak nie je.

Sebaprezentácia často vedie k vytvoreniu autority, ktorá je potrebná, aby si človek niektoré informácie vzal k srdcu a veril im, čo vytvára základ pre ich plodné využitie. Odvrátená strana autority spočíva v tom, že vo vedomí človeka, ktorý ju vytvoril, vzniká silný tlak narastajúceho ega (jeho najväčšieho nepriateľa) a v ľuďoch, ktorí mu „pomohli“ tým, že sa pred jeho autoritou sklonili, vzniká slepá viera a prekladanie zodpovednosti na plecia druhého človeka, čím sa dostávajú do roly poddaného otroka. Preto všetko, čo si tu prečítate, berte so zdravou mierou a vedomím, že je to prvá kniha, napísaná v krátkom časovom horizonte a do budúcna ju snáď zlepším. Som len obyčajný človek.

Cesta k zdraviu vedie cez žalúdok. Pokiaľ vám vaše stravovanie nie je liekom, žiadne iné liečenie vám z dlhodobého hľadiska pravdepodobne nepomôže a možno zbytočne vynaložíte nemalé úsilie tam, kde ho v danej životnej etape nie je potrebné vynakladať.

Teraz sa už naozaj dostávame k príbehu a rád by som svoju životnú púť začal opisovať slovami: Po šťastnom detstve sa konečne dostal na školu, o ktorej sníval…

Takže som práve prezradil, že moje detstvo nebolo ideálne. Narodil som sa v dobe končiaceho komunizmu. V škole sme pri príchode učiteľa povinne vstávali a v laviciach sedeli s rukami za chrbtom. Robil som to so sebazaprením a niekedy som dal svoj nesúhlas najavo aj priamo a urobil presný opak toho, čo sa odo mňa vyžadovalo. Patril som do skupiny detí, ktoré sa dnes označujú ako výnimočné alebo talentované. Počas komunizmu som však bol dieťa, ktoré vybočovalo z normy, a preto som bol doma aj v škole pravidelne trestaný. Rodičia aj učitelia sa snažili zvrátiť moje vybočovanie zo systému. Nedal som sa a vybočil úplne. Bez lásky, bez dôvery, sám.

Zachránila ma zamatová revolúcia. Utiekol som z domu do Žiliny, čo bolo najbližšie mesto, v ktorom sa konali hromadné štrajky, a bol som unesený atmosférou trikolór, štrngotom kľúčov a vztýčenými prstami na znak víťazstva. Dodnes mám v živej pamäti heslá ako:
V jednote je sila; Verejnosť proti násiliu; Bratia, spojme sa. Tým, že sa komunistický systém rozpadol a nikto nevedel, čo vlastne bude ďalej, som získal kúsok slobody. Akosi nebolo času, aby sa mi niekto venoval, a tak som od svojich desiatich rokov aj na niekoľko dní pravidelne odchádzal z domu. Chcel som spoznávať Slovensko. Stopoval som a cestoval. Spal som, kde sa dalo a jedol, čo sa dalo. Keď som mal výletov dosť alebo už nebolo čo jesť, prihlásil som sa na najbližšej stanici polície a oni ma zadarmo odviezli až pred dvere k rodičom. Bola to fakt zábava a neuveriteľné dobrodružstvo, len spávanie v pivniciach na zemi a občas aj hlad boli nepríjemné. Každá policajná služba ma odviezla na kraj svojho regiónu, tam si ma prevzala iná služba a takouto logistikou som docestoval až do svojej teplej postele, kde som v prítomnosti bezmocných rodičov, unavený z náročného dobrodružstva a vystresovaný okolnosťami, sladko zaspal.

V detstve som bol veľmi nízkej postavy a často som čelil pokusom o šikanu, takže som sa naučil vyhýbať sa situáciám, v ktorých mohlo prísť k stretu. Veľmi rýchlo som pochopil psychiku nepriateľa a už ako dieťa som hravo dokázal kontrolovať skupiny ľudí. Z toho istého dôvodu som navštevoval krúžky karate. Pretože som vedel, ako nakupovať bez peňazí (napríklad taký nanuk do rukáva vetrovky), na krúžku sme mali vždy hromadu zmrzliny a sladkostí. Možno som si týmto spôsobom kupoval kamarátov. Na tréningoch som bol vďaka prejavovanej „štedrosti“ obľúbený a osvojil si tak jednu dôležitú vec. Je ľahké kúpiť si pozornosť človeka. Neskôr som s poľutovaním zistil, že za peniaze si človek môže okrem pozornosti kúpiť aj veľa rôznych ľudských vlastností. Občas sa ma manželka pýta, prečo dávam ľuďom peniaze a kupujem si tak ich pozornosť, kedže bez peňazí by ich vôbec nezaujímalo, čo im chcem povedať. Odpovedám jej, že je to najľahšia metóda, ako prekonať ich pýchu. Ľudia často systematicky peniaze používajú na to, čo ich rozdeľuje. Je však také jednoduché tento proces otočiť. Ale, trochu som odbočil… Ku karate som sa na pár rokov vrátil aj neskôr pri svojom dospievaní. Potom ho vystriedal thajský box.

Ono sa hovorí, že ťažké detstvo… Ale práve vďaka nemu som sa naučil, ako prežiť.
V štrnástich rokoch sa mi podarilo odísť na internátnu školu, kde som začal študovať fotografiu. Moji starí rodičia, babka aj dedo, boli fotografi, takže mi prišlo úplne samozrejmé, že sa tou istou cestou vydám aj ja. Ešte pred školou som vedel, ako sa fotografuje aj ako sa vyvolávajú filmy v tmavej komore. Keď to píšem, živo cítim vôňu ustaľovača a čerstvo vyvolaného filmu. Vedel som robiť čierno-biele fotografie, dokonca som robil fotky na stenu, vždy keď som sa zaľúbil. Tá škola bol môj splnený sen.

Ako som už naznačil, tým že som bol iný, v škole som bol buď najhorším, alebo výrazne najlepším žiakom. Záviselo to od toho, či ma učivo bavilo a kto učil. V tejto škole som bol najlepším, ale len dovtedy, kým ma vyvolávali k tabuli. Keď s tým prestali, lebo vraj už všetko viem, začala sa nuda. Navyše sa v tej dobe menila technológia fotografie, ale my sme sa učili staré veci, proti čomu som protestoval. Na internáte a v škole prebehlo vďaka mojej osobe niekoľko menších revolúcií a úprav systému, a pretože som mal dobré výsledky v učení a tiež mamku, ktorá dokázala zahladiť prakticky akýkoľvek môj problém, nevyhodili ma. Lenže nevedeli, čo majú so mnou robiť, takže nakoniec mi dali samostatnú izbu a boli radi, keď som aspoň chodil do školy. A ja som do nej chodil s jedným zošitom a perom. Keď mi ho zástupkyňa riaditeľa roztrhala, bola to paráda, začal som chodiť len tak. Materiál som si jednoducho pamätal z hodín, takže som sa hravo zaobišiel bez poznámok.

Od štrnástich rokov som teda začal žiť samostatne. Počas školy som domov jazdil najskôr každých sedem dní, potom každých štrnásť, neskôr raz za mesiac, až som s tým prestal úplne. Hneď zo školy som išiel spoznávať svet. Otvorili sa hranice, bola kopa možností. Bolo to ťažké obdobie.

Okolo môjho osemnásteho až dvadsiateho roku som prešiel prvým zlomom osobnosti. Uvedomil som si, že svoje schopnosti nevyužívam v prospech, či už svoj, alebo ostatných, a tak som sa rozhodol žiť ako priemerný človek a začal som v sebe potláčať schopnosti, ktoré som mal od detstva vrodené. Boli to predovšetkým schopnosti iného vnímania okolia, vnútorná sloboda, myslenie, intelektuálna kapacita, plánovanie, organizácia a ďalšie. Začal som si hľadať prácu.

Našťastie som sa dostal do zahraničnej cestovnej agentúry v Londýne, kde som pracoval ako IT asistent. V čase, keď na trhu bolo ešte len PC 486, som veselo skladal počítače
z komponentov a zabezpečoval firemnú intra sieť. Pamätám si na svoje prvé skúsenosti
s internetom. Na monitore nebola žiadna grafika, len textové polia. Zrazu som si písal
s nejakou anglickou dámou. Bolo to úplne fascinujúce a toto okúzlenie predurčilo, že som sa na niekoľko ďalších rokov stal IT špecialistom. Postupne som sa zdokonalil v niekoľkých svetových jazykoch. V oblasti cestovného ruchu som zostal celých dvanásť rokov. Precestoval som kus sveta, videl rôzne kultúry, pracoval na všetkých pozíciách od “podaj tašky” až po generálneho manažéra veľkej medzinárodnej cestovnej spoločnosti. Ku koncu som získal ocenenie za najlepšiu organizáciu práce v spoločnosti počas celej jej histórie. Popritom som však čelil kolapsu z prepracovania, vyhrážkam smrti a pokusu o zabitie. Odhalil som totiž podvody a machinácie niektorých spolupracovníkov a oni následne prišli o prácu. Bola to ďalšia revolúcia, ktorú som rozpútal, a úplná zmena systému.

Po svojom návrate na Slovensko som sa po krátkom pobyte doma presťahoval do Prahy, kde som sa stal spoluzakladateľom cestovnej agentúry, ktorá, div divúci, funguje dodnes. Doplnil som si vzdelanie v obore ekonomiky, účtovníctva a daňového poradenstva. Záverečný test, ktorý prebiehal pod dohľadom pracovníka ministerstva financií Českej republiky, opisovala odo mňa polovica triedy. Vlastne som ani nevedel, kde sa môj test na konci skúšky nachádzal… Po vyhodnotení výsledkov mi majiteľ školy ponúkol prácu so slovami: “Človeče, vy by ste to mali robiť, vám to tak ide.” S poďakovaním som odmietol.

V tom čase som si spravil aj kurz turistického sprievodcu Prahou a Českou republikou, kurz základov programovania webových aplikácií a ďalšie. Pretože internet už začal zohrávať ďaleko dôležitejšiu rolu v obchode, napríklad pri nákupe dovoleniek, vznikla potreba našej cestovnej agentúry vlastniť kvalitné stránky. Najali sme teda profesionálnu firmu, nebudem hovoriť ktorú, ale týmto vás, mládenci, pozdravujem… Ukázalo sa, že na profesionálnej firme bol profesionálny iba ich názov, ceny a prezentácia služieb. Aj vďaka nášmu tlaku a niekoľkoročným nekončiacim sa reklamáciám sa z nich nakoniec stala firma, ktorej by som dnes svoje stránky už zveril. Lenže v tej dobe som videl, že situácia je zlá, preto som založil vlastnú IT spoločnosť, ktorej zámerom bolo urobiť systém podobný dnešnému WordPress, aby boli webové stránky dostupné pre každého človeka bez ohľadu na úroveň jeho poznatkov v tejto oblasti a tiež bez ohľadu na jeho finančné možnosti. Priznám sa, že som zlyhal. Nedokázal som vykľučkovať zo situácií, keď nám klienti neplatili faktúry a musel som platiť všetky nájmy serverov, kancelárie a výplaty niekoľkých zamestnancov. Po vyhrážkach smrťou od jedného trochu paranoidného srbského mafiána, ktorý bol naším klientom a ktorý nadobudol dojem, že sme špióni tajnej služby, som zložil zbrane a znovu sa ako osobnosť zlomil.

Toto nešťastné obdobie môjho života skončilo pádom z asi päťmetrovej výšky, pri ktorom som si rozbil hlavu, vykĺbil zopár kĺbov a narušil funkciu nervového systému, čo sa prejavilo necitlivosťou prstov. Navyše, kým som bol po páde v bezvedomí, takmer som zamrzol. Bola to poriadna výška a k takémuto relatívne ľahkému zraneniu prispelo, že som dlhé roky trénoval thajský box, čo som v tom čase hlúpo považoval za vrchol vo svete bojových umení. Po úraze som začal pátrať po tom, kto som, kde sa to všetko začalo, aká je história ľudstva a prečo tu sme. Začal som študovať budhizmus. Ten ma na niekoľko rokov oslovil a získal som mnohé skúsenosti v oblasti filozofie a meditačných praktík.

Takže hurá, idem sa liečiť! Nastal čas na najväčšiu životnú zmenu.

Po úraze som sa čiastočne zotavil a pracoval už pre inú IT spoločnosť na riadiacej pozícii. Prácu mi ponúkol bývalý obchodný partner mojej IT spoločnosti, ktorému bolo ľúto, ako moje podnikanie dopadlo a dnes je to jeden z mojich najbližších priateľov. (Mimochodom, tá spoločnosť, ktorej prácu som úspešne niekoľko rokov reklamoval, mi nakoniec ponúkla zamestnanie. Odmietol som, ale pri srdci ma hriala určitá satisfakcia.) Kolega, ktorý mi ponúkol pomoc, trénoval a organizoval semináre Kung-fu a tiež semináre, kde sa učili ozdravné praktiky Kung-fu. Bolo mi zle, ale rozhodol som sa, že radšej zomriem v telocvični ako chlap v boji o svoje zdravie, akoby som sa mal nečinne prizerať pomalému nástupu invalidity. Niekoľko mesiacov cvičenia a tvrdej disciplíny prinieslo nečakaný výsledok. Nielenže sa mi stabilizoval zdravotný stav, zmenil sa celý môj život.

Do tej doby som žil svojím spôsobom normálny život. Práca, šport, zábava, sny, práca, šport, zábava, sny… Keď som uvidel efektívnosť Kung-fu, úplne prirodzene som mu venoval niekoľko ďalších rokov intenzívnej výuky. Je to hlavný rys mojej osobnosti. Keď ma niečo nadchne, celý sa do toho ponorím. Už za krátky čas som samostatne viedol skupinu v Prahe, najskôr ozdravnú, potom bojovú. Následne som na Slovensku založil občianske združenie a niekoľko oddielov ozdravných a bojových cvičení Kung-fu. Rukami mi za tie roky prešli stovky ľudí a som rád, že som našiel svoj zmysel života. Mávali sme dva tréningy denne, ráno a večer, a za pár rokov som mal natrénovaných a odučených niekoľko tisíc hodín. Dnes, keď spisujem svoj príbeh, mám síce formálnu úroveň majstra druhého danu, ale videl by som to viac triezvo. Opasok som dávno odložil do skrine. Cvičím, aby som sa ďalej spoznával, aby som sa cítil dobre a tiež preto, aby som mohol čo-to ukázať mladším študentom.

Po príchode z Čiech na Slovensko v roku 2012 som si stanovil tri hlavné ciele, teda okrem rozvoja školy Kung-fu, na ktorej som intenzívne pracoval.

Prvý cieľ: Založiť chov pijavíc lekárskych a pracovať na propagácii hirudoterapie
u nás (v ďalších kapitolách bude jasné prečo).

Druhý cieľ: Založiť a propagovať teploliečbu ruskou baňou, čo je obdoba sauny, len na ruský spôsob.

Tretí cieľ: Založiť ozdravné centrum. Dnes ho už nazývame Medzinárodné centrum pre vzdelávanie, výskum a aplikáciu pijavice lekárskej.

Prvý cieľ je splnený. Druhý cieľ, a je to dlhý príbeh, ku ktorému sa ešte vrátim, sme tiež splnili, aj keď ruská baňa už nefunguje. Bola príliš náročná na prevádzku a takmer nikto ju u nás vtedy nepoznal. Na treťom cieli aktívne pracujeme, čoho súčasťou je aj táto práca.

Pokračovanie môjho príbehu je už priamo spojené s mojou cestou k hirudoterapii. Zasvätil som jej svoj život a podľa vlastného princípu “Som buď najlepší, alebo najhorší” to zatiaľ nevyzerá zle, aj keď ambíciu byť najlepším už dávno nemám a skôr preferujem princíp robiť si svoju prácu najlepšie, ako viem. Čo však určite viem, aj tento príbeh sa skončí revolúciou. Ak prežijem.

Hirudoterapia, dar zdravia

Upozornenie: Informácie v tejto knihe nemôžu byť považované za lekárske odporúčania. Ide o poznatky získané praktickými skúsenosťami a mnohoročným štúdiom. Veľká časť informácií a postupov v knihe vyžaduje selektívne a logické myslenie, dobrý pozorovací talent a zdravý sedliacky rozum. Vždy existuje malé, ale reálne riziko zlého pochopenia textu, preto ak si nie ste niečím istí, pýtajte sa. Autori rozhodne nepreberajú akúkoľvek zodpovednosť za nepochopenie textu či neuvážené riskovanie a experimentovanie.

Knihu je možné slobodne zdieľať s jednou podmienkou, a to s uvedením zdroja Asociácia špecialistov hirudoterapie a webovej stránky www.uop.sk

E-kniha: Hirudoterapia, dar zdravia
Text: Miroslav Kasan
Štylistika a korektúry: Ľubica Bystrická
Obálka: Jan Marek
Vydavateľ: Asociácia špecialistov hirudoterapie
Rok vydania: 2018
ISBN 978 – 80 – 972950 – 3 – 5

Motto

Koľko chýb a úsilia treba,
aby sa človek niečo naučil.
Koľko chýb a úsilia treba,
aby človek ostatných presvedčil, že niečo vie.
Koľko bolesti treba prežiť,
aby človek prekonal ilúziu úspechu a nevedomosť.
Koľko času treba, aby človek pochopil,
že skutočný zmysel života nespočíva „len“
v liečení svojho fyzického tela,
ktoré sa aj tak nakoniec zmení v prach,
ale v hľadaní cesty k svojej duši, sebapoznaniu,
Bohu a večnému duchovnému životu.
Ostávam s láskou.

Obsah

Predslov

Venovanie

Prvá časť: Moje story

1.1…………………………Kto vlastne som a kto píše tieto riadky
1.2…………………………Prvé stretnutie s hirudoterapiou
1.3…………………………Začiatok dlhej cesty
1.4…………………………Ako dlho sa dá žiť na stodesať percent?
1.5…………………………Ruská baňa
1.6…………………………Nie každý svätý je naozaj svätý
1.7…………………………Bez správnej diagnózy pijavice nemusia pomôcť
1.8…………………………Biofabrika
1.9…………………………Rok bolesti
1.10……………………….Anafylaktický šok
1.11………………………..Odpustenie
1.12………………………..Duchovná zrelosť
1.13………………………..Extrasens
1.14………………………..Pýcha
1.15………………………..Ruskí učitelia
1.16………………………..Rusko
1.17………………………..Záver príbehu

Druhá časť: Hirudoterapia v praxi

2.1…………………………Môj pohľad na hirudoterapiu
2.2…………………………Vplyv pijavice lekárskej na ľudský organizmus
2.3…………………………Pre koho sú pijavice vhodné a pre koho nie
2.4…………………………Ucelená metodika aplikácie pijavice lekárskej
2.5…………………………Pijavice lekárske a baktérie
2.6…………………………Adaptácia na pijavicu lekársku
2.7…………………………Veľkosť pijavíc lekárskych
2.8…………………………Kedy, kam a koľko pijavíc lekárskych aplikovať
2.9…………………………Miesta pre aplikáciu pijavíc lekárskych
2.10………………………..Šesť krokov ako začať
2.10.1………………………..Prvý krok: Prvá pomoc, alebo začnime tým, čo je naozaj dôležité
2.10.2………………………..Druhý krok: Ako sa starať o pijavicu lekársku v domácich podmienkach
2.10.3………………………..Tretí krok: Príprava pracovného miesta
2.10.4………………………..Štvrtý krok: Príprava pacienta
2.10.5………………………..Piaty krok: Aplikácia pijavice lekárskej
2.10.6………………………..Šiesty krok: Ošetrenie rany po aplikácii
2.11………………………..Ako prekonať strach z pijavice lekárskej
2.12………………………..Čistiť alebo nečistiť pijavicu lekársku po aplikácii?
2.13………………………..Ako na domáci chov pijavice lekárskej
2.14………………………..Hirudoterapia a životný štýl
2.14.1………………………..Stravovanie
2.14.2………………………..Pitný režim
2.14.3………………………..Pohyb a iné aktivity
2.14.4………………………..Čo počas hirudoterapie pomáha
2.14.5………………………..Očista organizmu
2.15………………………..Hirudoterapia a bankovanie
2.16………………………..Diagnózy
2.16.1………………………..Hirudoterapia a hypertenzia
2.16.2………………………..Hirudoterapia a syndróm hustej krvi
2.16.3………………………..Hirodoterapia a kŕčové žily
2.16.4………………………..Hirudoterapia a vredy predkolenia
2.16.5………………………..Hirudoterapia a cysty

Predslov

Vážení čitatelia,
túto knihu píšem v dobrej viere, že informácie v nej obsiahnuté pomôžu mnohým ľuďom uvidieť široké možnosti, ktoré nám poskytuje liečenie pomocou pijavice lekárskej, čiže pomocou hirudoterapie.

Terapia pijavicou lekárskou dáva človeku okrem iného aj možnosť užiť bohatstvo a silu prírody pre svoj prospech, pre svoje zdravie bez toho, aby narúšal ľuďmi nenapísané zákony prírody.

V knihe sa stretnete s pútavým medzinárodným prostredím hirudoterapie a zámerne ju budem písať jednoduchým, ľahko pochopiteľným jazykom a nebudem zaťažovať čitateľov viac, než je potrebné k tomu, aby pochopili základný mechanizmus vplyvu pijavice lekárskej na ľudský organizmus.

Pri tejto práci sa zároveň pokúsim uplatniť technologické možnosti 21. storočia a aj keď kniha vyjde tiež v papierovej podobe, jej základ bude vždy v tej elektronickej. To preto, aby bola interaktívna, ľahko sa dala aktualizovať a aby aktualizácie boli okamžite dostupné všetkým čitateľom, no a tiež preto, aby sa každý z Vás mohol stať jej spoluautorom a to v tom prípade, že knihu alebo praktické metódy v nej uvedené obohatí o významné alebo užitočné poznatky.

Časť našej práce sa nachádza na úrovni výskumu, a preto pravdepodobne budem v budúcnosti knihu často aktualizovať o nové overené poznatky. Avšak už aj v tejto prvej verzii nájdete časti venované experimentom, výskumu a neovereným hypotézam.

Každý z nás má prirodzené právo na poznanie a informácie a to predovšetkým v oblasti zdravia a samoliečenia. Ak to bude v našich silách a technických možnostiach, bude táto kniha bezplatne dostupná každému, kto o ňu prejaví záujem. Stojí však nemalé úsilie a finančné prostriedky, aby vznikla, preto nezabudnite na podporu, ak Vám to situácia dovolí a budete mať chuť tak urobiť. Ak knihu považujete za prínosnú, zdieľajte ju.

Veľa rokov sa snažíme, aby ľudia pracujúci v oblasti hirudoterapie našli jednotu a začali spolupracovať bez potreby navzájom si konkurovať. Je zvláštne, že v ľudovom liečiteľstve, kde by mal byť ľudský prístup na prvom mieste a kde by mali ľudia vnímať svoju prácu ako poslanie a povolanie pomáhať, často vzniká v princípe rovnaký konkurenčný boj ako medzi veľkými farmaceutickými spoločnosťami, ktoré sa snažia získať monopol na trhu.

Verím, že spoločným úsilím posunieme hirudoterpiu tam, kam patrí. Do priestoru nadčasových prírodných metód liečenia, ktoré majú svoj historický pôvod aj v nedávnej, avšak už v dávno zabudnutej histórii našich predkov. Pomocou spoločnej práce, zdieľaním informácií a vďaka technológiám 21. storočia môžeme dokázať, alebo naopak vyvrátiť, množstvo informácií spojených s touto metódou a zaslúžene povýšiť daný obor ako národné bohatstvo našich predkov.

V blízkej budúcnosti nás čakajú klimatické zmeny, ktoré zasiahnu životy mnohých ľudí. Poznatky o možnostiach samoliečenia aj pomocou hirudoterapie sa možno stanú bohatstvom pre každého z Vás. Je však dobré pochopiť, že jedinú prípravu na akékoľvek okolnosti môže človek urobiť len vo svojom srdci. V kapitole venovanej môjmu životnému príbehu sa o tejto téme dozviete viac.

Prajem Vám príjemné, podnetné čítanie a ak Vám niečo v knihe nebude jasné, opýtajte sa nás, možno Vám dokážeme poradiť.

Venovanie

Túto knihu s úctou, vďačnosťou a radosťou venujem predovšetkým dobrým ľuďom, ktorí okolo seba šíria pomoc, lásku a pochopenie. Venujem ju všetkým ľuďom nesebecky pomáhajúcim druhým a tiež každému, kto sa snaží byť lepším, možno užitočnejším človekom.

Špeciálne venovanie patrí mojej manželke Kristíne Kasanovej, ktorá je dnes pravdepodobne jediným praktickým špecialistom na Slovensku v oblasti chovu pijavíc. Jej rukami prechádzajú tisíce pijavíc každý rok. Mnohým pravidelne pomáha na svet a má k nim až materinský láskyplný vzťah. Spoločne sme prešli dlhú cestu, prekonali množstvo prekážok a hlavne vďaka jej každodennému úsiliu a práci vznikol na Slovensku plnohodnotný chov pijavíc lekárskych. V období, ktoré venujem písaniu tejto knihy, sa práve ona stará o chod celej pracovnej operácie a poskytuje mi potrebný čas na písanie. Preto tieto riadky píšem s myšlienkou na ňu a s úctou jej ďakujem.

Zároveň ďakujem všetkým spolupracovníkom a podporovateľom.

Ďalej k venovaniu menovite pripájam niektorých mojich učiteľov, z ktorých každý výrazne ovplyvnil moje poznatky a tým mnoho životov.

Oleg Balančuk — ukrajinský národný liečiteľ, majster bojových umení, špecialista na tradičnú medicínu, bioenergetiku a mnoho ďalšieho

Pavel Teličkin — ukrajinský špecialista národnej medicíny, majster bojového umenia, špecialista na praktiky Čchi-kung a cvičenia pre zdravie

Lidia Antonovna Kuplevska — ukrajinská lekárka, lektorka, riaditeľka a hlavný lekár strediska pre výuku, aplikáciu a liečbu pijavicami Hirudo-Med v Ľvove.

Konstantin Vasiljevič Suchov — ruský lekár, lektor a prezident celosvetovej asociácie špecialistov hirudoterapie

Albert Ivanovič Krašeňjuk — ruský lekár, profesor, vedec, doktor filozofie, člen európskej akadémie prírodných náuk, zakladateľ prvej akadémie hirudoterapie v Rusku so sídlom v Petrohrade

Larisa Tarasová — ruská lekárka, špecialistka na mikroskopiu živej kvapky krvi

Túto knihu venujem aj ľuďom, ktorých som síce osobne nepoznal, ale svojou prácou a osobnosťou ma inšpirovali a obohatili:

Igor Mihajlovič Danilov — ukrajinský vertebrológ, akademik, špecialista na problémy
s chrbticou, nositeľ pravdy a Božej vôle

Jaroslav Dušek — český divadelný a filmový herec, ktorý sa na nič nehrá a počas písania knihy mi jeho práca neraz pozdvihla náladu a dala nádej, že ešte nie je všetko stratené

Victoria Boutenko — nutričný poradca, výskumník v oblasti zelených koktailov a ich vplyvu na zdravie človeka

Thomas Colin Campbell — americký biochemik špecializujúci sa na vplyv potravy na zdravie z dlhodobého hľadiska, autor knihy Čínska štúdia

Jacque Fresco — americký multidisciplinárny vedec a filozof, sociológ, architekt, dizajnér, sociálny inžinier, pedagóg a futurológ

MUDr. Richard Smíšek — autor metódy “SM systém na stabilizáciu a bezoperačné liečenie vyskočených platničiek”

Olga Ivanovna Śišová — ruská lekárka, lektorka, špecialista na mikroskopiu živej kvapky krvi, lektor hirudoterapie

Záverom patrí poďakovanie mojim rodičom, ktorým som svojím neobyčajným životom priniesol do života mnoho starostí a neobvyklých situácií a oni to vydržali a nezanevreli na mňa.