8. kapitola:  Kedy, kam a koľko pijavíc lekárskych aplikovať

Odpoveď na otázku kedy, kam a koľko pijavíc správne aplikovať, závisí od množstva faktorov, tie hlavné širšie opíšem. Nižšie uvedené informácie slúžia ako kľúč a orientačná schéma k tomu, aby človek videl rôzne varianty, a teda dokázal lepšie nastaviť terapiu v závislosti od charakteru problému a ďalších relevantných okolností.

U veľkej väčšiny pacientov v prípade akejkoľvek aplikácie sa pri aplikácii primeraného množstva pijavíc pravdepodobne nič nestane a pijavice budú mať viac-menej pozitívny, aj keď neurčitý účinok na ľudský organizmus.

Kľúčové slová sú však: pravdepodobne a u veľkej väčšiny. U tej menšiny nesprávna aplikácia môže vyvolať rad negatívnych reakcií ako napríklad zanesenie baktérií a následnú infekciu, ktorá môže ovplyvniť všetky systémy ľudského organizmu dlhodobými až fatálnymi následkami, ďalej môže vyvolať nekrózu tkaniva, čo môže viesť k nutnému operačnému zákroku alebo až k amputácii končatín, môže dlhodobo oslabiť organizmus pacienta a spustiť jeho zrýchlenú degeneráciu namiesto regenerácie a to je len malý zoznam. Nesprávna aplikácia sa môže v najhoršom prípade skončiť aj smrťou pacienta.
Rád by som uviedol, že spomínaná menšina je dostatočne veľká. No keďže sa pri používaní pijavíc prípadné zhoršenie zdravotného stavu málokedy spája priamo s použitím pijavíc, je táto téma zľahčovaná. Nesprávna aplikácia zároveň privádza pacienta k nechuti v terapii pokračovať alebo ju opakovať. Je to často z dôvodu obmedzení a následkov, ktoré po aplikácii zbytočne vznikajú a tiež pre neurčitosť výsledku a nechápanie vplyvu pijavice na ľudský organizmus.
Toľko úsilia stojí hirudoterapiu propagovať a tak málo stačí, aby bola táto cenná možnosť liečenia degradovaná neprofesionálnym prístupom! Urobte si čas, buďte profesionáli, či už ako pacienti, či už ako hirudoterapeuti alebo len ako ľudia, ktorí toho veľa vedia. Ďakujem. Ďakujem je slovo, ktoré budete počuť mnohokrát, od spokojných pacientov. Mnohokrát pocítime skutočnú vďačnosť, keď sa poďakujeme.
Ak ste ťažko, možno aj dlhodobo chorý, beriete lieky, máte viac súbežných chorôb, zlé stravovacie návyky, silnú obezitu alebo požívate vo vyššej miere alkohol, prípadne iné omamné látky, vždy konzultujte odborníka, ktorý vám pomôže nastaviť terapiu pijavicou lekárskou, alebo ju aj neodporučí. Riziko, že bez potrebných skúseností a poznatkov niekde urobíte chybu, je príliš vysoké. V prípade, že sa rozhodnete aplikovať si pijavice sami, prekonzultujte vlastný návrh terapie s odborníkom a ideálne bude, ak prvú aplikáciu pijavíc urobíte pod jeho dohľadom.

Koľko pijavíc aplikovať?
V predchádzajúcej kapitole som opísal princíp, na základe ktorého dokážeme určiť bezpečný počet aplikovaných pijavíc v určitom časovom horizonte. V tejto kapitole sa pozrieme, ako je možné celkový počet pijavíc rozdeliť na jednotlivé aplikácie podľa typu aplikácie.
Vo svoje praxi som sa stretol s troma základnými typmi aplikácií pijavíc lekárskych, čo sa týka ich množstva. Väčšina známych metód aplikácií pijavíc lekárskych spadá do niektorej z nižšie uvedeným kategórií.

1. Dlhodobá aplikácia malého množstva pijavíc lekárskych

Toto je asi najťažšia a určite najnáročnejšia metóda aplikácie, pretože vyžaduje dobré skúsenosti v oblasti hirudoterapie a zdravia a tiež vyžaduje spoluprácu pacienta. Je to však najefektívnejšia a zároveň aj najbezpečnejšia metóda pri liečení dlhodobých chronických chorôb. Podrobne si ju môžete osvojiť u profesora Alberta Ivanoviča Krašeňjuka. Ja opíšem len tie časti, ktoré sú dnes verejne dostupné.

A) Prvá skupina

Pri dlhodobej aplikácii malého množstva pijavíc aplikujeme väčšinou jednu stredne veľkú pijavicu lekársku tak často, ako je to u pacienta potrebné a možné v závislosti od ostatných určujúcich faktorov. Frekvencia opakovaných aplikácií môže byť rôzna a počas terapie sa môže veľakrát meniť. Pri určitých typoch pacientov je možné aplikovať jednu pijavicu takmer každý deň a u iných raz za týždeň. Dlhodobé liečenie môže trvať až niekoľko rokov alebo doživotne.
Pracovných schém aplikácií môže byť veľké množstvo. Uvediem názorné príklady:

a) 1 pijavica každý deň po dobu troch dní, na štvrtý deň aplikujeme 3 stredne veľké pijavice naraz, dva dni prestávka a znovu opakujeme tri dni po 1 pijavici, štvrtý deň 3 pijavice a dva dni prestávka
b) 2 až 3 pijavice dvakrát do týždňa
c) 1 pijavica raz za týždeň

Frekvencia aplikácií závisí od skúseností hirudoterapeuta a tiež od cieľa, ktorý chceme u pacienta dosiahnuť. Napríklad počas udržiavacej fázy si pacient môže aplikovať jednu pijavicu raz za týždeň sám doma a počas intenzívnej aplikácie mu môžeme aplikovať rôzne množstvá pijavíc každý deň, prípadne v inej stanovenej frekvencii potrebnej k dosiahnutiu výsledku. Pri tejto metóde aplikácie pijavíc lekárskych to bez skúseností naozaj nejde a musím poznamenať, že absolvovanie školenia u profesora Alberta Ivanoviča Krašeňjuka, u ktorého som sa s touto metódou podrobnejšie zoznámil, by bez predchádzajúcich znalostí hirudoterapie spôsobilo vytvorenie skresleného pohľadu na hirudoterapiu. Ako som už v minulých kapitolách písal, profesor Albert Ivanovič Krašeňjuk predpokladá, že si študenti naštudujú všetky dostupné materiály na tému hirudoterapie ešte pred školením, prípadne hneď po ňom. Keďže je toto školenie zamerané hlavne na zoznámenie sa s jeho výskumom a osvojením si jeho autorskej metodiky aplikácie pijavíc lekárskych, odporúčam, aby ste sa pred absolvovaním školenia riadne pripravili.

B) Druhá skupina

Metóda aplikácie malého množstva pijavíc dlhodobo sa veľmi dobre dopĺňa s ostatnými známymi metódami aplikácie pijavíc lekárskych a asi najčastejšie ju kombinujeme s používaním stredného množstva pijavíc v pravidelných intervaloch. Do tejto skupiny orientačne zaradím niekoľko typov aplikácií, ktoré majú podobný charakter:
a) 3 až 5 stredne veľkých pijavíc dva až trikrát do týždňa po dobu dvoch mesiacov alebo raz za týždeň po dobu troch mesiacov
b) 5 až 8 pijavíc raz až dvakrát za týždeň po dobu dvoch až troch mesiacov
c) 8 až 12 pijavíc raz až dvakrát za týždeň po dobu šesť až osem týždňov
Táto skupina je charakteristická tým, že po dokončení série aplikácií nasleduje prestávka v dĺžke dva až dvanásť mesiacov, až potom môžeme podľa potreby pristúpiť k opakovaniu série. Veľká väčšina praktických hirudoterapeutov využíva práve túto skupinu alebo jej malú časť ako hlavnú skupinu aplikácií, pretože je efektívna, prináša viditeľné výsledky. Ide o dostatočné množstvo pijavíc, ktoré vyvolajú silnú reakciu organizmu. Pacienti z tejto skupiny budú mať dobré výsledky a celkovo sa im posilní organizmus. Vo verzii b) však môžu nastať silné reakcie na priloženie a vo verzii c) aj väčšie komplikácie a rôzne obmedzenia, čo môže vyvolať nechuť v terapii pokračovať. Táto skupina je najlepšie opísaná vo verejne dostupných zdrojoch a tvorí základ prakticky všetkých dostupných metodík. Aj keď sa zdá, že jej jednotlivé podskupiny, čo sa týka množstva použitých pijavíc, sú si veľmi podobné, tak nech vás to nemýli. Je rozdiel použiť 3 alebo 12 pijavíc a pravidelne túto aplikáciu opakovať.
Často sa stretávame s tým, že množstvo pijavíc určuje použitá metóda, napríklad že si v knihe prečítame, že na liečenie určitého problému treba aplikovať sedem pijavíc každý týždeň. To je však nesprávny prístup. Počet pijavíc ako aj frekvenciu priložení stanovujeme na základe typu pacienta spolu s ostatnými určujúcimi faktormi, o ktorých viac napíšem v ďalšej časti. V závislosti od typu pacienta a choroby, ktorou trpí, je možné vybrať niektorú z vyššie uvedených frekvencií priloženia. Upozorňujem však, že uvedené skupiny sú naozaj orientačné a vychádzajú z dostupných informácií, s ktorými som sa stretol.

C) Tretia skupina

Do tretej skupiny patrí používanie 15 a viac pijavíc na jedno sedenie.
Počul som o prípadoch, pri ktorých pacientovi na jednom sedení priložili 100 pijavíc neznámej veľkosti, a pacient prežil. Viem o prípadoch, keď sa použilo viac ako 40 stredne veľkých pijavíc na jedno sedenie dvakrát za rok. Niektorí hirudoterapeuti pri určitej skupine pacientov bežne používajú viac ako 20 stredne veľkých pijavíc na jedno sedenie. Používanie metódy aplikácie veľkého množstva pijavíc vyžaduje naozaj dobré skúsenosti v oblasti hirudoterapie, pretože ak pri dlhodobom používaní malého množstva pijavíc hrozí nebezpečenstvo, že svojou neodbornosťou pacienta nevyliečime, tak pri neodbornej aplikácii veľkého množstva pijavíc môžeme pacienta ohroziť na zdraví.

V súčasnosti pracujem prevažne na výskume dlhodobej metódy pri použití malého množstva pijavíc v kombinácii s aplikáciou stredného množstva pijavíc. Zároveň však spolupracujem aj s odborníkom, ktorý vo svojej praxi často využíva veľké množstvo pijavíc, aby som našiel odpovede na niektoré nové otázky. Sú dôležité pre spresnenie výberu pacientov, pre ktorých je vhodná aplikácia veľkého množstva pijavíc.

Ako teda nastaviť správne terapiu a frekvenciu aplikácií pijavíc lekárskych?

Typ ochorenia
Na začiatku treba rozlíšiť typ ochorenia, teda či je to ochorenie chronické alebo akútne, prípadne ide o kombináciu oboch týchto typov.
V prípade, že sa jedná o dlhodobé ochorenie, liečenie pijavicou bude taktiež vo veľkej väčšine prípadov dlhodobé.
Pri chronických ochoreniach sa netreba nikam ponáhľať ani očakávať zázračné výsledky. V mnohých prípadoch nebudeme pomocou hirudoterapie dlhodobé ochorenie priamo liečiť, ale budeme zmierňovať jeho následky a prípadne rozvíjať zdravé časti ľudského organizmu. Viac na túto tému uvediem v konkrétnych diagnózach. Výhodou tejto terapie je, že pacient sa postupne adaptuje na pijavice; pozri kapitolu Adaptácia na pijavice lekárske. Predovšetkým sa týmto spôsobom zabezpečí dlhodobý a stabilný terapeutický efekt.
V prípadoch chronického ochorenia budeme pracovať s prikladaním malého množstva pijavíc dlhodobo a pravidelne.
Ak bude pacient dobre reagovať na terapiu, teda bude vykazovať stabilnú ozdravnú reakciu organizmu s ľahko znesiteľnými reakciami na priloženie, tak je možné (a často to po úvodnej adaptácii trvajúcej niekoľko mesiacov odporúčam) túto terapiu obohatiť o intenzívnu terapiu. To znamená, že pokračujeme v klasickom prikladaní malého množstva pijavíc v určenom režime a raz za týždeň počas 6 až 10 týždňov aplikujeme spolu s pravidelnou pijavicou aj väčší počet pijavíc správnej veľkosti na vybrané miesta v závislosti od problému a aktuálneho stavu pacienta. Takúto terapiu môžeme podľa potreby a typu ochorenia opakovať niekoľkokrát za rok, prípadne jeho trvanie skrátiť alebo predĺžiť. Opakovanie intenzívnej aplikácie s prestávkami sa však ukazuje ako najlepší variant.

Odporúčaný minimálny počet pijavíc pri dlhodobom liečení je 52 pijavíc za rok, teda jedna pijavica raz za týždeň, no pre väčšinu pacientov bude tento počet nedostatočný. Pri ťažkých stavoch je možné na začiatku aplikovať pijavicu raz až dvakrát za týždeň a postupne, v závislosti od stavu pacienta, doby krvácania a ostatných určujúcich faktorov, dávky zvyšovať. Ak sa pacient vyliečil alebo sa cíti výrazne lepšie, prípadne si plánuje aplikovať pijavice do konca života, môžeme postupne intenzívnu dávku znížiť až na udržiavaciu aplikáciu jednej pijavice raz za týždeň.

Žena si tesne pred menštruáciou, počas nej a tesne po nej pijavice neprikladá ani v prípade dlhodobého používania malého množstva pijavíc.
Počas tohto typu dlhodobej terapie odporúčam pravidelne dopĺňať obsah železa, na čo je veľmi dobrý žihľavový čaj, ktorý má okrem výživových aj močopudné a detoxikačné účinky.
Pri dlhodobom type liečenia nečakajte výrazné výsledky hneď. Bude trvať niekoľko mesiacov, aby sa proces postupnej regenerácie organizmu naštartoval, ale výsledok stojí za to.
V prípade, že sa jedná o akútny stav alebo ostrú fázu dlhodobého ochorenia, je potrebné terapiu prispôsobiť tomuto stavu.
Túto knihu píšem s vedomím, že ľudstvo neustále čelí možnosti vojnového konfliktu alebo klimatických katastrof. Súčasný systém je nastavený tak, že veľké množstvo aspektov spojených s medicínskou pomocou je globálne prepojených a výpadok produkcie niektorých častí bude len veľmi ťažko nahraditeľný. Preto v tejto knihe opíšem aj metódy, ktoré pre mnohých ľudí nie sú v súčasnej dobe aktuálne, ale v prípade núdzového stavu dokážu chýbajúcu medicínsku pomoc čiastočne alebo úplne nahradiť a môžu zachrániť ľudský život. Je však dôležité, aby mali ľudia prístup k pijaviciam, a preto v osobitnej kapitole opíšem, ako ich v prípade potreby rozmnožovať.

Pri akútnych stavoch sa najskôr pozrieme na život ohrozujúci stav, ktorý sa prejavuje rôznymi akútnymi príhodami, ako je napríklad infarkt, mŕtvica a podobne. Ešte raz upozorňujem, že táto informácia je určená len pre krízové stavy a stavy, pri ktorých už nie je iné východisko a nie je čo stratiť. Ak teda pacienta postihla podobná príhoda, okamžite aplikujeme 5 až 7 pijavíc podľa možností do oblasti pupka, srdca a ideálne aj na konečník. Ak je pacient obézny, tak do oblasti srdca a krížovej kosti a kostrče. Po zvládnutí akútnej príhody aplikujeme v nasledujúcich dňoch 3 až 5 pijavíc v závislosti od stavu pacienta, postupne dávku znižujeme na 2 až 3 pijavice denne približne po dobu jedného týždňa. Po týždni udržujeme pacienta na jednej pijavici denne alebo dávku upravíme podľa potreby. Ak sa rana rýchlo zatvára, použijeme viac pijavíc. Ak pacient dlho krváca, použijeme menej pijavíc. Prípadov, keď pijavice zachránili život, je aj v súčasnosti veľa.
Po aplikácii pijavíc by sa pacientovi malo uľaviť, zriedi sa mu krv, rozpustia sa prípadné zrazeniny a prakticky okamžite sa naštartujú samoliečivé systémy organizmu. V takýchto prípadoch je jedno, či pijavicu už niekto použil alebo nie, dôležité je, aby ste ju dokázali aplikovať. Na všetky pravidlá môžete spravidla zabudnúť, ak to však situácia dovolí, pijavicu pred aplikáciou opláchnite v chlórovanej vode a miesto pred priložením vydezinfikujte.
Ďalšiu akútnu skupinu tvorí silné krvácanie z nosa, ktoré nejde zastaviť. V takomto prípade priložte 3 alebo 4 pijavice do tmavej oblasti konečníka. Opakujte podľa potreby. V histórii je opísaných viacero prípadov zastavovania krvácania týmto spôsobom. Malé krvácanie často zastavuje veľké.

Bohužiaľ nedokážem v tejto chvíli uviesť meno lekára, ktorý počas vojny liečil zranených s otvorenými hnisavými ranami tak, že do rany nasypal veľké množstvo pijavíc (až sto) v závislosti od typu a veľkosti rany. Rana sa vraj, pretože túto informáciu nemám overenú, vďaka antiseptickým vlastnostiam pijavice prečistila a rýchlejšie zahojila.
V prípade amputácie časti tela po jej rýchlom prišití naspäť je pri použití pijavice prakticky stopercentná šanca na úspešnú regeneráciu. Pijavice prikladáme rovno na amputovanú časť tela a tiež do oblasti zdravej časti tela, ku ktorej amputovaná časť patrí.
Pri ostatných akútnych prípadoch je dôležité vedieť, či pacient v minulosti už používal pijavice alebo nie. Ak áno a vieme, aká bola reakcia jeho organizmu, aplikujeme 3 pijavice každé dva až tri dni na centrálne miesta pre priloženie alebo v kombinácii centrálneho priloženia a lokálneho do oblasti postihnutého miesta. Terapiu a počet pijavíc v závislosti od doby krvácania a aktuálneho stavu pacienta upravujeme. Po uplynutí akútnej fázy ochorenia a ťažkostí pacienta doliečujeme formou adaptácie, pozri kapitolu Adaptácia na pijavicu lekársku. Ak akútny stav vznikol ako dôsledok dlhodobého ochorenia, terapiu ďalej nastavujeme ako pri vyššie opísaných chronických ochoreniach a pacienta liečime dlhodobo.

Ak pacient v akútnom stave v minulosti pijavice nepoužíval, aplikujeme jednu, maximálne dve pijavice na centrálne miesta pre priloženie alebo v kombinácii centrálneho priloženia a lokálneho do oblasti postihnutého miesta a pozorujeme reakciu organizmu a dĺžku krvácania. V prípade dvoch pijavíc je možné aplikovať prvú pijavicu ráno a druhú večer. Ak krvácanie po aplikácii trvá viac ako dvanásť hodín, aplikujeme jednu pijavicu denne, prípadne každý druhý deň. Ak sa rana zatvára rýchlo, zvyšujeme dávku pijavíc a ďalej aplikujeme tri pijavice každé dva až tri dni. Dávku pijavíc upravujeme v závislosti od stavu pacienta a dĺžky krvácania. V prípade potreby je možné aplikovať väčší počet pijavíc a stratu krvi regulovať odstránením pijavíc po piatich minútach od prisatia a vytvorením tvrdého tampónu, ktorý bude zadržiavať krv v cievach. Ďalej pokračujeme ako je vyššie uvedené u pacientov, ktorí už pijavice používali.
V oboch prípadoch odporúčam pijavice prepláchnuť v chlórovanej vode pred aplikáciou a miesto aplikácie vydezinfikovať, aby sme organizmus nezaťažovali prípadným zanesením patogénnych baktérií.

Pri tržných ranách a pooperačných jazvách aplikujeme kozmetické alebo menšie stredné pijavice priamo po spojenej línii kože. Aplikácia pijavíc výrazne napomáha regenerácii a zabraňuje vytváraniu podkožných zrastov. V mnohých prípadoch je jazva minimálne viditeľná a sú prípady, keď prakticky nie je vidieť vôbec.
Pri akútnych stavoch zbytočne nepoužívame veľké množstvo pijavíc, pretože môžeme organizmus výrazne oslabiť. Používaním malého množstva pijavíc naopak stimulujeme jeho samoozdravné funkcie.

Ďalšie faktory ktoré ovplyvňujú počet a frekvenciu priložených pijavíc:

Zrážanie krvi
Rýchlosť zrážania krvi a množstvo stratenej krvi tvorí asi najdôležitejší faktor, podľa ktorého upravíme množstvo aj frekvenciu aplikovaných pijavíc. K množstvu stratenej krvi som sa vyjadril v predchádzajúcej kapitole a v tejto časti sa budem venovať dĺžke krvácania.
Ak pacient už pri aplikácii jednej pijavice krváca 18 až 24 hodín, použijeme malé množstvo pijavíc s dlhšou prestávkou medzi aplikáciami. Ak nepoužívame metódu, pri ktorej chceme dosiahnuť vysokú stratu krvi, je zbytočné používať väčšie množstvo pijavíc. Skôr je potrebné sústrediť sa na výber správneho miesta pre aplikáciu pre dosiahnutie maximálneho pozitívneho výsledku. U takéhoto pacienta bude dobré aplikovať 1 pijavicu každé tri dni, alebo 3 až 5 pijavíc raz za týždeň. V prípade požadovanej vyššej straty krvi porovnáme hmotnosť krvavého tampónu po aplikácii jednej pijavice s hmotnosťou tampónu po použití troch pijavíc. Skúšku dvakrát zopakujeme. Tieto údaje nám poskytnú potrebné informácie pre bezpečné nastavenie terapie pri použití veľkého množstva pijavíc.
Ak pacient krváca 12 hodín, môžeme použiť 1 pijavicu každé dva dni alebo 3 pijavice dvakrát za týždeň alebo 5 – 8 pijavíc raz za týždeň.
Ak pacient krváca 1 až 3 hodiny, môžeme pri malom množstve pijavíc používať ľubovolnú frekvenciu aplikácií. Takýto pacient je vhodný na aplikáciu 8 – 12 pijavíc na jedno sedenie alebo 3 – 5 pijavíc dvakrát za týždeň, prípadne na aplikáciu veľkého množstva pijavíc jednorázovo.

Vyššie som opísal len názorné príklady, čísla sú orientačné a skúsený hirudoterapuet ich dokáže vo svojej praxi spresniť. Táto informácia je určená pre pochopenie konceptu bezpečnej aplikácie pijavíc lekárskych a významu zrážania krvi v súvislosti s nastavením správnej frekvencie a množstva aplikovaných pijavíc v terapii.
Konkrétna diagnóza
Pretože sú príčiny väčšiny diagnóz súčasnou medicínou pochopené len sčasti, často nevieme, čo presne v skutočnosti liečime. Diagnóza sama o sebe zväčša nie je faktorom, na základe ktorého určujeme množstvo a frekvenciu aplikácie pijavíc. Pri nastavení terapie túto informáciu používame hlavne pri výbere miest pre aplikáciu. Množstvo a frekvenciu aplikácie pijavíc lekárskych určujeme na základe ostatných faktorov a diagnóza slúži len ako podporná informácia, ktorá nám ukazuje smer terapie. Pri cystách alebo nezhubných nádoroch používame väčšie množstvo pijavíc, pretože sa snažíme dosiahnuť intenzívnejšie krvácanie a silnejší efekt rozpúšťania nadbytočného tkaniva pomocou slín pijavice lekárskej.
Miesto pre aplikáciu a hojenie rany po aplikácii
V súvislosti s množstvom a frekvenciou aplikovaných pijavíc je dôležité aj miesto vybrané pre aplikáciu a hojenie rany. Miestam pre aplikáciu venujem samostatnú kapitolu a v tejto časti sa len vyjadrím k tomu, ako vybraté miesto pre aplikáciu ovplyvňuje množstvo a frekvenciu aplikovaných pijavíc. Na niektoré miesta budeme aplikovať len jednu pijavicu, pretože aplikácia viacerých pijavíc by bola komplikovaná a prináša zbytočné rizika. Jednu pijavicu aplikujeme spravidla na sliznice, ktoré tvoria vstupnú bránu do nášho organizmu, napríklad na ďasná v ústach, na vnútornú časť očných viečok, do nosnej dierky a na konečník (na ďasná a konečník v niektorých prípadoch aplikujeme až 5 pijavíc). V prípade, že považujeme použité množstvo za nedostatočné, napríklad ak použijeme kozmetickú veľkosť pijavice, môžeme terapiu doplniť o aplikáciu ďalších pijavíc na iné miesta.

Dôležitým faktorom, ktorý určuje správnu frekvenciu aplikácie, je hojenie rán. U pacientov, ktorým sa rany zle hoja a zle sa uzatvárajú, používame malé množstvo pijavíc na miesta, na ktorých dokážeme hojenie kontrolovať, teda predpokladať jeho vývoj a dĺžku, a tiež použijeme nižšiu frekvenciu priloženia, aby sa rany stačili hojiť. Hojenie sa môže postupom terapie meniť a aj výrazne zlepšovať. Pri používaní pijavíc frekvenciu nastavíme tak, aby nám hojenie rán neprekážalo. Z môjho pohľadu je dobré, aby sa rana celkom zahojila a pred ďalšou aplikáciou okrem miznúcej chrasty neboli na tele iné príznaky po aplikácii ako napríklad svrbenie, opuchy, zväčšené uzliny a podobne. V akútnych prípadoch a pri použití niektorých metód liečenia toto pravidlo nepoužívame.

Najhoršie sa rany hoja na bruchu a na miestach, kde je na tele tenká koža. Na týchto miestach zostávajú dlhodobo viditeľné známky po aplikácii pijavíc. Dobre sa hojí chrbát a nohy. Horšie sa môžu hojiť horné končatiny. Veľmi dobre sa hojí tvár a krk.

Celková anamnéza pacienta, ktorá nám ukáže súbežnosť iných chorôb, príjem liekov, stravovanie, spánok, stolica, alergie, atď…
Súbežnosť viacerých chorôb alebo ťažký stav pacienta
Súbežnosť viacerých chorôb u pacienta, pokiaľ sa nejedná o priamu kontraindikáciu, nevytvára omedzenie pri liečení, ale bezpečne je možné pri takýchto pacientoch pracovať len pri použití malého množstva pijavíc alebo pod dohľadom lekára. U všetkých ťažkých prípadov odporúčam počas terapie pijavicou lekárskou pravidelnú kontrolu u lekára a pravidelné odbery krvi pre kontrolu celkového stavu organizmu. U ťažko chorých pacientov je veľmi dôležitá spätná väzba na niekoľko opakovaných terapií pijavicou lekárskou. Začať môžeme s aplikáciou jednej pijavice raz za týždeň a postupne dávku zvyšovať na aplikáciu dvakrát za týždeň, následne trikrát za týždeň, atď.. Všetko v závislosti od dĺžky krvácania a celkového stavu pacienta.

Príjem liekov
V prípade, že pacient užíva lieky, je vo väčšine prípadov možná aplikácie jednej pijavice. Aplikácia jednej pijavice pacienta neohrozí ani v prípade, že užíva lieky na riedenie krvi, ak toto riedenie nie je extrémne. V praxi som sa stretol s prípadom, keď mal pacient tak silno zriedenú krv, že rana po vpichu preparátu na riedenie krvi ešte niekoľko hodín krvácala. V takomto prípade by aplikácia pijavice znamenala riziko vykrvácania pacienta, minimálne však jeho hospitalizáciu.

Vo väčšine prípadov sa stretávame s tým, že pacienti prijímajú lieky na riedenie krvi, na zníženie tlaku, proti bolesti a antibiotiká. V takýchto prípadoch aplikácia jednej pijavice nemá na ľudský organizmus negatívny účinok. Často pijavica napomôže tomu, aby liek lepšie zabral a tiež tomu, aby sa organizmus od vplyvu lieku rýchlejšie očistil. Je však pravda, že okrem dlhoročných skúseností niektorých lekárov nie sú na prípadnú kontraindikáciu urobené potrebné analýzy, preto je veľmi dôležité pacienta pravidelne kontrolovať a robiť rozbor krvi.

Nedostatok železa
V prípade nedostatku železa sa pred terapiou snažíme úroveň železa zvýšiť príjmom organických doplnkov stravy, napríklad žihľavového čaju, zelených koktailov zo špenátových listov a podobne. Terapiu nastavujeme v závislosti od úrovne a schopnosti organizmu na dopĺňanie železa, ktorá bude u každého pacienta individuálna.

Nezdravé stravovanie, nedostatočný spánok a pitný režim
Ak sa pacient zle stravuje a zle spí, doplníme terapiu o dostatočný prísun vody a minerálov. Túto tému rozoberiem podrobnejšie neskôr. Voda bude pomáhať organizmus detoxikovať a podobný účinok budú mať aj zelené koktaily, ktoré zároveň zabezpečia aj dostatočný prísun minerálov. V takýchto prípadoch nastavíme pomalú terapiu a prikladáme jednu až dve pijavice raz za týždeň. Ideálne je, aby si pacient počas terapie upravil životný štýl. Pri pravidelnej aplikácii sa kvalita spánku aj psychika človeka často výrazne zlepšuje.

Nepravidelná stolica
Ak má človek nepravidelnú stolicu, čo znamená menej ako jedenkrát za deň, pred terapiou odporučíme prečistenie hrubého čreva metódou pre pacienta dostupnou. Pokiaľ samoočistné funkcie organizmu nebudú fungovať správne, s terapiou pijavicou lekárskou postupujeme veľmi opatrne.

Vek pacienta
Hovorí sa, že mladosť ľudského organizmu nenahradí žiaden lekár. Schopnosť regenerácie organizmu sa s vekom u človeka výrazne mení a je to dôležitý faktor pre správne nastavenie terapie.

1. Deti do 7. roku života
Priznám sa, že sám deti neliečim, aj keď na Ukrajine a v Rusku deti pijavicami bežne liečia. U nás sú deti viac zákonom chránené a je to riziková oblasť pre terapeuta. U detí majú pijavice obzvlášť dobrý vplyv a to hlavne preto, že sa ich organizmus veľmi dobre regeneruje. Profesor Albert Ivanovič Krašeňjuk sa okrem iného špecializuje na liečenie detskej mozgovej obrny a iných detských vývojových ochorení. V tejto oblasti má úspech a na internete sú videá s jeho prácou, ktorú súčasná medicína môže považovať za zázrak. Túto časť knihy čoskoro doplním.
2. Dospelí a deti po 7. roku života
V tejto kategórii nastavujeme terapiu štandardne, pričom vychádzame z ostatných sprievodných okolností. U dospelých je možné používať akúkoľvek zvolenú metódu, teda aj počet pijavíc a frekvenciu priloženia v závislosti od vybranej metódy liečenia, ktorú vyberieme. V tejto časti sa vyjadrujem len k obmedzeniam, ktoré prináša vek pacienta. Pri dospelých pacientoch je potrebné zohľadniť ostatné faktory, ktoré vplývajú na nastavenie počtu a frekvencie aplikácie pijavíc lekárskych.
3. Starí ľudia
U starých ľudí pracujeme podobne ako u detí, len naopak. V prípade veľmi vysokého veku alebo zlého zdravotného stavu používame len jednu pijavicu. Starý organizmus sa regeneruje horšie ako detský a podľa úrovne regenerácie prispôsobíme frekvenciu aplikácie. U mladších starých ľudí môžeme použiť jednu pijavicu viackrát za týždeň alebo zvoliť iný režim s používaním malého množstva pijavíc. V niektorých prípadoch môže byť frekvencia dočasne vyššia a tiež vyšší aj počet pijavíc. Všetko záleží od úrovne zdravia pacienta pred terapiou, od liekov, ktoré prijíma, od doby krvácania rany, hojenia rán a subjektívneho pocitu pacienta. Vo väčšine prípadov u starých ľudí je vhodné dlhodobé postupné a pomalé liečenie. Dôležité je zabezpečiť dostatočný pitný režim a prísun výživových látok, rovnako aj pravidelnú kontrolu hemoglobínu a železa v krvi.

Spolupráca pacienta pri terapii
Od spolupráce pacienta pri terapii závisí, akú terapiu dokážeme pacientovi navrhnúť.
V prípade spolupracujúceho pacienta zabezpečíme, aby mal potrebné znalosti, ktoré si overíme. Spolupracujúci pacient nevytvára žiadne obmedzenia pri výbere metódy, množstva a frekvencie aplikácie pijavíc lekárskych.
Ak pacient nechce spolupracovať, môžeme vylúčiť dlhodobé liečenie s malým množstvom pijavíc, ak zároveň nechce dodržiavať navrhnutý režim spojený so zmenou životného štýlu, tak tam, kde je to naozaj potrebné, nebudeme môcť aplikovať väčšie množstva pijavíc na jedno sedenie.
Spolupráca pacienta sa postupom času mení. Veľkú časť tohto procesu má v rukách hirudoterapeut a jeho prístup. Preto sa aj použitá metóda môže meniť v závislosti od toho, ako sa mení pacient. V praxi som sa stretol s pacientkou, ktorá sa pijavíc nemohla ani dotknúť, lenže bolo potrebné, aby si ich aplikovala sama. Trvalo niekoľko hodín, než prekonala prvý strach a pijavice sa dotkla prstom ruky. Vyzeralo to, akoby sa dotkla horúcej platničky a nie pijavice, no po niekoľkých hodinách strach prekonala natoľko, že bola pripravená pre samostatnú aplikáciu pijavíc doma a dnes si ich aplikuje bez problémov.

Časové a finančné možnosti pacienta
Je to smutné, ale tento faktor má naozaj stále vplyv na výber metódy, ktorú pacientovi navrhneme. Podľa našich skúseností môžeme niektoré prekážky spojené s cenou pijavíc obísť, napríklad opakovaným použitím pijavíc, ale nie vždy sa to dá. V mnohých prípadoch navrhneme len najlepšie možné riešenie ako podporu inej liečby. Pacientovi to však nehovoríme, aby nestrácal nádej na vyliečenie. Naopak, snažíme sa mu vytvoriť také podmienky, aby cítil, že dostáva to najlepšie, čo môže, a v tomto duchu aj navrhujeme jeho terapiu. V niektorých prípadoch u pacientov, ktorí majú zaujímavú diagnózu, je možné zabezpečiť financovanie terapie zo strany Asociácie špecialistov hirudoterapie, ktorá taký prípad využije pre výskumné účely.

Zámer pacienta
Pri nastavovaní terapie je veľmi dôležité pochopiť, s akým zámerom k nám pacient prišiel a čo od hirudoterapie očakáva. Je dôležité, aby bolo očakávanie v súlade s navrhovanou terapiou. V opačnom prípade je potrebné pacientovi vysvetliť, v čom je možné pomôcť a v čom naopak nie. Terapiu by mal vždy určovať terapeut, no sú aj takí hirudoterapeuti, ktorí plnia priania zákazníka a pijavice prikladajú tak, ako si pacient praje, tam, kam si praje, v množstve, v akom si praje. Je to slobodný výber každého, no ja takého pacienta buď presvedčím o tom, že terapiu budem mať pod taktovkou ja, alebo ho pošlem inam. Neznamená to však, že pacienta si pozorne nevypočujem. Niekedy, na základe informácií od neho, terapiu zmením.

Intuícia a spätná väzba
Existujú pacienti, ktorí majú silnú intuíciu alebo sami seba veľmi dobre poznajú a vedia, čo im robí dobre a čo zle. Subjektívne hodnotenie zdravotného stavu sa podľa výskumov radí do najpresnejších diagnostických metód s veľkou výpovednou hodnotou, len to nefunguje u každého a v mnohých prípadoch je potrebné klásť správne a správne formulované otázky.

Napríklad prídu manželia a vy zostavujete anamnézu jedného z nich. Pacient hovorí, že ho nič nebolí, je vraj zdravý a druhá polovička oponuje, že nie je zdravý, veď ho bolí toto aj tamto. To je jeden z dôvodov, prečo je dôležité na začiatku zostaviť potrebnú anamnézu. Veľa ľudí sa o svojom zdraví hanbí hovoriť a niektorí sú presvedčení, že sú zdraví, pretože sa naučili svoj problém ignorovať a vytesnili ho z poľa svojej pozornosti a psychiky. Anamnéza slúži čiastočne ako druhá polovička, ktorá nám o pacientovi povie to, čo by nám on nepovedal.

Sú pacienti, ktorí si všimnú, že počas niektorých dní im terapia nesedí alebo že im prikladanie na niektoré miesta nerobí dobre. Niekomu ďalšiemu sa môže miesto pre priloženie prisniť v spánku. Tieto informácie pozorne počúvame a hľadáme spojitosť s terapiou a celkovým zdravotným stavom pacienta. Tam, kde je to potrebné, upravíme terapiu.

Spätnou väzbou takisto zistíme, či má na pacienta aplikácia pijavíc sedatívne alebo povzbudzujúce účinky. Sú ľudia, ktorí si dajú pijavice a chce sa im spať, im je lepšie aplikovať pijavice večer alebo keď majú voľno. Druhý typ tvoria ľudia, ktorí majú po aplikácii pijavíc chuť zabehnúť maratón, u nich je lepšie používať pijavice ráno. Tento účinok pijavíc sa pri použití rôzneho množstva môže meniť. Ak napríklad u pacienta použijeme tri pijavice a bude mať chuť lietať a následne použijeme dvanásť pijavíc a on bude na odpadnutie, vieme, že sme použili nesprávne množstvo pijavíc. Únava sa zas môže začať prejavovať až po niekoľkých aplikáciach pijavíc a to môže byť tiež príznak nesprávne nastaveného množstva a frekvencie aplikácie pijavíc.

6. kapitola: Adaptácia pacienta na pijavicu lekársku

Keď píšem o adaptácii pacienta na pijavicu lekársku, v danom kontexte mám na mysli nielen prispôsobenie sa organizmu a psychiky pacienta na vplyv látok, ktoré po zahryznutí vypustí pijavica do jeho tela, ale tiež samotnú kontaktnú prácu s pijavicou lekárskou, ktorá je pre mnohých ľudí neobvyklým lekárom a väčšinou s ňou získavajú svoje prvé skúsenosti.

S prvou formou adaptácie pacienta na vplyv pijavice lekárskej ako aj na samotnú pijavicu lekársku som sa stretol ešte v ranných začiatkoch svojej cesty k hirudoterapii. Prvá forma hovorila o tom, že v prípade, ak pacient nikdy pijavice nepoužíval, vplyv na jeho organizmus bude okolo 30% z celkového možného vplyvu, po šiestich mesiacoch po ďalšej sérii aplikácií bude tento vplyv 70% z celkového možného vplyvu a približne po roku pri tretej sérii aplikácií bude účinok maximálny. Túto informáciu som však zatiaľ nikde nenašiel potvrdenú. Už od začiatku však bolo jasné, že účinok sa mení. Zatiaľ čo na začiatku je účinok výrazný (napriek tomu, že ide len o 30% z celkového možného vplyvu), a to hlavne preto, že pre organizmus je aplikácia väčšieho množstva šokom a nevie, čo robiť, postupne si vytvorí programy, ktoré mu pomáhajú situáciu pri ďalších aplikáciach zvládať stále lepšie a lepšie.

S druhou formou adaptácie som sa stretol v spojení s reakciami na priloženie. V literatúre a v profesionálnych kruhoch hirodoterapeutov sa užíva termín pozitívna reakcia na priloženie, za ktorú sa považuje akákoľvek reakcia organizmu, ktorá sa objaví do 24 hodín po aplikácii pijavíc lekárskych. Táto reakcia sa často objavovala pri treťom alebo štvrtom sedení u väčšej polovice pacientov. Niektoré štúdie hovoria o 70% pacientov, u ktorých sa prejaví nejaký typ reakcie na priloženie. Tieto reakcie môžu byť absolútne rôzneho charakteru, od zvracania, hnačiek, cez teploty, až po silné začervenanie rany či zmeny pigmentácie na koži. Zoznam je naozaj dlhý, no všetci sa s týmto faktom akoby zmierili a všade sa učí, že je to normálne. Ja som preložil pozitívnu reakciu na priloženie do pochopiteľného jazyka a pre mňa je to jednoducho zápalová alebo iná imunitná reakcia ľudského organizmu na cudzorodé látky.

Počas svojej praxe som si všimol, že pri aplikácii menšieho množstva pijavíc táto reakcia vzniká minimálne. Po stretnutí s profesorom Albertom Ivanovičom Krašeňjukom, ešte pred tým, ako som sa u neho učil, som hlbšie preštudoval jeho verejne dostupnú prácu a začal testovať aplikáciu malého množstva pijavíc do pupku počas prvých dvoch mesiacov. Nepamätám si na žiadne výraznejšie reakcie na priloženie pri tomto experimentovaní. Musím však uviesť, že sme mali prípad, keď nám pacientka, ktorej sme aplikovali jednu alebo dve menšie stredné pijavice na rameno, o osem hodín po aplikácii doma omdlela. Preto je dôležité tento fakt nepodceňovať a aj keď je to jediný prípad za celú históriu, vždy prosím pacientov, aby (ak je to možné) dvadsaťštyri hodín po aplikácii s niekým boli.

S treťou formou adaptácie som sa stretol na školení u Konstantina Vasilijeviča Suchova. On aplikoval po jednej až dvoch pijaviciach na rôzne centrálne miesta pre priloženie pijavíc a pokiaľ dochádzalo k reakciám na priloženie, pracoval s menším množstvom pijavíc a pacienta postupne adaptoval dovtedy, kým sa reakcie na priloženie nestratili. Tým, že používal jednu až dve pijavice, reakcie na priloženie boli minimálne. Podľa jeho slov tkanivo ešte nebolo dostatočne “odpracované“, čo je možné voľne preložiť ako prečistené a zdravo funkčné. Zároveň som si potvrdil teóriu, že pri aplikácii jednej pijavice je výskyt reakcie na priloženie veľmi, ale naozaj veľmi ojedinelý a ak sa prejaví, tak vo forme, ktorú pacient ľahko a hravo zvládne. Takže sme boli na dobrej ceste.

Štvrtú formu adaptácie som si osvojil u profesora Alberta Ivanoviča Krašeňjuka, ktorý ako správny vedec problémy nielen vidí, ale ich aj rieši, a tak našiel metódu a opísal fenomén biochemickej adaptácie do najpodrobnejších známych detailov. Bohužiaľ táto informácia podlieha súhlasu o mlčanlivosti. Kto chce poznať hlbšiu štruktúru biochemickej adaptácie organizmu, nech sa obráti na prvú akadémiu hirudoterapie v Petrohrade, kde má možnosť naučiť sa ju.

Piatu formu adaptácie som pridal sám. V praxi som totiž zistil, že okrem biochemickej adaptácie organizmu na látky, ktoré pijavice do tela vypustí počas prisatia, existuje ešte psychická adaptácia pacienta na pijavicu lekársku, ktorá je veľmi dôležitá hlavne v prípade dlhodobého liečenia, keď potrebujeme, aby si pacient prikladal pijavice sám doma. V prípade, že si pacient prikladá jednu pijavicu dvakrát, maximálne trikrát za týždeň na ľahko dostupné miesta, tak mu takáto spolupráca nespôsobuje žiadne problémy a nijako ho neobmedzuje pri obyčajnej činnosti. Postupne si na pijavice a prácu s nimi zvykne, takže si bez problémov dokáže aplikovať aj väčšie množstvo pijavíc a správa sa disciplinovane a profesionálne. Vo svojej práci som teda skombinoval všetky uvedené typy adaptácie do jednej funkčnej metódy, orientovanej na maximálne pozitívny terapeutický efekt s minimálnym negatívnym následkom po priložení pijavíc. To, o čom nemôžem hovoriť, som vložil do metódy, ktorú nižšie opíšem, takže potrebný efekt adaptácie u väčšiny pacientov nastane, len nebudú vedieť kedy a aký. Je mi ľúto, že danú tému nemôžem opísať podrobnejšie, no tým z vás, ktorí majú vedeckého ducha, poradím, zapisujte si všetky údaje pri každej aplikácii a porovnajte úvodné dáta s konečnými. Pravdepodobne dostanete zaujímavé výsledky. Ak to urobíte v skupine, dostanete štatistický vzorec a ak bude skupina dostatočne veľká, tak štatistický údaj.

Moja metóda
Zo svojej strany môžem povedať, že som všetky metódy pochopil a podľa mňa to, čo nižšie opíšem, s úctou k mojim učiteľom, je najlepšia dostupná metóda adaptácie, ktorú budem ďalej spresňovať a zdokonalovať na základe potvrdenia súčasných hypotéz, ktoré sú súčasťou vedeckého výskumu. Jediné, čo je nepresné, je doba adaptácie, o ktorej nemôžem písať a ktorá bude u každého pacienta iná, takže som vytvoril určitú časovú rezervu, do ktorej podľa predpokladu zapadne maximálna väčšina pacientov. Viac urobiť v súčasnosti nedokážem, ale pracujem na tom, aby som mohol.

Pred intenzívnejšou aplikáciou pijavíc tam, kde je to možné (pokiaľ sa nejedná o akútny prípad), pacienta vždy adaptujeme na pijavicu lekársku. Tento spôsob sa veľmi dobre osvedčil a je v súlade s najlepšími poznatkami súčasnej hirudoterapie. Spôsob adaptácie prispôsobíme podľa pacienta:

Frekvencia a množstvo prikladaných pijavíc počas adaptácie
Aplikácia jednej pijavice dva až trikrát za týždeň je absolútne bezpečná pre väčšinu ľudí. Pri aplikácii takéhoto množstva na centrálne miesta pre priloženie dôjde k požadovanej adaptácii celého organizmu približne o tri až šesť mesiacov pravidelnej aplikácie alebo približne za 14 až 21 dní dôjde k lokálnej adaptácii určitého miesta alebo zóny na tele.

Počet pijavíc počas adaptácie však môžeme navýšiť na miestach, kde telo pacienta nebude vykazovať reakcie na priloženie (dôjde k lokálnej adaptácii), už po dvoch mesiacoch postupnej adaptácie alebo skôr, ak tomu zodpovedá celkový stav pacienta a miesto pre priloženie nevykazuje žiadne silné reakcie na priloženie.

Väčšinou sú dva mesiace dostatočným obdobím na úvodnú adaptáciu pacienta na vplyv pijavice lekárskej, ako aj na samotný kontakt a prácu s pijavicou. Jedná sa však len o čiastočnú adaptáciu, ktorá nám však dáva priestor pre ďalšiu intenzívnejšiu prácu s pacientom pri nastavení terapie pijavicou lekárskou.

Lokálna adaptácia
V prípade, že chceme riešiť nejaký konkrétny problém, napríklad bolestivé rameno, tak aplikujeme jednu pijavicu do požadovanej oblasti, kam plánujeme aplikovať väčšie množstvo pijavíc, tak dlho, až rana prestane vykazovať akékoľvek silnejšie príznaky na priloženie pijavice a rana sa bude dobre hojiť. Lokálna adaptácia prebehne u väčšiny pacientov pomerne rýchlo.

Adaptácia celkového organizmu
Aby sme mohli využiť celkový potenciál hirudoterapie, je dobré sa adaptácii venovať dlhšie a postupne adaptovať celý organizmus pravidelnou aplikáciou jednej pijavice na centrálne miesta pre priloženie až do doby, kým tieto prestanú vykazovať silné reakcie na priloženie pijavíc.

Aj pri adaptácii celkového organizmu môže vzniknúť problém, že sa niektoré miesto na tele neadaptovalo, a preto, ak máme takéto podozrenie, na toto miesto aplikujeme jednu pijavicu a postupujeme ako pri vyššie opísanej lokálnej adaptácii.
Odporúčané miesta pre aplikáciu na prvé mesiace (centrálne miesta pre aplikáciu): pupok, kostrč, konečník, ľavá a pravá strana rohov čeľuste, priestor medzi palcom a štvrtým prstom na nohe. Miesta priloženia bližšie opíšem v samostatnej kapitole.

Pozitívne reakcie na priloženie pijavíc lekárskych
V prípadoch, keď nemáme možnosť alebo chuť sa na pijavice lekárske adaptovať, je potrebné počítať s takzvanou pozitívnou reakciou na priloženie.
Za pozitívnu reakciu na priloženie považujeme akúkoľvek reakciu ľudského organizmu, ktorá sa prejaví do 24 hodín po priložení ako reakcia na priloženie pijavíc lekárskych. V prípade, že sa reakcia objaví po 24 hodinách, nejedná sa o pozitívnu reakciu na priloženie pijavíc lekárskych a je potrebné vyhľadať odborníka.

Pozitívne reakcie na priloženie pijavíc lekárskych delíme do troch skupín

1. Miestne reakcie na priloženie pijavíc lekárskych
Jedná sa často o ľahký typ reakcií, ktoré sa vyskytujú v oblasti miesta, kam sme priložili pijavice lekárske. Môže to byť začervenanie miesta, zmenená pigmentácia, modrina, opuch, zmenená lokálna teplota, zápach a iné reakcie podobného charakteru.

2. Celkové reakcie na priloženie pijavíc lekárskych
Celkové reakcie sú tiež považované zväčša za ľahké reakcie na priloženie pijavíc a patrí sem opuch lymfatických uzlín, zvýšená celková teplota organizmu, zmenená pigmentácia na iných častiach tela než na mieste, kam sme prikladali pijavice, či iné reakcie podobného charakteru.

3. Silné reakcie na priloženie pijavíc lekárskych
Za silné reakcie na priloženie pijavíc lekárskych považujeme silné miestne aj celkové reakcie ako napríklad svrbenie, ktoré sa nedá vydržať, silný opuch miesta, zvracanie, horúčka, hnačka, mdloba a iné reakcie podobného charakteru.

Pozitívne reakcie na priloženie pijavíc lekárskych sa u neadaptovaného pacienta vyskytujú približne v 50 – 70% prípadoch a zväčša sa vyskytujú pri treťom až štvrtom priložení pijavíc. Aj keď to nie je pravidlo, stáva sa to tak najčastejšie. Intenzita pozitívnej reakcie na priloženie pijavíc lekárskych je vo väčšine prípadoch spojená s množstvom priložených pijavíc a celkovým stavom organizmu pacienta. Obecne platí pravidlo, že čím viac pijavíc aplikujeme, tým rýchlejšie a silnejšie sa pozitívna reakcia u pacienta prejaví.

Počas adaptácie s jednou pijavicou sa zväčša prejaví len náznak takejto reakcie a celkový prejav je možné odhadnúť na 10% z celkovej reakcie na priloženie u neadaptovaného pacienta.
Čo robiť, ak sa prejaví pozitívna reakcia na priloženie?
Najlepším spôsobom je aktivovať vylučujúce systémy organizmu. Napríklad vypiť nejaký prípravok, najlepšie rastlinného charakteru, ktorý vyvolá hnačku a po 30 až 60 minútach prijať sorbenty v podobe aktívneho uhlia alebo iné, podľa možností. Zároveň piť veľa vody a močopudného čaju. Lokálne môžeme miesta ošetriť masťou s antihistamínovým účinkom a v prípade, že bude reakcia naozaj silná, je možné užiť nejaké antihistaminikum vo forme lieku.

Tieto reakcie samy zanedlho zmiznú, aj keby sme nič nerobili.

Sú naozaj reakcie na priloženie potrebné?

Pravdepodobne sa im nevyhneme v prípadoch, keď riešime akútny stav pacienta alebo sa pacient nechce adaptovať na používanie pijavíc. No vo väčšine prípadov je možné reakciám na priloženie predísť a život pacientom zbytočne nekomplikovať.

A teraz si predstavte, že použijete veľké množstvo pijavíc! Všetko puchne, všetko svrbí. Terapia sa v takom prípade stáva veľmi nepríjemnou. Tejto nepríjemnosti sa dnes dokážeme vyhnúť práve tým, že spočiatku aplikujeme len po jednej pijavici, napríklad len na jednu nohu, len na jednu čeľusť, aby neopuchli obe nohy či krk tak, že sa sťaží dýchanie.

Je dôležité si uvedomiť, že k terapeutickému efektu dochádza už pri prvom priložení pijavíc, aj keď sa tento proces volá adaptácia, v skutočnosti je to začiatok liečenia, počas ktorého sa organizmus pripraví a tým rozšíri možnosti bezpečnej práce pre seba alebo profesionálneho hirudoterapeuta. Ako príklad rozšírených možností uvediem tehotenstvo. Pokiaľ budúca mamička používala pijavice pred tehotenstvom a dospela do úrovne adaptácie, môže ich pokojne a bezpečne používať aj počas tehotenstva. Odporúčam síce konzultáciu, aby sme overili úroveň adaptácie, ale takáto možnosť tu je. Ak však budúca mamička pijavice nepoužívala, je situácia opačná. Pretože nevieme, ako jej organizmus zareaguje, nebudeme jej počas tehotenstva pijavice odporúčať a ani aplikovať. U adaptovaného človeka to vieme.

4. kapitola: Ucelená metodika aplikácie pijavíc lekárskych

Ucelená metodika aplikácie pijavíc lekárskych vznikla ako súhrnný spôsob aplikácie pijavíc lekárskych a vychádza zo všetkých dôležitých informácií, ktoré som dostal a pochopil od mojich učiteľov, pacientov, ďalších hirudoterapeutov, získal pomocou vnútorného videnia a z vlastných skúseností praktického hirudoterapeuta a chovateľa pijavíc lekárskych.

Aj napriek tomu, že sa uvedená metodika môže zdať vo svojej celistvosti zložitá, dôležité je pochopiť, že jej základy tvoria jednoduché princípy a jej významom je dosiahnuť maximálny pozitívny výsledok pre zdravie pacienta, a to pri zachovaní bezpečnej aplikácie s minimálnym množstvom použitých pijavíc a so žiadnymi alebo minimálnymi negatívnymi reakciami po aplikácii.
Tato metodika zahŕňa minulé aj súčasné poznatky (možno aj budúce, teda nachádzajúce sa v štádiu hypotéz) a mala by slúžiť ako spresnenie aplikácie pijavíc lekárskych a ako pomôcka pre praktických hirudoterapeutov. Jej cieľom je ukázať širší pohľad a doplnenie možnosti liečenia pacientov bez používania nadbytočného množstva pijavíc.
Ako metodika vznikala?
Od začiatku som sa ako praktický hirudoterapeut stretával s niektorými problémami:

1. Reakcia na priloženie
Pri používaní väčšieho množstva pijavíc, 5 až 8 a viac, v pravidelných intervaloch sa ukázalo, že veľké množstvo pacientov vykazuje počas terapie v rôznych jej etapách takzvanú reakciu na priloženie pijavíc v rôznej intenzite jej prejavu. Škála reakcií sa líšila a v mnohých prípadoch bola dosť výrazná. Často sme sa stretávali napríklad s lokálnym opuchom miest po aplikácii, niekedy výrazne opuchli celé končatiny, takmer pravidelné bolo svrbenie miesta aplikácie pri hojení, prejavovala sa zvýšená teplota, či už lokálne na určitom mieste alebo celého tela, objavili sa zvracania, hnačky, začervenania pokožky a mnoho iných prejavov. Pacienti často prepadali panike, pretože hoci boli dopredu na tieto možné prejavy upozornení, v mnohých prípadoch ich intenzita reakcie prekvapila a nevedeli, čo robiť. V noci volali vystrašení, čo sa deje a niektorí sa obracali na lekárov. Občas pacienti túto reakciu pripísali alergii organizmu na pijavice lekárske a ďalej si pijavice už nechceli aplikovať, pretože sa báli prípadných zdravotných komplikácií.

Podľa všetkých dostupných informácií išlo o známu reakciu na sliny, ktoré pijavica lekárska vylučuje do tela pacienta počas zahryznutia. Na základe tejto informácie som sa začal zaoberať adaptáciou organizmu na pijavice lekárske. Nakoniec som dospel do bodu, keď som pacientom odporúčal aplikovať jednu pijavicu do pupku jeden až dvakrát týždenne počas dvoch až troch mesiacov namiesto pravidelnej aplikácie väčšieho množstva pijavíc. Týmto pozorovaním som zistil, že reakcie na priloženie sa aj naďalej objavujú, ale len v minimálnej miere a sú slabej intenzity, pacienti ich ľahšie znášajú a nijako nimi nie sú obmedzovaní pri každodennej činnosti. Ak sa náhodou objavila silná alergická reakcia, jednu pijavicu bolo ľahké odstrániť a pacienta stabilizovať bez potreby následnej hospitalizácie.

Neskôr som si pri školení u Konstantina Vasilijeviča Suchova potvrdil správnosť smerovania a doplnil ho o významné poznatky v práci s telesnými tekutinami a používaním menšieho množstva pijavíc. Keďže on vo svojej práci používal menšie množstvo pijavíc, boli aj reakcie na priloženie pijavíc celkovo menšie a ľahšie znesiteľné. Naučil som sa od neho, že pri aplikácii pijavíc na rôzne časti tela, ktoré sa označujú ako centrálne miesta na priloženie, sa priloženie pijavice môže rôzne prejavovať a pokiaľ sa objaví reakcia na priloženie, znamená to, že organizmus ešte nie je pripravený na intenzívnejšiu aplikáciu. Bol to jeho spôsob adaptácie, ktorý som si rýchlo osvojil. V skupine bolo vtedy asi pätnásť ľudí a po prvej aplikácii mal skoro každý inú alebo žiadnu reakciu na priloženie.

Ďalej som po praktickom zoznámení sa s metodikou profesora Alberta Ivanoviča Krašeňjuka, ktorý metódu adaptácie dotiahol veľmi ďaleko, zistil, že organizmus nie je možné úplne adaptovať v zmysle úplného vylúčenia reakcií na priloženie pijavíc u všetkých pacientov, je však možné výskyt reakcie na priloženie pijavíc výrazne znížiť. Po preštudovaní literatúry som zistil, že v Nemecku pri terapii pijavicou lekárskou nasadzujú antibiotiká, ktoré majú zmierniť prípadný následok reakcie na priloženie. V našom chove a pri nákupe pijavíc sa pomocou pravidelných laboratórnych testov ukázalo, že na pijaviciach sa môžu vyskytovať rôzne druhy baktérií, ktoré pre človeka nie sú nebezpečné, ale majú schopnosť vyvolať lokálny zápal, ktorý by mohol byť považovaný za reakciu na priloženie. Túto teóriu predbežne potvrdilo aj niekoľko nálezov u pacientov. Napríklad u pacientky, ktorá nemala žiadnu reakciu na priloženie pijavíc a po obdržaní novej zásielky pijavíc, podotýkam, že nie od nás, sa hneď pri prvom priložení na miesta, ktoré boli predtým na priloženie v poriadku, objavil veľmi silný opuch. U pacientov so zníženým imunitným systémom, ktorí sa liečili pijavicami, sme postupom času našli v otvorenej rane vredu predkolenia baktérie a bola potrebná liečba antibiotikami. Na potvrdenie tejto teórie máme pripravený výskum, ktorý v blízkej budúcnosti urobíme.
Z vyššie uvedeného a aj neuvedeného, lebo ako som už uviedol, nie všetko môžem podrobne opísať, som urobil nasledujúci záver: Ak má pacient zníženú funkciu imunitného systému, alebo je chorý a má ju naopak zvýšenú, pijavicu pred aplikáciou opláchneme pod tečúcou chlórovanou vodou alebo inak, podľa vlastných možností, antibakteriálne upravíme. Na základe nemeckých výskumov je to najlepší spôsob, ako z nej odstrániť väčšinu povrchových baktérií. V každom prípade však opláchnutie pijavice pred aplikáciou môže znížiť zbytočné reakcie na priloženie. Miesto pred aplikáciou dezinfikujeme aj napriek tomu, že sa všade píše, že je to zbytočné, a až dezinfekcia vyprchá, potom aplikujeme pijavicu. Týmto spôsobom šetríme imunitný systém pacienta, minimalizujeme nežiaduce infekcie v prípade oslabeného imunitného systému, pacientovi nevytvárame zbytočnú záťaž a dosahujeme maximálne pozitívny vplyv pijavice na ľudský organizmus. Pri aplikácii jednej pijavice bude akákoľvek reakcia na priloženie minimálna, a je teda na pacientovi, ak sa potom doma rozhodne pijavicu si aplikovať bez jej opláchnutia a bez dezinfekcie miesta. Existujú teórie, že u zdravého pacienta malá prítomnosť baktérií formuje imunitný systém človeka a podľa princípu, čo nás nezabije, to nás posilní, odporúčajú aplikovať pijavice, tak ako sú, priamo na neošetrené miesta. Skúsenosti ukazujú, že pri malom množstve pijavíc u zdravého pacienta takéto prikladanie naozaj pacientovi nijako neškodí.
Ďalej som zistil, že vo väčšine prípadov je reakcia na priloženie a jej intenzita spojená s počtom a frekvenciou priložených pijavíc a tiež, že existuje určitá adaptácia organizmu, ako na látky, ktoré pijavica vypúšťa, tak aj na baktérie, ktoré môžu aplikáciu pijavice lekárskej sprevádzať. Adaptáciu na pijavicu lekársku opíšem v maximálne možnej miere v inej kapitole.
Na základe týchto pozorovaní a klinických skúseností kolegov som zistil, že menej skutočne znamená viac, a preto u pacientov, tam kde je to možné (napríklad pri akútnych prípadoch počítame s reakciou na priloženie), odporúčam na prvú dlhodobú aplikáciu malé množstvo pijavíc. Neskôr už môže ísť o intenzívnejšiu aplikáciu, pri ktorej sa na naučený organizmus prikladá viac pijavíc naraz. V niektorých prípadoch odporúčam používať menej pijavíc častejšie na centrálne miesta pre priloženie pijavíc. V poslednom čase si nespomínam na žiaden prípad výraznej reakcie na priloženie pijavíc a naši pacienti sú jednoducho šťastnejší, majú menej problémov a menej obmedzení v živote. Táto zmena je bezpečná a dáva pacientom určitú istotu a komfort.

2. Dĺžka krvácania a množstvo vylúčenej tekutiny
Ďalším problémom bola nekontrolovateľná dĺžka krvácania u pacientov a tiež množstvo vylúčených tekutín. Aj keď štúdie hovoria o tom, že v krvácaní po uhryznutí pijavicou lekárskou je len 30% zložiek krvi, ktoré sa obnovujú dlhšie ako 24 hodín, a zvyšok tvoria ostatné telesné tekutiny, pacienti niekedy veľmi intenzívne krvácali, čo im spôsobovalo problémy, strach, krvou znečistenú posteľ, oblečenie či auto, mdlobu a celkové oslabenie organizmu. Často sa uvádza, že čím viac pacient krváca, tým lepšie, lebo organizmus sa potom lepšie regeneruje. Je to však nepotvrdená teória.

Pochopením vplyvu pijavice lekárskej na telesné tekutiny som si uvedomil, že v mnohých prípadoch nie je potrebné, aby pacient naraz stratil veľké množstvo krvi, ale skôr ide o to, aby strácal malé množstvá a pravidelne. V takom prípade sa organizmus lepšie regeneruje a nedochádza k jeho zbytočnému oslabovaniu. Navyše dlhoročné klinické skúsenosti mojich kolegov potvrdzujú, že najmä pri dlhodobých ochoreniach menším počtom pijavíc aplikovaných na správne miesta a s optimálnou frekvenciou môžeme dosiahnuť ďaleko lepšie výsledky, než šokovou terapiou pri veľkom množstve pijavíc, ktorá je skôr vhodná pri niektorých akútnych alebo lokálnych problémoch. Dôležitý je aj fakt, že dĺžka krvácania bude rozdielna na rôznych miestach pre aplikáciu a bude iná po opakovaných pravidelných aplikáciách. Preto je túto situáciu potrebné neustále sledovať.

Tieto a ďalšie informácie ma priviedli k tomu, že ak po aplikácii jednej pijavice určíme dĺžku krvácania a množstvo stratenej krvi, získame tak potrebné informácie pre úpravu ďalšej terapie. Ak pacient dlho krváca, na začiatok bude stačiť menšie množstvo pijavíc, pretože efekt z pijavice v jeho organizme je aj tak dlhodobý. Vyšším počtom pijavíc by sme tento efekt len znásobili, a tak zbytočne oslabili jeho organizmus. V prípade, že je krvácanie krátke, môžeme aplikovať viac pijavíc, čím regulujeme množstvo stratenej krvi, teda nedostatočné krvácanie po aplikácii. Ide o to, že ak jeden pacient krváca osemnásť hodín a druhý dve hodiny, ten prvý stratí ďaleko väčšie množstvo krvi než druhý. Týmto sa dostávame k bezpečnému množstvu stratenej krvi.

Bezpečné množstvo stratenej krvi
Podľa oficiálnych štatistík môžu darcovia krvi bezpečne darovať okolo 450 mililitrov krvi, muži štyrikrát za rok, ženy trikrát za rok. Pri tomto množstve sa organizmus stačí bez problémov regenerovať. Pri strate 450 ml krvi sa objem straty doplní do 24 hodín, strata červených krviniek a krvného farbiva – hemoglobínu za 2 týždne (odberom klesne hladina hemoglobínu asi o 10 g/l, ale vždy je ešte normálna) a strata železa sa doplní do dvoch mesiacov. Na základe tejto informácie dokážeme stanoviť potrebnú frekvenciu a množstvo použitých pijavíc.

Podľa veľkosti pijavice určíme približné množstvo krvi, ktorú vypila. Stredná pijavica vypije okolo 2 až 4 mililitrov krvi a veľká pijavica okolo 10 mililitrov krvi. Odvážime indikačný tampón pred použitím, a potom po použití, keď nasiakne krvou a rana už nekrváca. Potom k množstvu krvi v mililitroch, ktoré pijavica vypila, pripočítame hmotnosť tampóna v gramoch. Napríklad 3 + 2 = 5. Zoberieme číslo 450 (450 ml krvi je bezpečná strata krvi) a vydelíme 5. Dostaneme približný a v každom prípade úplne bezpečný počet pijavíc. V tomto prípade to bude 90. Ak potom zoberieme časový úsek troch mesiacov, čo je 90 dní, a toto číslo vydelíme 90, dostaneme tento výsledok: Pre pacienta bude vhodné aplikovať buď 1 strednú pijavicu každý deň, alebo 2 stredné pijavice každé dva dni, alebo 3 stredné pijavice každé 3 dni, alebo 4 stredné pijavice každé 4 dni, alebo 5 – 7 stredných pijavíc raz za týždeň, alebo 15 pijavíc raz za 15 dní, a to všetko po dobu troch mesiacov.
Práve som rozobral štandardnú situáciu, teda u pacienta s normálnou intenzitou krvácania. Niektorí pacienti však po aplikácii jednej pijavice stratia len 1 až 2 mililitre krvi.

Namiesto jednej strednej pijavice môžeme použiť 2 až 3 kozmetické pijavice alebo namiesto 2 až 3 stredných pijavíc jednu veľkú pijavicu. U pacientov, ktorí krvácajú viac ako 12 hodín, neaplikujeme pijavice častejšie ako raz za dva až tri dni.

V krvi, ktorú z organizmu pijavica vysaje a ktorá po odpadnutí pijavice z organizmu vytečie, sa nachádza časť lymfatickej miazgy a medzibunkovej tekutiny. V súčasnej dobe nemám podrobnú štúdiu o pomere týchto tekutín, no v minulosti som sa učil, že len 30% tvorí hemoglobín a ostatné časti krvi, ktoré potrebujú dlhšiu regeneráciu a že 70% stratených tekutín je vo forme krvnej plazmy, lymfatickej miazgy a medzibunkovej tekutiny a doplní sa prakticky okamžite, maximálne však do 24 hodín. A to aj v prípade jednorazovej aplikácie veľkého množstva pijavíc.
Odporučené množstvá pijavíc odborníkmi sú totožné s naším výpočtom. Neodporúča sa presiahnuť 60 pijavíc za dva mesiace aplikácií alebo 90 pijavíc za tri mesiace aplikácií. Tejto rady by som sa držal aj tam, kde nám vyjde výrazne vyšší výsledok bezpečného používania pijavíc. V tejto oblasti budeme naďalej robiť výskum a na základe nových poznatkov hodnoty časom určite spresníme.

3. Hojenie rán po aplikácii
Ďalším rozšíreným a nepríjemným problémom bolo hojenie rán. V mnohých prípadoch ostávajú po zahojení ranky hrčky, podobné krupice, v iných prípadoch dôjde k zmene pigmentácie a na mieste po aplikácii zostane hnedý fliačik rôznej veľkosti, tiež sa stáva, že po aplikácii sa rana nechce zahojiť a občas dôjde k spusteniu vredu predkolenia, ktorý aj niekoľko mesiacov mokvá a toto mokvanie nejde zastaviť. Toto bol zároveň aj jeden z hlavných dôvodov, prečo mnohí hirudoteraeuti nechcú pokračovať vo svojej praxi alebo sa vyhýbajú niektorým miestam pre aplikáciu.
K riešeniu tohto problému som sa prepracúval veľmi postupne. Nakoniec som ho našiel. Ako prvé som pochopil, že je veľmi dôležité vybrať správne miesta a postupnosť pre aplikáciu. Tejto téme sa budem podrobne venovať v kapitole Miesta pre priloženie pijavíc lekárskych, no v danom kontexte spomeniem, že napríklad u patológií spodných končatín takmer nikdy neaplikujeme pijavice priamo na postihnuté miesto. Začíname pracovať s centrálnymi miestami na priloženie a postupne, po niekoľkých opakovaných aplikáciách, ideálne až po adaptácii organizmu, čiže v závislosti od reakcie organizmu, sa spúšťame po končatine nižšie od zdravého miesta k chorému, až sa dostaneme do postihnutej oblasti. Ak by sme aplikovali pijavicu do zóny, ktorá je natoľko patologicky postihnutá, že vytvára určitý ostrov, ktorý nemôže využívať väčšinu výhod systémov zdravého organizmu, mohli by sme zdravotný stav pacienta nie zlepšiť, ale naopak zhoršiť. V tomto mieste bude s veľkou pravdepodobnosťou narušený imunitný systém a po priložení pijavice naň môže vzniknúť celé spektrum reakcií, a to až do nekrózy tkaniva a gangrény. Vo svoje praxi som sa sprostredkovane stretol s prípadom, keď pri nesprávnej aplikácii pijavíc ku gangréne naozaj došlo a pacientovi museli amputovať nohu. Prakticky každý rok sa hojne stretávame s prípadmi, keď ľudia pijavicami liečia vredy predkolenia a nesprávnou aplikáciou otvoria ďalšie vredy alebo do rany zanesú baktérie, čo celý proces hojenia značne skomplikuje. Stretávame sa aj s prípadmi, že sa po nesprávnej aplikácii pijavíc vytvárajú vredy predkolenia u pacientov, ktorí ich nikdy nemali. My sme správnou postupnosťou a výberom miest pre aplikáciu docielili, že sa podobné prípady nestávajú.

Ďalší problém, ktorý bolo treba vyriešiť, bol vznik hnedých fliačikov ako následok zmenenej pigmentácie po aplikácii pijavíc. V niektorých prípadoch sa k fliačiku pridala ešte podkožná hrča, inokedy vznikali jazvy alebo krupičné podkožné hrčky. Pacienti po takejto skúsenosti nechceli o pijaviciach viac ani počuť a hirudoterapia sa im sprotivila. Išlo hlavne o ženy, pre ktoré je estetika veľmi dôležitá. Väčšine mužov tieto následky veľmi neprekážali, no podľa môjho názoru sú zbytočné, či už u žien alebo u mužov. Tento problém sme vyriešili pomocou aplikácie rôznych veľkostí pijavíc na zodpovedajúce miesta. Podrobne túto tému opíšem v kapitole Veľkosť pijavíc lekárskych. Čo je dôležité, zaviedli sme skúšku, pri ktorej na vybrané miesto pre aplikáciu aplikujeme jednu kozmetickú pijavicu a počkáme, aká reakcia vznikne a ako sa rana zahojí. Ak aj zostane hnedý fliačik, je taký malý, že nie je vidieť a pacienta nijako neobmedzuje. My na základe tejto informácie upravíme terapiu tak, aby sme pacientovi zbytočne nepoškodili kožu. Používať pijavice lekárske bez viditeľných následkov je naozaj možné a je to len o trochu viac práce.

Ukázalo sa, že pri aplikácii viac ako dvoch pijavíc u pacienta, ktorému sa rany nechceli zahojiť, sa tento problém výrazne zvýšil. U pacienta, ktorý si aplikoval jednu pijavicu, bol tento problém ľahko riešiteľný a ranu bolo možné uzavrieť ďaleko ľahšie.
Pri aplikácii väčšieho množstva pijavíc sa človek cíti ako zranený, pretože má na tele väčšie množstvo raniek, ktoré sa pomaly hoja. Zároveň pri väčšom množstve raniek hrozí riziko ich poškodenia a znovuotvorenia, čím vzniká aj riziko infekcie. Takže to zhrniem: Pri aplikácii jednej pijavice je hojenie rany veľmi rýchle a riziko poškodenia rany minimálne. Pri aplikácii viacerých pijavíc sa proces hojenia výrazne predlžuje. Aj tu sa potvrdilo zlaté pravidlo, že menej znamená viac.

4. Následky po ošetrení rany
Jedným z veľmi nepríjemných problémov, hlavne u mužov, bolo odlepovanie náplastí po odstránení prvotného obväzového materiálu. Na tele pacienta ostával lep z náplastí a keď si pacient pravidelne aplikoval pijavice na rôzne miesta, po týždni bol celý od lepu, ktorý išiel len ťažko odstrániť. Z môjho pohľadu tým dochádzalo k zbytočnému dočasnému poškodeniu pokožky, čomu sa dá ľahko vyhnúť. Jednoducho nepoužijeme náplasť, ale obväz. Vo väčšine prípadov používame elastický obväz, ktorý na konci uchytíme sponkami. Elastický obväz umožňuje pacientovi nahliadnuť do rany a prípadne aj ľahko vymeniť savú časť materiálu. Keď sa rana zahojí, elastický obväz sa jednoducho zloží, vyperie a znovu použije pri ďalšej aplikácii. Namiesto elastického obväzu možno použiť sťahovacie sieťky, ktoré sú bežne dostupné v lekárňach, tzv pruban. Leukoplast používajme skutočne len tam, kde je to potrebné a len tak dlho, ako treba.

5. Viac súbežných chorôb, zlý stav pacienta, príjem liekov
V minulosti sme museli veľa pacientov posielať domov, pretože podľa našich vtedajších možností a poznatkov neboli takíto pacienti vhodní na liečbu pijavicou lekárskou. Prekážkou bol ich ťažký zdravotný stav a príjem rôznych liekov. Tento problém sa mi podarilo vyriešiť až po konzultácii s viacerými špecialistami v Rusku, ktorí potvrdili, že pri aplikácii jednej pijavice párkrát za týždeň sa nič nestane. Jednu pijavicu je dokonca možné aplikovať aj v prípade, že človek užíva lieky na riedenie krvi. Takže zasa sme to vyriešili nastavením pomalej dlhodobej terapie, pri ktorej pracujeme s jednou pijavicou približne jeden až trikrát za týždeň. Bez viac ako dvadsaťročných skúseností našich ruských kolegov by sme to nedokázali. Pomocou tejto metódy sa výrazne rozšírilo spektrum pacientov, s ktorými dnes dokážeme pracovať.

6. Cena pijavíc
Aj napriek tomu, že žijeme v zemi, ktorá má v súčasnosti pomerne dobrú ekonomiku, veľa pacientov rieši dostupnosť hirudoterapie práve s ohľadom na svoje finančné možnosti. Tento problém je zdanlivo ťažko riešiteľný. Riešenie som našiel pri návšteve biofabriky v Rusku. Ich stredné pijavice sú menšie ako naše stredné pijavice, ktoré sa bežne v Európe používajú. Takže prvým kľúčom k riešeniu problému je predávať klientom menšie pijavice, ktoré môžu opakovane a dlhší čas používať. Druhým kľúčom je učiť pacientov, aby si pri dlhodobom liečení aplikovali pijavice sami doma, čím výrazne ušetria, a svojho hirudoterapeuta navštevovali len počas intenzívnejších terapií alebo pri kontrole a následnej úprave terapie. Do budúcna plánujeme zriadiť udržateľný program pomoci pre sociálne slabších.

7. Spolupráca pacientov
Pre úspešné zavedenie ucelenej metodiky aplikácie pijavíc lekárskych bolo potrebné naučiť pacientov, aby si pijavice aplikovali sami doma. Zistil som, že okrem biochemickej adaptácie organizmu dochádza aj k psychickej adaptácii človeka na pijavicu. Väčšina pacientov hravo dodržiava aplikáciu jednej pijavice raz za tri dni alebo trikrát za týždeň. Po určitej dobe si pacient natoľko na pijavice zvykne, že je ľahké frekvenciu terapie meniť. Keď hirudoterapeut chce od pacienta, aby si aplikoval 3, 5, 8 pijavíc, má z toho strach. Sú známe prípady, že pacient aplikáciu takéhoto množstva pijavíc nezvládol a zrazu omdlel. Pri použití jednej pijavice žiadne problémy neregistrujeme a človek sa postupne stáva profesionálom v samostatnej aplikácii pijavíc.

8. Skryté informácie
Jedným z veľkých problémov je fakt, že sú informácie, ktoré nemôžem verejne opísať, preto som hľadal spôsob, ako ich začleniť do metodiky tak, aby v nej boli skryté a človek dosiahol potrebný efekt aj bez toho, aby presne vedel, čo sa deje. Toto sa podarilo a keď pacienti budú dodržiavať odporúčanú metodiku a frekvenciu aplikácií, ich disciplinovaná práca prinesie svoje ovocie. Koho však zaujíma hirudoterapia podrobne a rád by vedel aj o skrytých častiach tejto metodiky, môže požiadať profesora Alberta Ivanoviča Krašeňjuka o možnosť absolvovať výuku na jeho akadémii hirudoterapie v Petrohrade. Ja v tomto čase viac urobiť nemôžem.

9. Liečenie chronických problémov
Ďalším problémom, s ktorým sa pravidelne stretávame, je neefektívne liečenie chronických problémov. V mnohých takých prípadoch klasické používanie pijavíc len trochu pomôže, no problém neodstráni. Ako príklad použijem kŕčové žily. Väčšina ľudí kŕčové žily ignoruje a roky s nimi nič nerobí. Potom čakajú, že po aplikácii niekoľkých pijavíc sa žily vyliečia, ale takto to nefunguje. Ak problém vznikal roky, je potrebné ho liečiť dlhodobo a pravidelne, čo je možné len pomocou pravidelnej aplikácie malého množstva pijavíc. Ani tak nie je výsledok zaručený a často sa stane, že sa kŕčové žily nevyliečia, ale oblasť, kde sa poškodená žila nachádza, sa už ďalej nepoškodzuje zníženou cirkuláciou a človek sa v starobe vyhne mnohým nepríjemným problémom, ako sú napríklad vredy predkolenia, bolesti a opuchy končatín a ďalšie. Pri riešení tohto problému mi pomohol predovšetkým profesor Albert Ivanovič Krašeňjuk, ktorý má ako jediný, koho poznám, s dlhodobým liečením viac ako 25-ročné skúsenosti a vyložene sa na túto oblasť špecializuje. Bez neho by som ešte roky robil rôzne experimenty a s veľkou pravdepodobnosťou by som si nevšimol veľa vecí, ktoré ma profesor naučil.

10. Návyk organizmu
Pri zavedení dlhodobej metódy liečenia vznikla otázka, ako sa vyhnúť možnému negatívnemu návyku organizmu na vplyv pijavice lekárskej. Je to podobné, ako keď človek pravidelne prijíma vitamíny a jeho organizmus po čase prestane niektoré látky v tele sám produkovať, pretože si zvykne na ich príjem zvonku. Keďže k tejto teórii v oblasti hirudoterapie nepoznám žiadne výskumy, ale táto možnosť tu je, bolo treba zohľadniť možnosť návyku organizmu pri nastavení frekvencie používania pijavíc. Pri aplikácii jednej pijavice každé tri dni k takémuto efektu takmer zaručene nedôjde, pri aplikácii jednej pijavice každé dva dni je riziko trochu vyššie a pri aplikácii jednej pijavice každý deň sú potrebné dlhšie prestávky medzi jednotlivými sériami aplikácií.
Vyššie som opísal hlavné dôvody, prečo ucelená metodika aplikácie pijavíc lekárskych vznikla a ktoré aktuálne problémy rieši. Táto metodika je otvorená pre ďalšie doplnenie na základe nových poznatkov a skúseností.

2. kapitola: Vplyv pijavice lekárskej na ľudský organizmus

Aj v tejto časti budem vychádzať len z informácií mne dostupných. Je možné a dokonca pravdepodobné, že existuje literatúra alebo výskumy, ktoré sú mi zatiaľ neznáme. Pokúsim sa však použiť vlastné vedomosti a zdroje kolegov, ktorí urobili podrobný prieskum dostupných zdrojov a vo svojej práci tieto výsledky presnejšie sformulovali. Svojím spôsobom budem teda jednotlivé časti, hlavne v názvoch a opisoch chemických látok, kopírovať a použitú literatúru uvediem na konci knihy aj s komentármi.

Podrobný opis jednotlivých chemických látok nachádzajúcich sa v slinách pijavice lekárskej nájdete na konci tejto kapitoly. Knihu píšem predovšetkým pre obyčajných ľudí, preto je podľa mňa táto informácia pre mnohých nepotrebná a len sťažuje už aj tak zložité pochopenie hirudoterapie. Pre úplnosť však uvediem tie látky, ktoré sú dnes známe.

Pretože téma vplyvu pijavice lekárskej na ľudský organizmus nie je jednoduchá, rád by som ju rozdelil do niekoľkých základných častí:

1. Neznámy vplyv

Aj napriek tomu, že pijavica lekárska a jej vplyv na živý organizmus u ľudí aj zvierat boli v minulosti (a sú aj v súčasnosti) predmetom celej rady výskumov, je veľa informácií, ktoré o vplyve pijavice lekárskej dodnes nevieme. Mnoho informácií sa nachádza na úrovni hypotetických teórií, ktorými sa rôzni odborníci snažia opísať viditeľný vplyv pijavice lekárskej pomocou odborných poznatkov o pijaviciach a človeku alebo zvierati a ich anatómie, patológie, biochémie, virológie a ďalších predmetných oborov súčasnej medicíny a biológie. V súčasnosti sa teda hirudoterapia neustále vyvíja a spresňuje a každý odborník, ktorý k aplikácii pijavíc pristupuje aspoň trochu vedecky, má v danej sfére nejakú vlastnú metódu a teóriu o tom, ako pijavice fungujú. Aj medzi mojimi učiteľmi sa teórie výrazne líšia a každý používa inú metódu, a tak sa zdá, akoby každý robil niečo iné. Všetci však majú spoločný výsledok, a to veľké množstvo vyliečených pacientov. Pri štúdiu ich práce a skúšaním odporučených metód aplikácie je možné nájsť určité charakteristické črty a pochopiť, prečo daná metóda funguje, aké sú jej plusy a mínusy. Na sto percent platí, že ak u pacienta nefunguje metóda jedného, môže zafungovať metóda druhého. Všetko záleží na pacientovi a ja v inej kapitole opíšem svoj pohľad na rôzne metódy aplikácie a ako ich možno medzi sebou bezpečne kombinovať.

Len pre príklad toho, ako málo o pijavici vieme, je možné poukázať na chemické zloženie slín pijavice lekárskej. Rôzne zdroje uvádzajú, že v sline sa nachádza niekoľko stoviek biologicky aktívnych látok, ktoré vplývajú na organizmus človeka. Odborníci sa zhodujú, že základných látok je tam asi sto a keď použijeme hlbšie metódy skúmania, tak ich v rôznych variáciách nájdeme ďaleko viac. Z tohto množstva látok však poznáme len ich malú časť. Odhaduje sa, že presnejšie je opísaných len okolo pätnásť percent, teda len okolo dvadsať aktívnych látok z celkového chemického koktailu, ktorý do nášho organizmu pijavica vypustí.

Otázkou teda je, ako to, čo nepoznáme, vplýva na jednotivé štruktúry ľudského organizmu. Dlhoročné výsledky však ukazujú, že pijavice, ak sú správne použité, majú na ľudský organizmus a jeho zdravie jednoznačne pozitívny vplyv. Pre upokojenie doplním, že súčasná medicína nepozná príčiny veľkej časti chorôb a ani mnohé detailné funkcie ľudského organizmu. Je to nevedomosť proti nevedomosti. Terapia pijavicou lekárskou funguje.

2. Vedecky dokázaný vplyv

Aj napriek tomu, že úvodná časť o neznámom vplyve pijavíc na ľudský organizmus môže mierne odrádzať od hirudoterapie, v skutočnosti je množstvo nadobudnutých vedeckých poznatkov veľmi široké.

V tejto časti sa teda pozrieme na niektoré základné vedecky dokázané fakty. Pijavica lekárska prakticky okamžite po aplikácii pôsobí na telesné tekutiny vnútorného prostredia ľudského organizmu. Postupne ovplyvňuje ich funkciu a kvalitu, čo sa prejavuje hlavne v znížení viskozity krvi a znížení hustoty krvných teliesok, zastúpených v krvi. Tu si treba dať pozor na správnu terminológiu. Viskozita krvi nie je hustota krvi. Skutočnú hustotu krvi tvoria krvné telieska. Ľudia si to často mýlia. Tejto téme sa ešte budem podrobnejšie venovať v oddelenej kapitole. Po priložení pijavice sa v mieste aplikácie zrýchľuje tok lymfatickej miazgy 10 až 24-násobne a dochádza k zmenám v medzibunkovej hmote/tekutine, ktorá sa stáva ľahšie priepustnou. Tieto zmeny vyvolávajú prirodzenú lokálnu a často aj celkovú imunitnú reakciu ľudského organizmu, čím spúšťajú samo ozdravné systémy ľudského organizmu. Pretože dochádza k strate telesných tekutín a tým k ovplyvneniu vnútorného prostredia, reakciou pre udržanie jeho stálosti, teda stáleho objemu telesných tekutín vnútorného prostredia, je aktivácia regeneračného procesu systémov ľudského organizmu. Tieto zmeny majú za výsledok zriedenie krvi a uvoľnenie krvného riečiska, čo môže vyvolať zníženie krvného tlaku, zlepšenie kapilárnej mikrocirkulácie lokálne aj celkovo, zlepšenie makrocirkulácie telesných tekutín v celom organizme, zlepšenie očistných metabolických a výživových funkcií organizmu.

Prv ako prejdem k zoznamu vedecky dokázaných biochemicky aktívnych látok v slinách pijavice lekárskej, ktoré sa podieľajú na týchto reakciách počas terapie, doplním zaujímavý fakt. Pijavica lekárska pri tvorbe slín nepoužíva len slinnú žľazu ako iné typy pijavíc, ale na tomto procese sa zúčastňujú tisíce buniek rozložených po jej celom tele. V tomto je tvorba slín u pijavíc lekárskych neobvyklá.

90% sliny pijavice lekárskej tvorí voda a zvyšných 10% tvoria biochemicky aktívne komplexy bielkovín, peptidov, lipidov a polysacharidov.

Skupiny látok v sline pijavíc:
Vazoaktívne neuromediátory
Lytické enzýmy
Látky, ktoré vplývajú na koagulačné procesy krvi – procesy zrážania krvi
Imunomodulačné látky
Neurotrofické látky
Protizápalové látky

Podrobnejšie k jednotlivým skupinám:

Vazoaktívne neuromediátory
Tieto látky vplývajú na stav krvných ciev a vlásočníc, čím ovplyvňujú makrocirkuláciu a mikrocirkuláciu. V súčasnej medicíne sa môžeme stretnúť s termínom vazoaktívna liečba, ktorá je založená na rovnakom princípe, pričom sa pacientovi podávajú syntetické látky, ktoré rozširujú alebo zužujú cievy a zlepšujú mikrocirkuláciu na kapilárnej úrovni. Pijavica nám celý tento komplex liečby poskytne pomocou látok obsiahnutých vo svojich slinách. Prispeje k rozšíreniu vlásočníc – kapilár, a teda k zlepšeniu prietoku krvi vo vlásočniciach – kapilárach, zlepší takzvanú mikrocirkuláciu a tam, kde treba, prispeje k zúženiu ciev. Súčasne do ľudského organizmu vypustí hormón serotonín, ktorý pôsobí ako antidepresívna látka. Pijavica lekárska je považovaná za serotonínovú bombu, pretože obsah tejto látky v jej organizme je veľmi vysoký. Pacienti často pri aplikácii pijavíc pociťujú určitú eufóriu a zlepšenie nálady, čo sa pripisuje účinku tejto látky.

Lytické enzýmy
Vďaka týmto látkam dochádza k vplyvu pijavice lekárskej na štruktúry buniek a tiež medzibunkovej hmoty alebo tekutiny, ktorá zabezpečuje látkovú výmenu medzi bunkou a plazmou v ľudskom organizme. Pomocou lytických enzýmov sa medzibunková hmota v oblasti kože stáva priepustnou a vďaka tejto priepustnosti sa sliny pijavice dostávajú hlbšie do tkaniva ľudského organizmu. Okrem priepustnosti medzibunkovej hmoty sa zároveň čiastočne degraduje bunková membrána, čo ovplyvní priepustnosť látok do bunky. Ďalšou vlastnosťou týchto látok je rozpúšťanie krvných zrazenín a vplyv na rôzne tkanivové spojenia, ktoré majú v komplexe liečivý a regeneračný účinok.

Látky, ktoré vplývajú na koagulačné procesy krvi – procesy zrážania krvi
Vzhľadom na to, že sa pijavica živí krvou, ktorá je jej jedinou potravou, je systém prijímania potravy po zahryznutí a jej následného trávenia evolučne veľmi vyspelý. Látky, ktoré pijavice vo svojich slinách obsahuje, vplývajú na krv teplokrvného cicavca, čím bez následných negatívnych účinkov menia jej štruktúru a funkcie. Krv sa nemôže zrážať a súčasne sa v nej blokujú aj ostatné faktory imunitného systému, pričom sa zabraňuje celému reťazcu procesov. Pijavica nás pri prisatí vlastne na úrovni krvi lieči, lebo, ako sa zdá, svojo hostiteľa si náležito ošetruje, a to napríklad tak, že dokáže rozpustiť už vytvorené krvné zrazeniny, zvýšiť elasticitu ciev a mnoho ďalšieho. Po odpadnutí pijavice sa všetky látky z krvi aj organizmu postupne, bez vedľajších následkov a zbytočnej záťaže metabolického systému vylúčia. Pijavica si svoju potravu, teda krv, ktorú nasáva, rovno upravuje do stavu, v akom ju bude ďalej vo svojom živote potrebovať.
Asi najdôležitejšou látkou, ktorá je natoľko zaujímavá, že ju podrobnejšie opíšem už v tejto časti (a v závere bude len jej pripomienka), je určite hirudín. Táto látka sa dlho považovala za hlavnú látku, ktorá vplýva na organizmus človeka. Väčšina lekárov si preto dodnes mylne myslí, že pijavica len riedi krv. Nevedia, že slina pijavice obsahuje ďaleko väčšie spektrum látok, ktoré majú veľmi zaujímavý farmakologický potenciál. Prvýkrát hirudín objavili v roku 1884, ale až do roku 1950 ho nedokázali syntetizovať a až v roku 1976 túto látku vedeli celkovo opísať. Hirudín sa nachádza len v sline pijavice lekárskej a v niektorých typoch hadieho jedu. Táto látka pozostáva zo 65 aminokyselín a existuje jej 20 synteticky vyrobených izoforiem, ale ani jedna nie je totožná s originálom. Jednoducho človek túto látku nedokáže vyrobiť presne ako príroda, aj keď je za týmto výskumom ohromné množstvo práce.
Výskumu hirudínu sa venovali predovšetkým v Nemecku, a to preto, že ide o najúčinnejší antikoagulant, ktorý priamo blokuje všetky procesy v trombocytoch – krvných doštičkách, čím zabraňuje ich zhlukovaniu a tvorbe zrazenín v krvi. Hirudín sa naviaže na trombocyt a vytvorí s ním jednotný komplex, čím úplne zabráni jeho funkcii. Nikdy pri tom neboli dokázané žiadne nežiadúce účinky na pacienta. Je to super látka, veľa lekárov by si pochvaľovalo, keby ju mali k dispozícií. Izoformy hirudínu sú však natoľko drahé, že aj synteticky hirudín sa využíva len tam, kde nič iné nezaberá, respektíve pacient vykazuje neznášanlivosť na iné látky, napríklad heparín. Hirudín sa do tela dostáva pomocou slín pijavice počas zahryznutia a z organizmu sa vyplavuje močom, bez potreby zložito sa metabolizovať v pečeni, ako je to pri iných anitikoagulantoch – látkach zabraňujúcich zrážaniu krvi. Pijavica pomocou hirudínu udržuje nasatú krv vo svojom tráviacom trakte v riedkom stave po dlhý čas, čím si zabezpečuje plnú pohyblivosť.
K tomu len dodám, že väčšina známych látok na potlačenie zrážania krvi nevplýva priamo na krvné doštičky, ale blokuje niektoré elementy, ktoré sú potrebné v tomto procese, napríklad enzým trombín, čo je kľúčový enzým pri tvorbe krvnej zrazeniny, lenže tieto elementy zablokuje nielen v krvi, ale aj inde v organizme.

Imunomodulačné látky
Do tejto skupiny patria látky, ktoré priamo ovplyvňujú imunitný systém, a to hlavne jeho odpoveď, čiže reakciu na zahryznutie pijavice. Po zahryznutí pijavice dôjde v organizme k okamžitej imunitnej reakcii, Časť týchto reakcií sa blokuje na základe antikoagulačných látok, ktoré zabraňujú, aby sa krv zrazila a rana uzatvorila, a časť sa blokuje práve imunomodulačnými látkami. Predovšetkým ide o časť nešpecifického imunitného systému, ktorý vysiela svojich bojovníkov vo forme proteínov a bielych krviniek do postihnutého miesta.

Neurotrofické látky
Na základe dlhodobých výskumov bolo dokázané, že slina pijavice lekárskej pozitívne pôsobí na rast a vývoj neurónov. Neurotrofický účinok bol dokázaný v roku 1996 profesorom Albertom Ivanovičom Krašeňjukom.

Protizápalové látky

Do tejto skupiny patria látky, ktoré potláčajú vznik zápalových reakcií organizmu.

Sú známe aj antiseptické, antibiotické a protinádorové látky, no o týchto látkach nemám v súčasnosti bližšie informácie, keďže v súčasnosti nie sú bližšie preskúmané, no napríklad u pokusných myší bolo dokázané zastavenie a následný ústup nádorov vďaka použitiu extraktu pijavíc lekárskych. Ako antibiotikum je zastúpený chloromycetín, ktorý vyrábajú baktérie žijúce v symbióze s pijavicou lekárskou, konkrétne ide o baktériu Aeromonas hydrophila.

Okrem pôsobenia slín sú vedecky dokázané aj ďalšie vplyvy pijavice lekárskej. Väčšinu z nich objavil profesor Albert Ivanovič Krašeňjuk spolu so svojimi kolegami. Jeho výskumy nižšie zmienim, ale na základe vzájomnej dohody ich nebudem širšie opisovať. Bližšie informácie si môžete vyhľadať v jeho vlastnej literatúre alebo na internete. Profesor Albert Ivanovič Krašeňjuk je za počet objavov, a teda nových možností v oblasti hirudoterapie, zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov.
V roku 1992 objavil jav, ktorý sa nazýva hirudobiopsia. Ide o jav, pri ktorom sa po aplikácii pijavíc lekárskych z určitých častí organizmu spolu s krvou vylúči aj časť tkaniva, ktoré sa potom dá histologicky vyšetriť.
V roku 1992 objavil aj fenomén biochemickej adaptácie, podrobne opísal adaptáciu ľudského organizmu na sliny pijavice lekárskej. Práve s týmto fenoménom je spojené aj bezpečné aplikovanie pijavíc lekárskych, ktoré zohľadnil vo svojich metódach liečenia.

V roku 1993 objavil jav energetického efektu pijavice lekárskej na ľudský organizmus, čo znamená, že pri aplikácii pijavice lekárskej dochádza k energeticko-informačnej výmene medzi pijavicou lekárskou a ľudským organizmom.
V roku 2001 objavil akustický efekt pijavice lekárskej, ktorý dokázal, že pijavice pri aplikácii vydávajú vysokofrekvenčný zvuk v sekvenciách, ktorý sa pohybuje v rozpätí 25 až 250 kilohertzov.
V roku 2003 objavil dezintoxikačný efekt pijavíc lekárskych.
V roku 2004 dokázal, že pri aplikácii pijavice lekárskej u pacientky trpiacej na neurinóm, čo je typ nezhubného nádora, ktorý sa vytvoril v jej mozgu, došlo k hypertermickému lokálnemu efektu, ktorý sa viackrát opakoval.
V roku 2005 dospel k objavu, ktorý dokázal, že pijavica lekárska má počas aplikácie negentropický vplyv, čím zvyšuje úroveň vnútornej usporiadanosti v závislosti od úrovne chaosu v organizme.
V roku 2010 objavil akva-štrukturálny efekt pijavice lekárskej, ktorým dokázal, že sa u pokusnej žaby počas aplikácie pijavíc zmenila jej vnútorná štruktúra vody.

3. Nevedecky dokázaný vplyv a hypotézy o vplyve, vrátane vplyvu na bioenergetiku človeka

Vplyv podľa množstva aplikovaných pijavíc a frekvencie ich aplikácie
Ďalšou zaujímavou skupinou je nevedecky dokázaný vplyv pijavíc, ktorý vychádza predovšetkým z klinických skúseností rôznych odborníkov alebo ich skupín. Okrem práce profesora Alberta Ivanoviča Krašeňjuka, v ktorej je čiastočne zohľadnené množstvo a frekvencia aplikácie pijavíc lekárskych pacientom, som na túto tému nevidel žiadnu presnú štúdiu. Veľká časť týchto informácií vznikla na základe odovzdaného poznania od našich predkov a ďalej bola upravená niektorými profesormi, tak ako im ich dané chápanie a použitá individuálna metodika prinášali výsledky v rámci klinických skúseností. Mnoho ďalších pokračovateľov túto informáciu prevzalo už ako hotovú.

Počas svojej praxe som sa stretol s troma extrémami. Lidia Antonovna Kuplevská ako jediná lieči s veľkým množstvom pijavíc, na jednorázovú aplikáciu používa viac ako desať a v ojedinelých prípadoch viac ako dvadsať pijavíc. Konstantin Vasilijevič Suchov dokázal, že v mnohých prípadoch sa pijavice nadmerne používajú a sám používa menšie množstvá pijavíc, tri až päť. Albert Ivanovič Krašeňjuk dokáže dlhodobo pracovať s aplikáciou jednej alebo len malého množstva pijavíc s občasným prikladaním väčšieho množstva pijavíc. Zistil som, že všetci majú svoju pravdu a ich metodiky je pravdepodobne možné zlúčiť do jednotného základu, o čo sa v najbližších rokoch pokúsim. Každý z nich mi odpovedal na niektoré dôležité otázky a pacienti mi zas klinickými skúsenosťami pomohli zložiť posledné kúsky mozaiky. Táto knižka je len základnou prvou prácou na tejto ceste.

Je zrejmé, že počet aplikovaných pijavíc a frekvencia aplikácie má na pacienta zásadný vplyv a myslím si, že je to jedna z oblastí, v ktorej je možné hirudoterapiu naďalej spresniť.

Vplyv pijavíc na reflexné zóny a používanie dermatómov počas aplikácie
Klinické skúsenosti a pozorovania ukázali, že pri práci s pijavicami je možné používať reflexné zóny a oblasti kože, takzvané dermatómy, ktoré predstavujú predpokladané oblasti kože neurologicky tesne spojené s postihnutým orgánom alebo systémom v ľudskom organizme.
Obecne je uznávaná teória, že práve reflexný účinok a „poškodenie“ postihnutého miesta aplikáciou pijavice lekárskej má veľmi dobrý vplyv, a to hlavne pri niektorých chronických zápalových reakciách. Keď sa postihnuté miesto stane priepustným, počas aplikácie aj po aplikácii cez takéto miesto pretečie množstvo telesných tekutín, a ak sú telesné tekutiny v dobrej kondícii, miesto premyjú a vyživia. Horšie je, ak celkový stav telesných tekutín nie je dobrý, vtedy je podobná aplikácia nebezpečná.

Pozorovaním bolo tiež dokázané, že pri zápalových rekciách orgánov sú citlivé určité časti kože, z čoho vznikol predpoklad ich tesného nervového spojenia s postihnutým orgánom. Tak aj vznikla teória o pozitívnom vplyve pijavíc aplikovaných na tieto zóny, čím dochádza k stimulácii postihnutého orgánu prostredníctvom vplyvu na dermatóm. S metodikou aplikácie pijavíc na dermatómy však nemám osobné skúsenosti, preto opisujem načítané skúsenosti mojich kolegov.

Vplyv pijavíc na akupunktúrne body
Pijavicu lekársku často nazývajú aj ako živá ihla a používajú ju v súlade s tradičnou čínskou medicínou alebo inými systémami, ktoré uznávajú existenciu akupunktúrnych bodov, ale neuznávajú kovovú ihlu. Osobne o pozitívnom efekte nie som presvedčený, pretože mám základné znalosti akupunktúry a jej vplyvu na systém meridiánov a neviem si predstaviť, ako môže pijavica svojimi vlastnosťami ihly nahradiť. No istý vplyv tam jednoznačne je. Mojej teórii nasvedčuje aj fakt, že použitím pijavice lekárskej vznikajú rôzne reakcie od obyčajnej svrbľavej až po zápalové, čím dochádza k silnej nežiaducej reakcii na akupunktúrnom bode, ktorý s miestom aplikácie súvisí. Iné by to bolo, keby takáto reakcia nevznikla, no ona vzniká u absolútnej väčšiny pacientov.

Jedinú prijateľnú teóriu využitia akupunktúrnych bodov som počul od profesora Alberta Ivanoviča Krašeňjuka, ktorý využíva kanál, na ktorom sa nachádzajú akupunktúrne body ako celok, čo celej terapii dáva úplne iný význam.

Do budúcna si plánujem akupunktúru bližšie naštudovať a po zistení, aké možnosti v kombinácii s aplikáciou pijavíc ponúka, ich rád zverejním. V tomto čase je však môj názor na túto tému jednoznačný. O pozitívnom vplyve pijavíc na akupunktúrne body nie som presvedčený. Musím však povedať, že s používaním akupunktúrnych bodov bez aplikácie ihly mám málo skúseností. Tie čo mám, však potvrdili moju teóriu, že vplyv je skôr negatívny ako pozitívny.
Bioenergetický efekt
S akupunktúrnymi bodmi je tesne spojený aj bioenergetický vplyv pijavice na jemno-hmotné štruktúry človeka. Je dokázané, že počas aplikácie pijavice lekárskej dochádza k energeticko-informačnej výmene a tiež je dokázané, že u mnohých pacientov pijavica vyrovnáva lokálne a aj celkové biopole človeka.

Pozorovaním bolo zistené, že aplikáciou pijavíc do energetických centier, takzvaných čakier, je možné pozitívne vplývať na liečenie pacienta a mnohí poprední odborníci, ktorí sú s energetickým systémom človeka oboznámení, takto pijavice používajú. Sám som v minulosti tento systém úspešne využíval, hlavne počas obdobia, keď som zvykol aplikovať väčšie množstvo pijavíc na jedno terapeutické sedenie, ale tieto výsledky, či už moje alebo mojich kolegov, nie sú vedecky potvrdené.

Obecne sa však o tomto efekte vie a väčšina odborníkov ho priznáva, pokiaľ sa nedržia len výskumov súčasnej medicíny, ktorá jemno-hmotné telá pacienta zatiaľ nepozná, pretože neovláda dostatočné metódy na ich pozorovanie a výskum.

Vyššie uvedená informácia slúži aj k pochopeniu základu, na ktorom vznikli rôzne metódy aplikácie a tiež k tomu, ako sú vyberané miesta pre aplikáciu pijavíc. Vo väčšine prípadov je to kombináciou dokázaných procesov vplyvu pijavice lekárskej v kombinácii so systémom akupunktúrnych bodov, reflexných zón, dermatómov, bioenergetického vplyvu a skúseností alebo presvedčenia autora publikovanej metódy.

Najčastejšie mýty o pijavici lekárskej

Hlavným rozšíreným mýtom o pijaviciach je informácia, že pijavica pije zlú krv. Aj keď je možné považovať vplyv pijavice za detoxikačný a regeneračný, so zlou krvou je to zložitejšie a nie je to jednoduchý a už vôbec nie jednorázový problém. Podľa všetkých informácií pijavica pije tú krv, ktorá práve preteká oblasťou, v ktorej je prisatá a nijako si nevyberá, akú krv bude piť. Je však pravda, že nasávanú krv si počas konzumácie upravuje.

Druhým mýtom je rozšírená informácia, že pijavica len riedi krv, a pretože má súčasná medicína množstvo sterilných variantov, ako tento efekt docieliť, patrí pijavica do stredoveku a nie do modernej medicíny. Ako som už opísal vyššie, farmakológovia, ktorí vedia, aké zložky slina pijavíc obsahuje, by si veľmi priali ich syntetizovať a vyrábať. No zatiaľ nič podobné nie je možné a keby súčasná medicína chcela suplovať vplyv pijavice lekárskej, potrebovala by množstvo syntetických preparátov a aj tak by sa len sčasti priblížila efektu pijavice. Pokusy o výrobu umelej pijavice sú už na svete… Neúspešné.
Tretím mýtom je takzvané “čím viac, tým lepšie”. Mnoho pacientov, hlavne mužov, si myslí, že čím je pijavica väčšia a čím viac pijavíc si priložia, tým lepší bude efekt. Pravdou je, že efekt bude silnejší, rovnako však budú silnejšie aj reakcie po aplikácii, predĺži sa hojenie rán, dôjde k väčšej jednorazovej strate krvi a mnoho ďalšieho. Je to naozaj lepšie? Tu a tam niekto odpadne, tu a tam sa rana niekoľko mesiacov nezahojí… Podľa mňa je bezpečnosť na prvom mieste a kým je človek zodpovedný len za seba, ľahko sa mudruje, keď je však zodpovedný za druhých, opatrnosť je viac než žiadaná.

Zloženie slín pijavice lekárskej podrobne:

Vazoaktívne neuromediátory
Histamín vplýva na rozšírenie vlásočníc – kapilár, a teda na zlepšenie prietoku vo vlásočniciach, zlepšuje mikrocirkuláciu.
Serotonín zužuje cievy a tiež pôsobí ako antidepresívna látka.

Lytické enzýmy
Destabiláza-M má antitrombotický efekt a dokáže rozpustiť krvnú zrazeninu. Trombolýza – rozpustenie krvnej zrazeniny začína selektívnou hydrolýzou isopeptidických väzieb stabilizovaného fibrínu.
Hyaluronidáza rozkladá kyselinu hyalurónovú, čím pomáha lepšiemu rozloženiu látok obsiahnutých v slinách pijavíc do ľudského organizmu.
Kolagenáza hydrolizuje a rozkladá kolagénové vlákna typu I, nachádzajúce sa v medzibunkovej hmote, inhibuje agregáciu trombocytov, čo znamená, že zastavuje hromadenie krvných doštičiek, ktoré sú potrebné pre zacelenie rany, teda zastavuje zrážanie krvi.
Lipáza vykazuje svoju aktivitu pri rozklade tukov na glycerol a mastné kyseliny.
Cholesterolesteráza mení molekulu cholesterolu tak, že na ňu viaže iné mastné kyseliny a tým ju robí objemovo väčšou, a tak zabraňuje jej prieniku z krvného riečiska do organizmu. Ak však organizmus pošle signál, že cholesterol pre svoju prácu potrebuje, tento enzým ho uvoľní a cholesterol sa môže bez problémov absorbovať do potrebného systému.
Y-glutamyl transpeptidáza má fibrinolytické účinky, teda rozpúšťa krvné zrazeniny a znižuje riziko tvorby krvných zrazenín – trombov.

Látky vplývajúce na koagulačné procesy krvi – procesy zrážania krvi
Hirudín vytvára pevný komplex s trombocytom a blokuje všetky jeho funkcie.
Apyráza zabraňuje zoskupeniu krvných doštičiek.
Kalín a Saratín majú podobnú funkciu a potláčajú tvorbu kolagénom vyvolaných zrazenín krvných doštičiek. Kalín taktiež interferuje s von Willebrandovým faktorom, ktorý viaže kolagén. Kolagén je považovaný za jeden z úvodných prvkov pri tvorbe krvnej zrazeniny na stenách poškodeného endotelu, čím zabraňuje hojeniu rany a vytvára podmienky pre dlhé krvácanie po aplikácii.
Ďalej sa v slinách pijavíc nachádza niekoľko ďalších látok, ktoré na rôznych úrovniach blokujú procesy spojené so zrážaním krvi.

Imunomodulačné látky
Destabiláza – L má protimikróbny účinok.
Ďalej sem patria inhibítory – blokátory komplemetového systému, ktorý má na starosti funkciu nešpecifického imunitného systému v organizme.

Neurotrofické látky
Sú to látky, ktoré ovplyvňujú rast, diferenciáciu a životnosť neurónov.
Hirudín reguluje rast neurónov.
Destabiláza-M a bdelíny A a B a tiež eglíny stimulujú rast nervových vlákien.

Protizápalové látky
Do tejto skupiny patria látky, ktoré potláčajú vznik zápalových reakcií organizmu.
Eglín C je dobre tolerovaný bez vedľajších nežiaducich účinkov na kardiovaskulárny a centrálny nervový systém, bazálny metabolizmus, zrážanlivosť a fibrinolýzu. Môže mať však potenciálne alergický účinok.
Hirustasín (Hirudo antistasin) patrí do skupiny inhibítorov serínových proteáz a je charakteristický dobre konzervovaným paternom cystínových reziduí. Po prvý raz bol izolovaný zo slinných žliaz mexickej pijavice Hementeria offi cinalis, avšak nedávno bol zistený aj u pijavice lekárskej.
LCI pravdepodobne blokuje hydrolýzu kinínov
LDTI disponuje silným mutagénnym účinkom a zároveň blokuje aktivitu triptázy.

17. kapitola: Záver príbehu

Po poslednom návrate z Ruska som okamžite začal pracovať na potvrdení získaných informácií. Vytvoril som študijnú skupinu asi desiatich ľudí, ktorí začali pracovať s dlhodobou aplikáciou jednej pijavice. Postupne som buď potvrdzoval, alebo vyvracal určité závery, ktoré som mal na začiatku a tiež sa začali objavovať nové hypotézy, s ktorými dodnes pracujeme.

Mal som dilemu, ako ďalej. Mohol som buď založiť dcérsku asociáciu Celosvetovej asociácie hirudoterapeutov na Slovensku a ďalej pracovať pod vedením Konstantina Vasilijeviča Suchova, alebo založiť asociáciu školy profesora Alberta Ivanoviča Krašeňjuka. Oba varianty mali svoje plusy aj mínusy. Nakoniec som sa však rozhodol oba odložiť. Tieto varianty sú stále na stole a možno niekto z pokračovateľov rád využije takúto ponuku. Zo svojej strany takému človeku poskytnem potrebnú pomoc.

Ešte pred prvým odletom do Ruska som začal pripravovať Slovenskú asociáciu špecialistov hirudoterapie, ale registráciu som odložil až na čas, keď ukončím celý cyklus naplánovaných školení, pretože som nevedel, ako sa situácia vyvinie. Po svojom návrate a definitívnom rozhodnutí o ďalšom smerovaní sme Asociáciu špecialistov hirudoterapie začiatkom roku 2018 úspešne zaregistrovali na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, čím vznikla samostatná slovenská asociácia. K tomuto kroku som sa rozhodol práve preto, že každá krajina má svoje odlišnosti v mentalite ľudí, zákonoch, možnostiach a ďalších veciach. Nebolo by vhodné, aby niekto kontroloval činnosť asociácie zo zahraničia a tým nám zväzoval ruky pri ďalšej činnosti a rozvoji. Navyše mám stále v pamäti, ako nám nikto nepomáhal pri založení chovu pijavíc a ako nám to pomohlo v našej samostatnej práci a viedlo k dosiahnutiu ďaleko lepších výsledkov, než bola naša pôvodná predstava. Vybral som si ťažšiu cestu a verím, že tento príbeh bude mať dobrý koniec.

Význam asociácie je predovšetkým v združovaní ľudí s podobným zámerom. Bližšie sa tejto téme budem venovať v záverečnej časti knihy, kde zverejním aj celé stanovy a opíšem, ako asociácia vznikala. Pod hlavičkou asociácie plánujem v blízkej budúcnosti organizovať aktualizované školenia, určené najskôr pre profesionálnych hirudoterapeutov a neskôr aj pre profesionálnych pacientov. Budú to školenia, ktoré budú trvať tri víkendy s následnou samostatnou prácou doma a budú zakončené záverečnou skúškou. Tieto školenia budem robiť bezplatne vo svojom voľnom čase, nakoľko sa chcem vyhnúť problému, ktorý som opisoval v inej časti knihy, a teda znehodnoteniu vzťahu medzi študentom a vyučujúcim. Súčasne však chcem svojím príkladom ukázať aj to, že človek nemusí všetko stále predávať, že sú veci, ktoré môže dať a veriť, že sa nájdu ľudia, ktorí význam tohto kroku pochopia a vo svojom živote aj využijú. Je to tiež jedna z možností, ako odstrániť nedostatok peňazí, ktorý je častou prekážkou, aby si človek mohol splniť svoj sen. Skutočnou odmenou pre všetkých bude dosiahnutie výsledkov, zdieľanie radosti a pomoc iným. Jediné podmienky, ktoré budú musieť študenti splniť, je nájsť si čas, byť ochotný vyskúšať všetky typy aplikácie na sebe, aby práci naozaj rozumeli a ak to bude ich vôľa, tak sa aj podieľať na rozvoji asociácie. Ja si ponechám právo vyberať si študentov podľa aktuálnych možností a záujmu o školenie.

Ďalším problémom, ktorý bolo treba vyriešiť, bola otázka, čo vlastne učiť a ako ďalej rozvíjať hirudoterapiu. S novými poznatkami sa zmenilo celé moje chápanie hirudoterapie, bol som však viazaný mlčanlivosťou a veľa materiálu nemôžem vo výuke použiť. Toto bol asi najväčší problém. Začal som teda triediť informácie, ktoré som mal pred posledným školením. Ktorá je dôležitá a ktorá nie, ktorá už je verejne dostupná, čo vlastne môžem použiť a čo nie. Bolo treba nájsť takú metódu liečenia, do ktorej schovám nadobudnuté poznatky a človek aj bez toho, aby do hĺbky rozumel všetkým procesom, použitím danej metódy dosiahne výborný výsledok. Hneď ako som začal pracovať na tejto metóde, objavil som ešte iné dôležité veci, ktoré upresnili moje vlastné chápanie hirudoterpie. Otestoval som ich v praxi a výsledky závery potvrdil. V prípade, že budem mať potrebné finančné prostriedky na zaplatenie laboratória, niektoré závery laboratórne potvrdím a prehĺbim ich pochopenie. Skupina ľudí, ktorí chcú v experimentálnej práci pomôcť a zúčastniť sa jej, je dávno pripravená.

Pracujem aj na príprave a rozvoji technického zázemia, určeného pre ľahšiu prácu v oblasti hirudoterapie a jej propagáciu. Práve tu som vďačný za všetky skúsenosti z IT sféry, lebo bez nich by som túto prácu pravdepodobne nezvládol. Čakajú nás veľmi zaujímavé výsledky, ak sa práca podarí a dokážeme sa o ňu podeliť.

Začiatkom roku 2018 som navštívil mesto Ľvov a už po druhýkrát sa zúčastnil školenia hirudoterapeutov u Lídie Antonovny Kuplevskej. Svoju účasť som vtipne odôvodnil tým, že som sa pri prvom školení s ňou neodfotografoval a táto fotka mi chýba do zbierky mojich učiteľov hirudoterapie. Aj tentoraz to bol štvordňový maratón, desať hodín denne sme sa učili, a potom sme si s kolegami do hlbokej noci vymieňali ďalšie poznatky. Školenie však bolo pre mňa iné, zúčastnil som sa ho už ako pripravený špecialista a po výuke sme si s Lídiou Antonovnou vymieňali najnovšie poznatky a závery našich skúseností. Obaja sme boli prekvapení, ako sa hirudoterapia posunula dopredu a zároveň sme s poľutovaním konštatovali, že sa zdravie ľudí za posledných desať rokov veľmi zhoršilo. Počas školenia sa nám podarilo objasniť jeden dôležitý proces vplyvu pijavice lekárskej na ľudský organizmus, ktorý sa pokúsime vedecky dokázať a zaregistrovať ako vedecký objav v oblasti hirudoterapie. Dohodli sme si ďalšiu spoluprácu a v blízkej dobe budem Ľvov navštevovať v pravidelných niekoľkomesačných intervaloch.

Tento rok sa pokúsime preložiť jej knihu, ktorú považujem v súčasnosti za jednu z najlepších praktických kníh o hirudoterapii a ktorá veľmi dobré doplní túto prácu a ušetrí mi stovky hodín vymýšľania už vymysleného, aj keď si myslím, že po našom rozhovore Lídia Antonovna niektoré veci v ďalšom vydaní knihy upresní alebo minimálne doplní o nové poznatky.

Počas návštevy som sa stretol aj s jej synom Jurim Kuplevským, riaditeľom Ľvovskej biofabriky chovu pijavíc lekárskych, s ktorým sme prebrali budúcu spoluprácu a dohodli ďalšie kroky v oblasti výskumu biológie pijavíc a možnosti distribúcie kozmetiky vyrobenej na báze extraktu z pijavíc lekárskych.

Dôležitým krokom je aj napísanie tejto knihy. Viem, že si týmto činom zavriem mnohé dvere, no iné možno otvorím. Informácie tu uvedené by mali predovšetkým slúžiť ako základ pre širšie pochopenie hirudoterapie a tiež ako základ pre vedecky založených ľudí, ktorí môžu hirudoterpiu skúmať viac do hĺbky a objaviť jej nové zatiaľ nepoznané, ale možno aj poznané, no nejasné alebo skryté časti. Hlavný význam tejto knihy je dať ľudom potrebné informácie o ceste nielen za zdravím a poskytnúť referencie na užitočné zdroje. Táto kniha je pre ľudí hľadajúcich pravdu a poznanie.
Dnes píšem tieto riadky v plnom vedomí toho, že možno stojím na začiatku svojej záverečnej cesty.
Boh je milosrdný a dáva nám jednu šancu za druhou, aj napriek chybám, ktoré robíme.
Viacerých z nás čaká ešte dlhá cesta k Bohu a jediné, čo treba, je ísť…