14. kapitola: Hirudoterapia a životný štýl

Stravovanie

Jedným z hlavných doplňujúcich spôsobov zvýšenia efektívnosti účinku hirudoterapie je úprava stravy a pitného režimu.

V statiach, kde sa podrobne venujem účinku pijavice lekárskej na ľudský organizmus, som opísal procesy, ktoré zrýchľujú a zlepšujú látkovú premenu v organizme a súčasne z neho odstraňujú odpadové látky. Ide hlavne o procesy straty krvi počas prisatia, následného krvácania rany, zníženia viskozity krvi, zrýchlenia jej prúdenia, blokovania procesov zrážania krvi a tiež rozpúšťania bunkových stien, ktoré vedie k intenzívnejšej mikrocirkulácii a látkovej premene na bunkovej úrovni.

Pre organizmus je dôležité, aby počas aktivácie procesov, ktoré v organizme po zahryznutí pijavice lekárskej vzniknú, bolo dostatočné množstvo výživných a pre organizmus potrebných látok. Tieto látky organizmus využije pri tvorbe novej krvi a ďalšieho tkaniva, napríklad pri hojení rany po zahryznutí a pri doplnení medzibunkovej tekutiny, ktorej organizmus počas krvácania vylúči veľké množstvo. S úpravou stravy a pitného režimu je dobré začať niekoľko dní pred zahájením terapie pijavicou lekárskou a ideálne je zdravšie sa stravovať, ak nie po celý život, tak určite aspoň počas celého obdobia terapie a aj krátko po poslednom priložení pijavíc. Ak si napríklad budeme pijavice prikladať raz za týždeň počas jedného mesiaca, úprava stravy a pitného režimu by mala trvať okolo 40 dní.

Pri úprave stravy je kľúčom dostatočný prísun výživných látok (vitamínov, minerálov, aminokyselín, mastných kyselín a glukózy) a to takých, ktoré sú ľahko stráviteľné a rýchlo sa vstrebávajú. Túto zložitú kombináciu nám zabezpečí predovšetkým príjem rastlinných produktov (ovocie, zelenina, orechy, strukoviny, sója, tofu, čerstvé džúsy, smoothie, zelené koktaily) a rýb. V ideálnom prípade by takéto stravovanie malo počas terapie tvoriť 90 až 95% potravy. Ťažko stráviteľné jedlá je potrebné vylúčiť. Ak niekto nedokáže vydržať bez mäsa, bude lepšie jesť skôr dusenú alebo varenú hydinu a to maximálne do sedemnástej hodiny večer, pretože po tomto čase sa v žalúdočnej sliznici obmedzuje tvorba pepsínu, dôležitého enzýmu pri trávení živočíšnej potravy. Bez pepsínu sa trávenie výrazne predlžuje a dochádza ku kvaseniu tráveniny. U väčšiny ľudí sa neodporúča jesť pred spaním a keď už človek niečo predsa len zje, malo by ísť o ľahko stráviteľné potraviny.

Ak už teda mäso jeme, je lepšie ho jesť približne v strednom medzičase, medzi jednotlivými priloženiami pijavíc. Ak napríklad plánujeme priložiť pijavice v pondelok a v nedeľu, ideálny čas na mäsitú stravu bude v stredu alebo štvrtok. Mäso môžeme čiastočne nahradiť vývarmi na mäsovom základe, ktoré však jeme bez mäsa. V prípadoch, kedy to bez mäsa naozaj nejde, dbáme na jeho druh, množstvo a prípravu. Vyberáme si ľahko stráviteľné mäso, porcie sa snažíme obmedziť, mäso varíme alebo dusíme. V prílohe sa vyhýbame sacharidom a dôraz kladieme na väčšie množstvo listovej a škrobovej zeleniny.

Počas dňa, v ktorom plánujeme priloženie pijavice lekárskej, jeme iba ľahké jedlá bohaté na vitamíny a dodržiavame pitný režim.

Pitný režim

Počas hirudoterapie je dostatočný pitný režim a to predovšetkým pitie čistej vody nemenej dôležité ako úprava stravy. Voda tvorí až dve tretiny ľudského tela. Orientačne je voda v orgánoch organizmu zastúpená nasledovne: mozog viac ako 80%, srdce približne 75%, krv viac ako 90% a svaly 75%. Ide o orientačné hodnoty, pretože zastúpenie vody v organizme sa v rôznych fázach života mení. Najviac je zastúpená u embrya a novorodenca a najmenej u starého človeka. Fyziologická norma pre zdravého človeka je príjem 25 ml čistej pitnej vody na kilogram váhy za deň. Zámerne píšem čistá voda, pretože je skôr zaužívaný nesprávny termín „príjem tekutiny“, ktorý zahŕňa všetky požívateľné tekutiny, prijímané človekom. Je v tom však háčik. Náš organizmus považuje za vodu iba čistú vodu. Čistá voda má vo svojom zložení medzibunkovú sieť, ktorá dokáže zachytávať iné látky. Zmenená štruktúra vody je organizmom rozpoznaná ako potravina a nie ako voda, čo platí pre všetky jej modifikácie ako káva, čaj, polievka, malinovka a iné.

Zmieňoval som sa o vysokej strate medzibunkovej tekutiny počas krvácania po priložení pijavíc. Medzibunková tekutina je z 35 až 40% tvorená kyselinou hyalurónovou, v každej jej jednotke je obsiahnutá kyselina glukuronová. Obidve tieto kyseliny majú veľmi dôležitú funkciu pri vylučovaní odpadových látok z organizmu a v systéme imunitných a regeneračných funkcií, ako je napríklad hojenie rán, zabraňovanie postupu vírusov a baktérií, vylučovanie moču a stolice. Jedna molekula týchto kyselín viaže na seba viac ako 100 molekúl vody. To znamená, že keď sa do organizmu dostane voda, táto kyselina ju zachytí, zväčší svoj objem a nechá si ju pre seba, čím zabráni jej ďalšiemu toku. Molekula tejto kyseliny sa podobá na gélové guľôčky, ktoré po naliatí vody zväčšia svoj objem a vodu do seba pohltia. Voda je však potrebná aj pre mnohé iné procesy v organizme, a preto je v organizme potrebné jej dostatočné množstvo. Časť vody sa teda spotrebuje na tvorbu novej medzibunkovej tekutiny a časť vody zabezpečí ostatné fyziologické procesy v organizme, ktoré vodu pri svojej funkcii využívajú. Existuje kniha s názvom „Nie ste chorí, ste len smädní“, ktorú odporúčam prečítať.

Pred začatím terapie pijavicou lekárskou je vhodné dodržiavať pitný režim v stanovenej fyziologickej norme 25 ml čistej vody na kilogram človeka. Toto množstvo je pri normálnom životnom štýle, príjme potravy a ostatných tekutín trochu vyššie ako je potrebné množstvo v bežnej situácii. Tým ale dôjde k celkovej hydratácii organizmu a vďaka prebytku vody sa zvýši vylučovanie, čo už samo osebe bude mať pozitívny očisťujúci efekt a telo sa dobre pripraví na následnú terapiu pijavicou lekárskou. Počas tejto zmeny v pitnom režime je potrebné obmedziť nadbytočný príjem soli, ktorá vodu v organizme zadržuje. Ak by ste prijímali veľa soli, môže sa vám dočasne zvýšiť hmotnosť a napríklad aj opuchnúť tvár. Proces funguje tak, že organizmus zadržiava vodu, aby zriedil soľ a toto zadržiavanie sa okrem zvýšenej telesnej hmotnosti môže prejaviť aj opuchom, napríklad tváre alebo nôh.

Vodu sa snažíme piť rovnomerne počas celého dňa, ale hlavne sa poriadne napijeme hneď ráno ešte pred jedlom alebo príjmom iných tekutín a rovnako dôležité je napiť sa aj večer pred uložením na spánok. Voda, ktorú vypijeme ráno, doplní vodu, ktorú sme v noci vypotili a tú, ktorá bola použitá na metabolické procesy. Tým, že sme ešte nič nejedli ani nepili iné tekutiny, sa voda rýchlo vstrebe do organizmu a naštartuje metabolizmus. V prípade nedostatku vody v organizme sa metabolizmus výrazne spomaľuje a jeho systémy čelia väčšiemu zaťaženiu.

Večer pijeme vodu hlavne preto, aby jej mal organizmus dostatok v noci, keď dochádza k regeneračným procesom a organizmus odpočíva. Napríklad medzistavcové platničky na chrbtici nie sú nijako inervované a jediný príjem vody je možný vstrebávaním. Tento proces je však počas dňa veľmi zložitý, pretože platničky často bývajú preťažené, čiže stlačené. Pod tlakom nie je vstrebávanie vody dosť dobre možné. V noci, keď si ľahneme a odpočívame, chrbtica sa uvoľní a platnička môže vstrebávať tekutiny. Keď však v organizme nemáme dostatok vody, namiesto výživy a regenerácie dochádza k dystrofickým zmenám v bunkách nášho organizmu.

Počas terapie je teda nesmierne dôležité dodržiavať dostatočný pitný režim a vyhýbať sa tekutinám, ktoré organizmus zaťažujú alebo sú preň nezdravé. Patrí sem alkohol, sladené vody, príliš veľa kávy, bublinkové a energetické nápoje. Pitný režim je počas dňa vhodné doplniť o minerálne vody, ktoré môžu tvoriť asi tretinu celkovo vypitej vody a nemali by obsahovať bublinky. Vodu môžete vypiť pred priložením pijavíc alebo ju piť, kým je pijavica prisatá. V prípade, že jej nebudete piť nadmerné množstvo, nebude mať na celý proces žiaden negatívny vplyv.

Pohyb a iné aktivity

Obecne sa stretávame s informáciou, že po aplikácii pijavíc lekárskych je treba odpočívať. Táto informácia má niekoľko rovín a v tejto časti ich priblížim.

Pri aplikácii malého množstva pijavíc, jednej až dvoch, nie je potrebné bežnú aktivitu väčšiny pacientov nijako meniť. V prípade, že aplikujeme jednu pijavicu na konečník, na druhý deň môžeme ísť pokojne do bazénu. Ak jednu pijavicu aplikujeme na kožu, tak si aktivity prispôsobíme podľa miesta priloženia a podľa hojenia rany, no vo väčšine prípadov je možné robiť prakticky všetky aktivity vrátane športu.
Iná situácia nastáva pri aplikácii 5 až 12 pijavíc, vtedy je dobré tesne po aplikácii nevykonávať žiadnu ťažkú namáhavú činnosť a obmedziť športové aktivity, až kým sa rany bezpečne nezahoja. Hrozí totiž veľké riziko ich poškodenia, čo by mohlo viesť k zaneseniu infekcie do rany a vyvolať zápalovú reakciu. Skôr sa odporúčajú dlhé prechádzky na čerstvom vzduchu v prírode, lese, parku. Pohyb a prechádzky budú účinok terapie podporovať. Aplikáciou pijavíc sme znížili viskozitu krvi a práve pohybom dosiahneme maximálne prekrvenie celého organizmu a tým aj lepší účinok po aplikácii pijavíc. Lenivosť je príčinou mnohých chorôb a aktívny pohyb, aj keď je to len prechádzka, nám pomôže po kúsku sa jej zbavovať.

Pri aplikácii veľkého množstva pijavíc je pohyb potrebné prispôsobiť potrebám pacienta. Takáto aplikácia môže zasiahnuť rôzne časti tela a krátko po terapii bude lepšie, keď si pacient odpočinie, aby sa rany dobre zahojili. Pohyb zaradíme do terapie hneď, ako je to možné. Ak je pacient na lôžku, odporučíme mu aspoň niekoľkokrát za deň rozcvičku.

Čo počas terapie pijavicou lekárskou pomáha
V tejto časti bližšie opíšem aspoň základné odporúčania pre doplnky k strave počas hirudoterapie.
Americký vedec a lekár Dean Ornish, dokázal, že vápenatenie ciev je zvratný proces a pomocou úpravy stravy sa cievy začínajú odvápňovať a čistiť. Ďalší jeho dôležitý výskum priniesol dôkaz o tom, že už po troch mesiacoch úpravy stravy sa v oblasti prostaty, na ktorú bol výskum zameraný, zmenilo šesťsto génov. Rakovinotvorné prestali byť aktívne a protirakovinové gény zvýšili svoju aktivitu.

Na tému stravovania odporúčam prečítať si knihu „Čínska štúdia“ od Thomasa Colina Campbella. Na zadnej strane je napísané „Komu nie je rady, tomu nie je pomoci. Komu nepomôže k zlepšeniu zdravia táto kniha, tomu nepomôže ani žiadna iná.“ Spolu s mnohými odborníkmi sa k tomu názoru rád prikláňam a podporujem ho. A keď už odporúčam literatúru, ktorú je vhodné si pred terapiou prečítať, tak sem patria aj práce doktora Fereydoona Batmanghelidja, ktorý sa venuje vplyvu vody na zdravie a napríklad napísal knihu „Nie ste chorí, ste len smädní“.

Odporúčania pre doplnenie vitamínov a minerálov v organizme

Dovolím si opísať pár jednoduchých rád, ktoré sám používam a ktoré si môže každý človek ľahko zaradiť do svojho jedálnička. Hoci sú tieto informácie jednoduché, majú veľkú hodnotu. V kombinácii s krátkodobým hladovaním môže zaradenie týchto doplnkov priniesť významné výsledky v zlepšení zdravotného stavu človeka. Podrobnému opisu minerálov a vitamínov v jednotlivých zmesiach sa nebudem venovať.

Peľ s medom
Túto zmes vytvoríme tak, že k jednému dielu peľu pridáme rovnaký diel medu, premiešame, nelejeme do zaváracej fľašky s uzáverom a necháme odstáť. Zmes môžeme konzumovať prakticky aj okamžite. Najlepšie ráno ešte pred raňajkami zjeme jednu čajovú lyžičku a komu chutí, môže si dať jednu polievkovú lyžicu.

Zmes, ktorá obsahuje všetky potrebné vitamíny
Pripravíme si sušené figy, hrozienka, slivky, marhule, vlašské orechy, citrón a med. Všetky uvedené položky pridáme rovnakým dielom. Sušené ovocie aj citrón spolu s kôrou pomelieme v mlynčeku na mäso, do zmesi pridáme med, pomiešame, dáme do fľašky s uzáverom a uložíme do chladničky. Táto zmes obsahuje veľa energie, takže stačí zjesť jednu čajovú lyžičku alebo jednu polievkovú lyžicu ráno pred jedlom. Ak máme náročný deň, môžeme zmes užiť cez deň aj opakovane.

Soľ
Dnes je moderné, že sa veľa ľudí vyhýba príjmu soli. Je však nutné pochopiť, že soľ je pre náš organizmus dôležitá a je potrebné ju prijímať v primeranom množstve. Soľ je potrebná pre tvorbu žalúdočnej kyseliny – kyseliny chlorovodíkovej a keď máme v organizme málo soli, prirodzene sa objavia problémy s trávením. Navyše soľ u nás je jodidovaná, a tak si pri jej príjme zároveň dopĺňame aj potrebný jód.

Makové mlieko
Prvý deň zalejeme 200 gramov maku vodou, ktorá bude len mierne presahovať objem maku. Na druhý deň pridáme asi liter vody a celé to zmixujeme. Vznikne biela tekutina, ktorú precedíme a dostaneme lahodné rastlinné makové mlieko, ktoré obsahuje 12 x viac vápnika ako obyčajné mlieko. Okrem toho, že je ľahko stráviteľné, sa na rozdiel od obyčajného mlieka dobre znáša s inou potravou.

Vitamín C a kolagén
Vitamín C je v potravinách hojne zastúpený, má však tú výhodu, že sa jeho prebytok z organizmu rýchlo vylúči. Keď nás bolia kĺby alebo nám pri pohybe hlasito praskajú, veľmi dobre, a to hlavne u ľudí po štyridsiatom roku života, pomáha príjem kolagénu. Dnes je na trhu veľa produktov, stačí si na túto tému niečo naštudovať a nájdete vhodný výrobok. Ako alternatívu môžete použiť jedlú želatínu. Príprava je jednoduchá, kolagén alebo želatínu rozpustíte miešaním v jednom decilitri vody (želatínu rozpúšťame v teplej vode a necháme trošku napučať), pridáme šťavu z polovice alebo jedného celého citróna, zamiešame a nalačno vypijeme. Najlepšie je potom dvadsať minút nič nejesť.

Zmes na tlak, cholesterol a imunitu
Na túto zmes budeme potrebovať prevarenú vodu, ktorú necháme odstáť na izbovú teplotu, ďalej trojlitrovú fľašu, 3 citróny, 3 celé hlavičky cesnaku a 3 polievkové lyžice medu. Do vody dáme šťavu z citrónov, prepasírujeme cesnak a vmiešame med. Cesnak zostane plávať na dne, čo je v poriadku, nič sa s ním nestane, len ho nebudeme piť a na konci ho vylejeme do odpadu. Túto zmes necháme odstáť 12 až 24 hodín, a potom ju uložíme do chladničky. Každý deň pijeme trikrát po 100 až 150 mililitrov. Nie každý má však potrebnú disciplínu, preto pijeme aspoň tak často, ako môžeme, aby sme sa priblížili k hranici trikrát za deň. Nalačno môže byť tento nápoj ťažký, je lepšie ho piť po jedle. V prípade, že máme veľmi silný cesnak, môžeme ho dať menej a kto má rád sladké, môže použiť trochu viac medu. Je to lahodný nápoj, ktorý nezanecháva v ústach nepríjemný zápach a veľmi dobre pôsobí na vysoký a rovnako aj na nízky tlak. A to zdôrazňujem, lebo ide o asi najúčinnejší nápoj na tlak, s akým som sa stretol. V priebehu troch až šiestich mesiacov pravidelného užívania sa tlak u veľkej časti pacientov stabilizuje. S pomocou hirudoterapie to môže byť ešte rýchlejšie. Ďalej tento nápoj zlepšuje imunitu a je dobré ho piť v zime a počas epidémií. Nápoj pozitívne pôsobí aj na cholesterol v krvi človeka a panuje názor, že krv čistí. Cesnak navyše pôsobí ako prírodné antibiotikum.

Zelené koktaily – chlorofylová a minerálová bomba
Túto tému nebudem podrobne opisovať, keďže to už urobili iní. Odporúčam preštudovať predovšetkým práce Victorie Boutenko, ktorá sa venovala výskumu zelených koktailov. Doplnenie stravy o jeden až dva poháre zeleného koktailu denne pôsobí výrazne pozitívne na ozdravné mechanizmy ľudského organizmu. Je však dôležité nepliesť si zelené koktaily a smothies. V zelenom koktaile tvoria základ zelené listy (nesprávne považované za listovú zeleninu) a voda. Ostatné prísady, ako napríklad sušené ovocie, jablko, med, sa dávajú len na zlepšenie chuti a nemali by tvoriť významnú časť tohto koktailu.
Rôzne druhy smoothie z ovocia majú tiež svoj význam, ale chlorofyl a minerály, ktoré sú v zelených listoch, nič nenahradí.

Očista organizmu
Dlho som rozmýšľal, čo do tejto kapitoly uviesť a čo radšej neuvádzať. Vo svoje praxi som sa stretol s množstvom očistných praktík, ktoré sú veľmi efektívne, ale niektoré sú nebezpečné pre človeka, ktorý má slabší organizmus alebo slabú disciplínu.

Preto v tejto kapitole opíšem len techniky, ktoré sú bezpečné a z dôvodu možných zdravotných komplikácií neopíšem techniky na čistenie pečene, čistenie tenkého čreva, čistenie pľúc a čistenie obličiek. V prípade nutnej potreby je možné sa s týmito technikami zoznámiť individuálne, po posúdení ich vhodnosti a celkového zdravotného stavu.

Ďalej chcem upozorniť na fakt, že nižšie uvedené informácie neslúžia ako návod na to, čo máte robiť, ak to sami nechcete. Všetko robíte na vlastnú zodpovednosť a ja sa tejto zodpovednosti dobrovoľne zriekam, pretože vás nepoznám a nepoznám ani váš zdravotný stav. Zodpovednosť rád ponesiem pri pacientoch, s ktorými budem mať živý kontakt a prípadné procedúry budú robiť na priame odporučenie. Aj keď sú nižšie uvedené procedúry bezpečné, človek je tvor tvorivý a nie všetky jeho výtvory sú zdraviu prospešné. Nie je v mojich silách niesť zodpovednosť za podobné situácie. Keď sa však budete riadiť zdravým rozumom, nižšie uvedené metódy môžu byť, tak ako pre mnohých, aj pre vás veľmi dobrým pomocníkom.

Čistenie nosa a nosovej dutiny – Néti
Stáva sa vám, že máte zapchatý nos alebo zvýšenú tvorbu hlienov? Ste po chorobe dýchacích ciest?

V takom prípade môžete použiť nižšie uvedenú veľmi efektívnu metódu na prečistenie nosových dutín. Treba si však uvedomiť, že ak máte nos zapchatý bez zjavnej príčiny alebo dlhodobo trpíte zvýšenou tvorbou hlienu, príčinu treba hľadať hlbšie v organizme a zvážiť komplexnejšie riešenie. Môže to byť príznak zhoršeného vnútorného prostredia organizmu, čo v konečnom dôsledku môže viesť k oslabeniu imunitného systému a celému radu nepotrebných zdravotných komplikácií.
Ak máte nádchu v spojitosti s akútnym ochorením dýchacích ciest, odporúča sa nos nejaký čas prečisťovať. Začať treba počas ochorenia a pokračovať je vhodné aj chvíľu po ňom. Ide o to, že baktérie sa môžu v zaschnutom hliene akoby zakonzervovať a zostať prilepené v nosových dutinách. Keď dôjde k ich uvoľneniu, človek môže opäť ochorieť. Určite to mnohí z vás poznajú, keď nové ochorenie prepuklo krátko po prekonaní rovnakého ochorenia.

Na čistenie nosu používame veľmi jednoduchú, ale účinnú techniku výplachu nosovej dutiny pomocou slanej vody. Na dve deci vody použijeme zarovnanú čajovú lyžičku soli. Soľ je u nás jodidovaná, ale kto má prístup k tekutému jódu, môže do pohára pridať jednu kvapku. Dnes v lekárňach predávajú špeciálnu „Aladinovu lampu“, do ktorej roztok nalejete a nosovú dutinu prepláchnete. Existuje však stará metóda, ktorá zároveň posilňuje okolité tkanivá, je jednoduchá a nepotrebujete nič okrem pohára.

Pripravený soľný roztok by mal byť teplý, no nie horúci, inak si popálime nosovú sliznicu. Najlepšie je použiť šálku so širokým vrchným otvorom. Šálku mierne nakloníme, priložíme jednu nosovú dierku, druhú dierku palcom druhej ruky zapcháme a ťahom, smrkaním, vodu z pohára vťahujeme dovnútra. Tým, že dochádza k ťahu, zároveň prekrvujeme tkanivá v nosových dutinách. Voda ide cez nosovú dierku do úst, skade ju vypľujeme a zvyšok vysmrkáme tou istou dierkou do umývadla. Nosové dierky striedame tak dlho, ako je to potrebné.
Túto praktiku je dobré si osvojiť, pretože je výborným pomocníkom hlavne teraz, keď je čoraz viac ľudí prakticky okamžite závislých na použití nosových kvapiek, a to už po prvom použití kvapiek. Kedykoľvek pocítime zvýšenú tvorbu hlienu alebo zapchatý nos, môžeme ho takto rýchlo prepláchnuť. Nie je to nič ťažké a je to len otázka zvyku. Dvadsať minút po procedúre sa odporúča nevychádzať na ulicu, pretože imunitný systém na sliznici nosnej dutiny môže byť krátkodobo po procedúre oslabený.

Čistenie žalúdka
Náš žalúdok hlavne v noci, keď by už mal byť prázdny, funguje ako vylučovací orgán, do ktorého sa vylučuje metabolický odpad, ktorý sa následne cez deň zmieša s potravou, ktorú prijmeme, a spolu s ňou náš organizmus postupne opustí. Je zbytočné, aby žalúdok trávil metabolický odpad.

Ráno nalačno vypijeme liter teplej vody. Ak je to pre vás veľa, môžete začať s pol litrom vody. Vzápätí si vyvoláme zvracanie. Prípadne si ešte pred vyvolaním zvracania čupneme a krúživým pohybom spravíme masáž brucha. Zdá sa to kruté, no pár dní tréningu a budete to robiť úplne automaticky bez akýchkoľvek problémov.

Voda žalúdok prepláchne a zriedi koncentrát látok, ktoré sa tam prípadne nachádzajú, do úrovne, ktorá pri vracaní nepoškodí tráviaci trakt. Žalúdok by mal byť ráno prázdny, voda, ktorú zvraciame čistá, prípadne akoby s miernou príchuťou citrónu. Ak je však voda kalná a po vracaní cítime nepríjemné látky v ústach, znamená to, že sa náš organizmus intenzívne čistí alebo sa nestíha čistiť. Ak je to len jednorázový stav, nič sa nedeje, ak však k nemu dochádza pravidelne, treba zmeniť životný štýl a stravovanie.

Pomocou tejto praktiky súčasne dochádza k posilňovaniu žalúdočných stien a kto vytrvá a praktiku robí pár mesiacov, bude cítiť, ako jeho žalúdok zosilnel. Po dlhodobejšej praxi nastáva pocit, že môžete jesť klince a naozaj cítiť silu a vitálnosť tohto orgánu.
Tiež dôjde k prekrveniu brušnej dutiny, takže je to taká ranná rozcvička vnútorných orgánov. Väčšina metabolického odpadu vyjde spolu s vyvracanou vodou, takže tráviacemu traktu odľahčíte a trávenina bude čistejšia. Aj keď, ako píšem, u zdravého človeka by mal byť žalúdok ráno čistý a voda, ktorú vyvráti, číra. Táto praktika nie je nebezpečná ani pri dlhodobom opakovaní, no stačí ju robiť profylakticky, buď niekoľkokrát za týždeň alebo podľa potreby. U ľudí, ktorí majú slabý žalúdok či časté bolesti žalúdka, odporúčam začať pozvoľna a postupne frekvenciu zvyšovať. U pacientov so žalúdočnými vredmi treba konzultovať lekára, pretože stav každého pacienta je iný.

Očista hrubého čreva
Očistenie hrubého čreva pozostáva z dvoch častí. Jedna časť spočíva v opakovaných klystíroch a druhá v dodržaní 42-dňovej odľahčovacej diéty.

Očista hrubého čreva bude pre mnohých zdanlivo príliš náročná procedúra, pre niektorých možno nechutná. Sú to však len teoretické problémy, ktoré pri prvej, maximálne druhej procedúre obvykle úplne vymiznú. Jedná sa o veľmi efektívnu praktiku, ktorú môže raz za rok profylakticky robiť takmer každý dostatočne zdatný človek, ktorý má ešte vcelku funkčné hrubé črevo a k vyprázdňovaniu používa konečník. Táto informácia znie divne, lenže choroby hrubého čreva patria medzi najčastejšie choroby poslednej doby vyskytujúce sa u nás. Často dochádza k operatívnemu odstráneniu časti hrubého čreva a konečník je nahradený umelým vývodom. To je tiež dôvod, prečo je dobré túto praktiku nepodceňovať, ale ani to s ňou nepreháňať.

Len pre zaujímavosť, počas opisovania som túto procedúru sám podstupoval, takže všetko máte z prvej ruky. Na poslednú chvíľu pred písaním som ju aj zjednodušil, a tak uľahčil život sebe a možno aj vám.

1. Klystír
Na túto procedúru si v zdravotníckych potrebách zadovážime irigátor a lubrikačný gel. Irigátor by mal mať nádobu s objemom minimálne dva litre. Namiesto gélu dobre poslúži aj nejaký olej či masť, napríklad kokosový olej. V obchode s elektrospotrebičmi si zakúpime lacnú rýchlovarnú kanvicu a doma pohľadáme trojlitrovú uhorkovú fľašu alebo inú nádobu, do ktorej budeme pripravovať roztok.

Hlavný význam v očiste hrubého čreva má roztok, ktorý použijeme. V nemocniciach sa klystír robieva pomocou mydlovej vody. Mydlo sa pridáva do vody preto, aby sa voda nevstrebala do organizmu, ale aby ju organizmus cez konečník spolu s kalom vylúčil von. Mydlo považujem za agresívne. Pozrime sa teda, ako to robili naši predkovia. Roztok na klystír musí byť slaný alebo kyslý. Táto jeho vlastnosť jednak zabráni jeho vstrebávaniu do organizmu, pretože jedna z funkcií hrubého čreva je odvodňovať kal vstrebávaním prebytočnej vody (ak mávate často zápchy alebo tvrdú stolicu, je to príznak dehydratácie organizmu), zároveň vytvorí príliš slané alebo kyslé prostredie, ktoré organizmus začne neutralizovať formou riedenia, a teda presne opačnou funkciou, teda vylučovaním vody do hrubého čreva. V prípade, ak sú na stenách hrubého čreva prilepené kalové ostrovčeky alebo aj väčšie kalové masy, ktoré z tela nevychádzajú, tak je to práve tento proces, ktorý ich rozmočí a ony postupne od steny hrubého čreva odpadnú.

Len pre orientáciu, hrubé črevo sa môže zaniesť tak, že celé steny sú oblepené kalom a v strede tohoto tvrdého kalu je otvor, tunel, ktorým prechádza ten kal, ktorý je ešte schopný sa vylúčiť. Takto zanesené hrubé črevo môže pridať pacientovi až šesť kilogramov hmotnosti a spôsobiť celý rad zdravotných problémov.

V prípade, že nechceme hrubé črevo čistiť, ale ho liečiť, je možné robiť klystír na bylinnej báze, ale tomu sa v tejto téme nebudem venovať, pretože s danou problematikou nemám praktické skúsenosti a moje poznanie v tejto oblasti je len teoretické. Pre toho, kto si osvojí túto opísanú očistu, bude veľmi jednoduché doplniť ju aj o liečebné praktiky. Mení sa len roztok, ostatné zostáva rovnaké.
Takže máme tri možnosti, ako pripraviť vhodný slaný či kyslý roztok na očistu čreva. Buď v dvoch litroch vody rozpustíme dve až tri polievkové lyžice soli, alebo do rovnakého množstva vody dáme čerstvú šťavu z jedného citróna strednej veľkosti, alebo si nazbierame potrebné množstvo vlastného moču.

Každý organizmus je iný a trafiť pomer soli k množstvu vody a tiež citrónu k množstvu vody je ťažké. Pre niekoho môže byť takáto koncentrácia príliš silná alebo agresívna. Pri soli môžete mať nepríjemný pocit, akoby vás svrbeli vnútorné steny hrubého čreva, a pri vysokej koncentrácii citrónu sa objavia sťahy hrubého čreva, čo povedie k jeho okamžitému nežiaducemu vyprázdneniu. Experimentovať je však dovolené a postupom času si každý nájde svoju mieru. Je len škoda, že práve tento fakt mnohých ľudí odradí od pokračovania, pretože sa to javí ako neúspech.
Aj pre tento dôvod sa v praxi najlepšie osvedčil vlastný moč. Jeho účinok je možné opísať ako mäkký a dlhšie trvajúci. To znamená, že na rozdiel od soli a citrónu vám váš organizmus vyrobí ideálny koncentrát roztoku, ktorý po aplikácii postupne vychádza z organizmu spolu s kalom. Napríklad, ak sa pri citróne vyprázdnite za tri minúty, pri soli za desať, tak pri moči to bude trvať aj štyridsať minút alebo hodinu. Ak si tieto informácie spojíme s vyššie opísanou technológiou očisty, je jasné, že použitie moču na klystír je najvhodnejšia metóda, ktorá povedie k najlepšiemu očistnému efektu hrubého čreva. Moč u viac-menej zdravého človeka je plný prebytočných vitamínov, mal by byť sterilný a mať antibakteriálne účinky. Veď prečo sa odporúča otvorenú ranu ocikať? Nebudem sa však zloženiu moča viac venovať, potrebné informácie si každý, kto chce, ľahko vyhľadá.

Moč môžeme zbierať postupne počas dňa alebo maximálne dvoch dní do pripravenej fľašky. Keď máme prebytok, nič sa nedeje, keď nedostatok, tak ju môžeme doliať slanou vodou. Prebytočný moč neuchovávame viac ako dva dni. To znamená, že vo fľaške určenej na zber moča nemôže byť žiaden moč starší ako 48 hodín. Aj keď sa pohybujeme ešte v bezpečnej hranici, zámerne čas upravujem do ešte bezpečnejšej zóny. Moč nepoužívame, ak sme chorí. Je možné použiť aj moč cudzieho človeka, ak je zdravý, no pri troške disciplíny si takmer každý vie nazbierať dostatok svojho moču.

Klystír robíme buď nalačno, alebo ideálne večer dve až tri hodiny po poslednom jedle. Napríklad o 19:00 si dáme ľahšie jedlo a o 21:00 robíme klystír. Stravovanie je dôležité, lebo podľa toho, čo budete jesť a koľko budete piť, sa vám aj klystír bude robiť ľahko alebo ťažko, čo závisí od toho, či bude kalová masa vláčna alebo tuhá.

Roztok pred aplikáciou zohrejeme v rýchlovarnej kanvici. Obvykle sa zohreje rýchlo, do tridsať sekúnd. Teplotu meriame prstom, mali by sme cítiť príjemné teplo. Ak cítime, že je roztok horúci, počkáme, kým sa jeho teplota nezníži. Steny hrubého čreva sú citlivejšie ako koža a môžete sa vnútri obariť, čo bude mať veľmi bolestivé následky. Studený roztok zas pôjde ťažko a môže vyvolávať kŕče – spazmy. Príjemne teplý roztok bude uvoľňovať steny hrubého čreva a pomáhať vám v lepšom znášaní procedúry.

Podložka, na ktorej budeme, by mala byť umývateľná, pretože tu a tam niečo kvapne, občas aj vytečie. Postupne, so skúsenosťami, tento problém určite vhodne vyriešite.
Klystír môžeme robiť v dvoch polohách a práve tu som metódu doplnil aj o druhú polohu. Roky som poznal len tú, keď človek kľačí na štyroch a v konečníku má klystír. Naozaj to nie je veľmi pohodlné, ale pre poriadok opíšem aj túto polohu. Máme pripravený irigátor s roztokom, hadičku irigátora sme namazali. Kľakneme si na kolená, jednu ruku spustíme k zemi, druhou si namažeme aj konečník, zavedieme doň hadičku irigátora, potom zaujmeme najviac pohodlnú pozíciu, ideálne tak, že hrudník spustíme k zemi, aby bol konečník vyššie ako brucho, a otvoríme ventil. Vrecko irigátora musí visieť nad úrovňou zadku a čím je vyššie, tým je vyšší tlak a rýchlosť prúdenia roztoku do čreva. Regulovaním tejto výšky si nájdeme takú, pri ktorej je prúdenie roztoku cez konečník príjemné. Ako roztok vteká do hrubého čreva, postupne naráža na kalové masy, čím vytvára tlak, ktorý môže byť aj bolestivý, preto sa snažíme prietok roztoku regulovať, napríklad tak, že jednou rukou zalamujeme hadičku, aby sme nemuseli otáčať ventilom. Dýchame pokojne a keď tlak ustúpi, hadičku povolíme a týmto spôsobom pokračujeme, až kým do seba nedostaneme potrebné množstvo roztoku. V prípade, že cítime silnú potrebu ísť na záchod a nedokážeme ju kontrolovať, procedúru prerušíme a po vyprázdnení v nej znovu pokračujeme. Za nejaký čas získate potrebné skúsenosti a budete presne vedieť, ako váš organizmus reaguje a čo a kedy robiť.

Druhá poloha je podstatne jednoduchšia. Ľahneme si na chrbát, pod zadok podložíme vankúš, nohy pritiahneme k bruchu alebo vyložíme na stoličku. Pokračujeme rovnako, ako je opísané vyššie. Škoda, že som na to neprišiel skôr.

Keď do seba dostaneme potrebné množstvo roztoku, zastavíme ventil, aby sme sa nepoliali, pretože v hadičke vždy trochu roztoku zostane. Vytiahneme hadičku a zaujmeme polohu sviečky. V prípade, že nám to nejde, vyložíme nohy na stoličku a zdvihneme zadok, aby sme dostali brucho do jednej osi s nohami. V tejto polohe zostaneme asi jednu minútu. Docielime tým, že roztok stečie z ľavej strany hrubého čreva do priečnej strany pod bránicou. Potom sa plynule prevalíme na pravý bok. Roztok stečie do pravej strany hrubého čreva. Po minúte môžeme vstať a vyprázdňujeme sa podľa potreby. Ako som už vyššie opísal, v prípade roztoku soli alebo citrónu môže dôjsť k rýchlemu aj jednorázovému vyprázdneniu. Ak použijete moč, pôjdete na záchod niekoľkokrát za sebou počas hodiny od klystíru.
Stolicu nezadržujeme a vyprázdňujeme sa tak, ako nám to ide. Ak máme bidet, je lepšie konečník omývať, namiesto stáleho utierania papierom, ktorým môžeme konečník rozdráždiť. Aj sprcha je lepšia voľba ako toaletný papier, hoci trochu nepraktickejšia.

Pokiaľ sme ešte neskúsení a klystír robíme večer, na noc pod seba podložíme nepremokavú podložku, prípadne použijeme väčšie dámske vložky, pretože ak zostane roztok v hrubom čreve a v noci vypustíme nejaké plyny, neostane to len pri plynoch…
Čistenie hrubého čreva je postupná procedúra a je teda dôležité dodržať správnu frekvenciu. Ak sa vám nepodarí dodržať ju na sto percent, nie je to katastrofa, ale snažte sa vždy pokračovať tam, kde ste prestali a pri najhoršom si predĺžte diétu o pár dní, aby ste celý komplex procedúr dokončili.

V niektorých prípadoch sa počas prvých dní po prevedení klystíru môže stať, že sa človek nevyprázdni. Je to preto, že na začiatku sa aplikuje malé množstvo roztoku a napríklad pri dehydratovanom organizme alebo pri veľkom množstve kalových más sa roztok do nich vsiakne, čím neostane nič, čo by mohlo vyjsť von. V týchto prípadoch si nič z toho nerobíme. Na druhý alebo tretíkrát už bude celý proces fungovať správne.

Režim, v ktorom budeme procedúru klystíru opakovať:
1. deň – 200 mililitrov
2. deň – 400 mililitrov
3. deň – 600 mililitrov
4. deň – 800 mililitrov
5. deň – 1000 mililitrov
6. deň – 1200 mililitrov
7. deň – 1400 mililitrov
8. deň – voľno
9. deň – 1600 mililitrov
10. a 11. deň – voľno
12. deň – 1800 mililitrov
13., 14. a 15. deň – voľno
16. deň – 2000 mililitrov
17. až 20. deň – voľno
21. deň – 1800 mililitrov
22. až 26. deň – voľno
27. deň – 1600 mililitrov
28. až 33. deň – voľno
34. deň – 1400 mililitrov
35. až 41. deň -voľno
42. deň – 1200 mililitrov

2. Diéta
Druhou dôležitou časťou očisty hrubého čreva je diéta. Určite ste si všimli, že takmer každý náboženský smer má svoje pôsty, kresťanský pôst na Veľký piatok, ramadán a iné, čiže praktiky s využitím dietologických odporúčaní. Tieto praktiky tam nie sú náhodou a okrem zdravotného účinku majú aj svoj duchovný význam. Už som písal, že po očiste organizmu sa veľa ľudí vnútorne zmenilo. Je pravda, že čisté telo znamená čistú myseľ, no a tiež naopak, keď telo trošku otrávime, spozorujeme, ako sa mení naša nálada, myšlienky a psychika.

Počas očisty hrubého čreva je odporučená táto diéta:

Čo všetko nejesť?
– mäso a mäsové výrobky
– živočíšne tuky
– všetky potraviny obsahujúce múku
– cukrovinky (čokoláda, koláče, cukríky)
-potraviny obsahujúce konzervanty a umelé látky
-konzervy
-perlivé vody
– kávu
– štipľavé jedlá a korenie
– alkohol
– smažené jedlá
– pečené jedlá
– tučné jedlá

Čo jesť?
– kaše ako napríklad ovsenú, detskú krupicu, pohánku, pšeno, bulgur
– zeleninové polievky
– ovocie a zeleninu
– jedlá z ovocia a zeleniny
– orechy, med
– sušené ovocie
– šaláty
– kvasené potraviny (kapusta, paradajky, uhorky, pickles)
– čaj
– jedno vajce za deň
-ryby (varené, dusené, do mokra pečené)

Čo jesť len občas?
– kyslo-mliečne výrobky
– jeden krajec chleba raz za týždeň
– mäsový vývar, ale bez mäsa, raz za týždeň

Na prvýkrát sa pre niektorých mäsožravcov bude zdať nemožné túto diétu dodržať. Aj keď doba sa zmenila a za posledných päť rokov sa Slováci prekvapivo stravujú zdravšie. Mnohí z vás však na prvýkrát nebudú vedieť čo variť a ako sa stravovať. Postupom času si však nájdete potrebné recepty a počas očisty hrubého čreva budete zažívať skutočné hody zdravých potravín. Ak si vytvoríte potrebné návyky, vaše telo sa vám odvďačí zdravím, pohodou a vysokou úrovňou vitality.

Na stránkach asociácie pripravujeme fórum, kde budú môcť užívatelia zdielať medzi sebou zážitky, recepty, nápady a odporúčania týkajúce sa aj očistných praktík. Hádam sa všetko podarí dotiahnuť do konca a vytvoriť projekt, ktorý pomôže a obohatí mnohých ľudí. V skupine to pôjde ľahšie, ako už ukázala nejedna situácia.

V prípade, že diétu porušíte, nič sa nedeje. Jednoducho ju ďalej už neporušujte a pokračujte v procedúrach až do konca. Túto praktiku môžete kedykoľvek ukončiť a nič sa nestane. Len sa oberiete o možnosť veľkej zmeny. Možno na druhý pokus to pôjde lepšie.

Počas tejto očisty odporúčam dopĺňať stravu o pivo. Áno, jedno pivo sem-tam tejto procedúre neprekáža, je však otázka, nakoľko neprekáža vám alebo iným energetickým štruktúram človeka.

Hladovanie

Praktika hladovania bola podrobne spracovaná kolegami, ktorí sa na túto problematiku špecializujú, v tejto časti odkážem na relevantný a veľmi kvalitný zdroj informácií.
Zo svojich skúseností môžem uviesť, že hladovanie je veľmi dôležitý regulačný nástroj, pomocou ktorého dokážeme výrazne ovplyvniť kvalitu vnútorného prostredia organizmu. Ja ho v rámci práce s vnútorným prostredím považujem za najefektívnejší nástroj.

V súčasnej dobe sa vo vyspelých krajinách mnoho ľudí prejedá. Často jeme pre potešenie či útechu alebo zo zvyku, lebo nás tak naučili a táto kombinácia spolu s podvýživou, ktorú jednoznačne zabezpečuje príjem nekvalitných, komerčných alebo nesprávne kombinovaných potravín, je naozaj vražedná. No čo je horšie, má podobu tyrana, ktorý si vychutnáva pomalú smrť svojej obete vediac, že aj tak dostane svoje. Nadbytočným a nesprávnym stravovaním postupne zanášame vnútorné prostredie nášho organizmu a keď organizmu neposkytneme dostatočný čas na očistenie, metabolický odpad v ňom sa začne hromadiť, vnútorné prostredie sa postupne zmení, zrýchľuje sa starnutie a výrazne sa zvyšuje pravdepodobnosť všetkých možných ochorení.
Náš organizmus v takomto prípade prejde do stavu pohotovostnej priority, kedy začne odstraňovať to, čo je najbližšie a skutočne nutné. To, čo priamo neohrozuje život, musí počkať, pretože nie je dosť času, keďže stále prichádza nová strava na spracovanie. Takže sa to odsunie do poradovníka. Je to podobné, ako keď sa čakalo na štátny byt. Roky ste boli v poradovníku a všetci nadávali na úradníkov a štát. Teraz ste vy aj úradník aj štát. Tak prečo si robiť takýto poradovník na odstránenie prebytočného odpadu, ktorý ste vy sami a dobrovoľne postupne dostali do organizmu?
Vedeli ste, že hlavnou príčinou hladu je nedostatočný pitný režim, nízka nutričná hodnota prijímaných potravín a stres? Možno nie ste hladní, ste len smädní, možno ste zjedli veľa, ale nie toho, čo organizmus potrebuje, a možno sa len pred nástrahami života utiekate k jedlu. Navyše je tu železná košeľa zvyku. Jeme tak, ako sme sa naučili v mladosti a nezaujíma nás, že náš organizmus sa už dávno zmenil a potrebuje iný režim.
Našťastie existuje hladovanie. Prakticky pre každého človeka je vhodné a úplne bezpečné jednodňové hladovanie (pokiaľ sa nejedná o chorého pacienta, ktorý potrebuje pravidelný prísun potravy), počas ktorého pijeme len čistú vodu – zdôrazňujem čistú a ešte raz čistú vodu. Týmto poskytneme organizmu dostatok času urobiť v sebe poriadok a dostatočne sa očistiť od nadbytočného odpadu. Je samozrejme jednoduchšie začať v mladosti a udržiavať si čistejšie prostredie postupne celý život, no aj vo vyššom veku môžeme začať bez problémov. U niekoho bude očista trvať mesiac, u niekoho tri roky postupného pravidelného jednodňového alebo krátkodobého hladovania. Postupne sa zmení charakter vývoja vášho organizmu a naštartujete procesy, ktoré ste v ňom doteraz potláčali. Objaví sa proces spätnej regenerácie a vy možno začnete aj mladnúť.
Na konci článku uvediem zdroj na knihu, ktorú odporúčam každému záujemcovi o praktiku hladovania. Je napísaná lekárkou MUDr. Vilmou Partykovou a je to veľmi dobrá práca.

Ja len obecne opíšem ako hladovať jeden deň.

Na začiatok môžete začínať o 17:00 večer a hladovať 24 hodín do 17:00 večer nasledujúceho dňa. Počas hladovania pijeme iba čistú vodu. Prípadné bolesti hlavy a závrate, ak sa objavia, prejdú už po niekoľkých opakovaniach 24-hodinového hladovania. V tomto variante, tak ako ho opisujem, sa však budú objavovať minimálne. Na druhý deň po 17-tej hodine zjedzte ako prvé jedlo teplú zeleninovú polievku, prípadne si môžete spraviť čerstvý džús, ideálne mrkvový. Pozor na kyslé džúsy ako jablkový či pomarančový, môžete po nich dostať silné žalúdočné kŕče. Džús musí byť neutrálny alebo riedený vodou. Nič ťažké nejedzte a ani nejedzte veľa, len toľko, aby ste zahnali pocit hladu.
Keď sa už budete po opakovanom 24-hodinovom hladovaní cítiť dobre a bude sa vám robiť ľahko, hladovanie predĺžte do ďalšieho rána, čiže na 36 až 40 hodín. Hlavná očista sa bude diať počas druhej noci. Na druhý deň ráno si dajte teplú zeleninovú polievku a počas dňa jedzte ľahké jedlá. Počas hladovania pite toľko vody, koľko vám chutí, a hádam aj trošku viac, ako vám chutí. Naozaj ale pite iba čistú vodu, bez citrónu, korenín a neviem čoho ešte. Na internete je toho popísaného dosť, pritom úplne stačí čistá voda.

Počas druhého dňa a hlavne počas druhej noci hladovania sa výrazne zvýši fagocytóza a počet fagocytov sa niekoľkokrát v organizme znásobí, čiže dôjde k intenzívnemu pojedaniu pre organizmus nepotrebných látok. Tento fakt je vedecky dokázaný, dokázal ho držitel Nobelovej ceny za výskum imunitného systému Ilja Iljič Mečnikov v roku 1908.

Vo svojej praxi som pozoroval kvapku krvi pred hladovaním a počas hladovania a sú tam jasné a zreteľné výsledky, ako sa krv postupne očisťuje. Pokúsim sa vyhotoviť sériu videí pri budúcom hladovaní, a potom ich sprístupním verejnosti.

Pri hladovaní dlhšom ako 48 hodín treba špeciálne z hladovania vychádzať a vyššie uvedená informácia pre tento typ hladovania nie je dostatočná. Takisto sa vyhýbajte fanatizmu, pretože sú opísané prípady, keď človek pri hladovaní nadobudol pocit, že už nepotrebuje jesť a organizmus si natoľko vyhladoval, že takmer zomrel. Všetko treba robiť s mierou a so zdravým rozumom.
Častou chybou je, že človek k hladovaniu pristupuje príliš logicky a stanoví si, že bude hladovať napríklad jeden deň v týždni každý piatok. Na osvojenie si praktiky je to dobrý začiatok. Ale potom je dôležité sa naučiť vnímať signály svojho organizmu a hladovať vtedy, keď cítite, že to potrebujete. Pokojne aj dvakrát za týždeň. Organizmus si na očisty hladom privykne a sám si o ne povie. Napríklad, keď budete mať pocit plnosti, nepohodu a podobne. Postupne je možné túto praktiku rozvíjať ďalej a naučiť sa bežne a nastálo prijímať naozaj malé množstvá potravy.

Dlhodobé hladovanie odporúčam len tým, ktorí ho naozaj potrebujú. Tým, ktorí ho len chcú, skôr odporúčam opakované 10-dňové hladovania s 21-dňovým pokračovaním na zelených koktailoch a džúsoch.

Popri hladovaní je zároveň veľmi dôležitý pohyb. Pri jednodňovom hladovaní stačí aktívny pracovný deň, možno prechádzka. Pri dlhšom hladovaní je dôležité čistiť tiež hrubé črevo a veľa chodiť. Tu veľmi odporúčam osvojiť si techniky očistenia organizmu, Čchi-kungu alebo jogy. V takých prípadoch pravdepodobne dosiahnete neporovnateľne lepšie a možno až neuveriteľné výsledky.

Na tému hladovania napísala lekárka MUDr. Vilma Partyková veľmi kvalitnú knihu. Keď si informáciu napísanú v jej knihe spojíte s informáciou uvedenou tu, získate veľmi kvalitný zdroj informácií. Je dostupná v PDF na internete asi ako pirátska kópia. Ak vám pomôže, odmeňte sa autorke aspoň poďakovaním. Naozaj na tému hladovania spracovala podrobné a dôveryhodné údaje. Dopíšem tieto riadky a idem si jej knihu objednať, tiež som čítal len tú PDF kópiu.

12. kapitola: Čistiť alebo nečistiť použitú pijavicu lekársku od krvi, ktorú vysala?

Často sa stretávame s otázkou, či je dobré čistiť pijavicu lekársku po aplikácii. Čistením nemám na mysli jej opláchnutie pod vodou, ale vyprázdnenie krvi, ktorú vysala.
Veľa ľudí sa pre pomerne vysokú cenu pijavice lekárskej snaží nájsť spôsob, ako pijavicu použiť opakovane. Jednou z metód, ktorá je opísaná na internete a o ktorú sa ľudia pokúšajú, je čistenie pijavice lekárskej po aplikácii. To znamená, že si pijavicu priložia, a potom ako sa pijavica napije a následne pustí, snažia sa u nej vyvolať zvracanie pomocou soli. Alebo iných prostriedkov, pretože tých možností je viac. Takýmto spôsobom ju vyprázdnia, aby ju mohli o niekoľko dní znovu použiť. Z hľadiska financií sa to javí ako výhodná metóda, pretože si človek namiesto desiatok pijavíc na celú procedúru zakúpi len zopár pijavíc. Je to však veľmi krátkozraké riešenie…

Profesionálna odpoveď by mala znieť, že pijavicu používame len raz. Nebude to však odrážať skutočnosť, v ktorej žijeme, pretože veľa ľudí pijavice používa opakovane a sám svoje pijavice niekedy používam viackrát pre vlastné použitie, hlavne pre experimentovanie. Z ľudského hľadiska to považujem za normálne a nevidím na tom nič zlého, hlavne pri cenách za pijavice, ktoré sú na európskom trhu.
Je však pravda, že som sa za celú dobu svojej praxe, ktorá je pomerne dlhá, ešte nestretol ani s jedným hirudoterapeutom, ktorý by čistenie pijavíc praktikoval. Práve naopak, správny hirudoterapeut od čistenia pijavice lekárskej po aplikácii ľudí odrádza a ja, okrem experimentov, v ktorých som si osvojil rôzne praktiky čistenia, aby som ich poznal v praxi, som pijavice nikdy nečistil z dôvodu, žeby som chcel urýchliť ich ďalšie použitie. Ani by som to nikdy nerobil, pokiaľ by ma k tomu nedotlačila situácia.
Prečo je to tak?
Hlavný dôvod spočíva v tom, že v tráviacom trakte hladnej pijavice sa nachádza minimum symbiotických baktérií. Hladná pijavica je pre použitie na pacienta najbezpečnejšia. Po prisatí na človeka sa symbiotické baktérie začínajú množiť geometrickým radom a už o niekoľko dní sa pijavica stáva pre použitie potenciálne nebezpečnou. Častejšie vyvoláva zápaly pre množstvo symbiotických baktérií, ktoré jej pomáhajú prijatú krv tráviť a ďalej upravovať. Pri čistení pijavica nikdy nevyvráti všetku krv a tieto procesy sa stanú súčasťou jej najbližších dní po prvej aplikácii na človeka. Ako pijavica prijatú krv trávi, množstvo symbiotických baktérií sa postupne znižuje, až zostane len potrebné množstvo pre ďalšie rozmnoženie počas príjmu novej potravy.
Už po druhej aplikácii takto očistenej pijavice sa výrazne znižuje sila/koncentrácia bioaktívnych látok jej slín, čím sa stráca časť jej liečebných účinkov. Pre pijavicu je neprirodzené, aby sa po každom prisatí vyvracala. V skutočnosti sa to stáva zriedka a aj to pijavica vyvráti len časť nasatej krvi. Je dôležité si uvedomiť, že veľká časť liečebného účinku pijavice lekárskej spočíva v tom, že po zahryznutí vypúšťa do nášho organizmu slinnú sekréciu s vysokým obsahom biologických látok alebo tzv. fermentov, ktoré potom aktívne vyvolávajú biochemické reakcie v našom organizme a často mávajú liečivý účinok. Sliny pijavice lekárskej nie sú nekonečné, čím chcem povedať, že keď pijavicu použijeme, vypustí veľké množstvo týchto látok do ľudského organizmu a potrebuje určitý čas, aby sa po tomto výkone zregenerovala a aby znovu vytvorila potrebné množstvo týchto aktívnych látok, o ktoré nám v hirudoterapii ide.
Ďalší závažný dôvod je ten, že vo väčšine prípadov sa pijavicu lekársku snažíme použiť na to, aby sme vyriešili nejaký problém a často ju prikladáme na postihnuté miesto. No a tým, že ona z tohto miesta vysaje krv, v ktorej sa pri určitých typoch chorôb s veľkou pravdepodobnosťou nachádzajú látky, ktoré určitým spôsobom poškodili organizmus, vysaje spolu s krvou aj tieto škodlivé látky. My aj keď pijavicu lekársku vyčistíme, časť krvi, ktorú vysala, v nej zostane, a potom keď sa pijavica zahryzne do ďalšieho miesta, bez dostatočného času na samoočistenie, môže naň svojimi slinami preniesť škodlivé látky z predošlého miesta. Ako som už písal v inej kapitole, v pijaviciach sa vyskytuje baktéria Aeromonas Hydrophila, ktorá produkuje silné antibiotikum Chloromicetin, čím lieči pijavicu, ale aby toto bolo účinné, je potrebný čas. Výskumy ukázali, že vo väčšine prípadov stačí mesiac, aby sa pijavica sama očistila od patogénnych látok, avšak aj tu existujú výnimky, keď je potrebný dlhší čas. Štyri až päť mesiacov je ideálna doba pre samoočistný efekt.
Imunitný systém ľudského organizmu okrem funkcie chemických procesov, ktorými ozdravuje organizmus a bojuje so škodlivými mikroorganizmami, vytvára aj určité blokády okolo chorého miesta v tele. Môžeme si to predstaviť ako oporný múr, ktorý zachytí baktérie, vírusy či iné škodlivé mikroorganizmy a neprepustí ich ďalej do organizmu. Tým, že pijavicu lekársku odoberieme a následne prenesieme na iné miesto, tak aj napriek tomu, že sme ju vyčistili, prípadne si len myslíme, že sme ju vyčistili, môžeme ňou preniesť zdravotný problém z jedného miesta na druhé. Obídeme fyziologickú blokádu imunitného systému, čím môžeme spôsobiť šírenie ochorenia.
Ešte jeden dôvod, prečo pijavicu lekársku nečistiť, je ten, že pri opakovanom čistení dochádza k výraznému zníženiu kondície pijavice, ktoré sa často končí jej smrťou. (Často pijavica lekárska uhynie hneď po našom čistiacom zásahu.) Z tohto hľadiska teda spôsob čistenia pijavice lekárskej po aplikácii nie je ani finančne výhodný, pretože po niekoľkých opakovaniach priloženia a následného čistenia pijavica zahynie a my si musíme kúpiť ďalšiu.
Vyššie uvedené dôvody sú, myslím, dostatočne zrejmé na to, aby ľudia pochopili, prečo nie je dobré pijavicu lekársku čistiť po aplikácii. Súčasne sa však môžeme pozrieť na to, ako sa dá používať pijavica lekárska častejšie. Jednou z možností je nenechať pijavicu napiť sa veľa krvi. Priložíme ju a necháme prisatú povedzme 5 až 10 minút. V praxi sa používa metóda Abuladze, pri ktorej sa pijavice prikladajú len na 1 až 3 minúty alebo sa odoberajú hneď po zahryznutí.

Pijavica vypustí veľkú časť slín do organizmu v prvých troch minútach a väčšinu aktívnych látok do dvadsať minút od priloženia. Ideálny čas je do 20 minút, no na niektorých miestach sa za tento čas pijavica bez problémov napije. Takže ju pokojne necháme dlhšie ako len tých 5 až 10 minút, ale maximálne do 20 minút, a potom jemne priložíme k hlavičke pijavice prst namočený do liehu alebo soli. Pijavica sa pustí, odoberieme ju a odložíme do pripravenej nádoby. Tam ju necháme podľa typu ochorenia a intenzity nasatia okolo 30 dní. Po neúplnom nasýtení je totiž čas regenerácie pijavice kratší ako po úplnom.
Treba však zvážiť aj to, aký problém riešime, či pijavicu lekársku používame len profylakticky, vtedy je to vhodný spôsob, alebo riešime nejaké infekčné ochorenie, vtedy to vhodný spôsob nie je. Pri infekčnom ochorení necháme pijavicu prisatú až dovtedy, kým sa sama nepustí. Potom počkáme 4 až 5 mesiacov, aby krv strávila, metabolizovala, a aby sa vyrovnala s baktériami či vírusmi. Až potom ju môžeme opakovane priložiť na ľudský organizmus. Pri ťažkých infekciách pijavicu používame len raz.

Ako pijavice čistiť?
Pre prípad, že nastanú časy, keď budú pijavice opäť ťažko dostupnou vzácnosťou,
opíšem niekoľko spôsobov jej čistenia.

Najjednoduchší spôsob čistenia je posypať pijavicu soľou a keď začne zvracať, tlakom jej pomôcť krv vyvrátiť. Na hlavičke má pijavica dvanásť párov očí, takže tento spôsob jej čistenia je dosť násilný a osobne ho považujem za nevhodný.

Druhý, lepší spôsob, ktorý je rovnako násilný a je lepší len preto, že má silnejší účinok a čiastočne čistí povrch pijavice od baktérií, je posypať pijavicu kurkumou, ktorá má antibiotický účinok a ktorá rovnako ako v prvom prípade vyvoláva u pijavice zvracanie.

Keď som sa touto problematikou zaoberal s cieľom nájsť ľudskejší spôsob čistenia pijavíc, logicky som vyskúšal urobiť slaný roztok, ktorý nebude taký agresívny ako čistá soľ a poskytne podobný účinok. Prvé pokusy ukázali, že tento spôsob funguje a do budúcna ho skúsime vylepšiť. Pomer soli v pokuse bola jedna polievková lyžica na dva decilitre vody. Aj po takomto očistení odporúčam pijavicu nechať minimálne mesiac odpočívať. Budete mať z nej lepší účinok.

Čisto hypoteticky je možné sa zamyslieť nad teóriou podmieneného reflexu. Keď po aplikácii pijavica vždy podstúpi fázu, v ktorej jej bude nevoľno, môže sa to prejaviť na jej správaní. Je to však len teória, na potvrdení ktorej je asi zbytočné pracovať. Keď bude človek vychádzať z prirodzenej úcty k prírode a bude rešpektovať a vážiť si život pijavíc ako život svojho lekára-pomocníka, tak táto otázka prirodzene odpadne a bude aktuálna len v prípadných “bojových” podmienkach.

10. kapitola: Šesť krokov ako začať

10.1 Prvý krok: Prvá pomoc, alebo začnime tým, čo je naozaj dôležité

Pri terapii pijavicou lekárskou sa len zriedka stretávame s alergickou reakciou. Alergická reakcia je vo svojej podstate pomýlená reakcia tela, keďže imunitný systém bojuje proti látkam, ktoré v skutočnosti nepredstavujú pre naše telo žiadne ohrozenie, a teda nie sú agresormi, za ktoré ich imunitný systém považuje. Tieto látky sú vo všeobecnosti nazývané alergény. Alergická reakcia pri hirudoterapii býva vyvolaná pôsobením látok, ktoré pijavica obsahuje vo svojich slinách a ktoré po zahryznutí vypúšťa do ľudského organizmu. Môže byť rôzneho stupňa. Taká, že si ju pomaly ani nevšimneme, alebo sa môže prejavovať zhoršením stavu – nevoľnosťou, krútením hlavy, prípadne inými symptómami. V určitých prípadoch je možné, že takáto reakcia dosiahne až úroveň anafylaktického šoku. Odborná literatúra opisuje, že sa tak stáva pri jednom pacientovi z desiatich tisíc.

Anafylaktický šok je život ohrozujúci stav. Je to závažná a rýchlo nastupujúca alergická reakcia. K hlavným komplikáciám patrí náhla smrť spôsobená zlyhaním krvného obehu či znemožnením dýchania.

Napriek tomu, že väčšina praktických hirudoterapeutov sa nikdy s takouto vážnou alergickou reakciou nestretne, táto možnosť existuje a ja sám som sa vo svojej praxi s ňou stretol, preto sa chcem venovať téme prvej pomoci, respektíve téme prípravy na prvú pomoc. Zásady prvej pomoci je dôležité ovládať ešte predtým, než sa rozhodnete vyskúšať aplikáciu pijavice lekárskej na sebe alebo na niekom druhom. Pred aplikáciou pijavice lekárskej majte na pamäti, že aj uhryznutie jednou malou pijavicou dokáže vyvolať veľmi silnú alergickú reakciu. V prípade, že si budete pijavicu aplikovať sami a takáto reakcia nastane, skutočne sa vystavujete hrozbe smrti! Už iba z toho dôvodu, že si nebudete schopní pomôcť. Z toho plynie prvé pravidlo: Vždy, keď si prikladáte pijavicu lekársku prvýkrát, musí byť prítomný ešte ďalší človek. Tento človek musí vedieť poskytnúť prvú pomoc v prípade, že sa po aplikácii prejaví anafylaktický šok.

Silná alergická reakcia prebieha v každom jednotlivom prípade trochu inak, ale obecne môžeme povedať, že sa človeku po aplikácii pijavice lekárskej začne rapídne zhoršovať celkový zdravotný stav. Pocíti nevoľnosť, lokálne alebo celkové svrbenie, môže ho napínať na vracanie, zahmlieva sa mu pred očami, krúti sa mu hlava, má pocit, že omdlie. Toto všetko pri anafylaktickej reakcii rýchlo vedie k náhlemu zníženiu krvného tlaku, čo je sprevádzané nepokojom, studeným potom, pocitom chladu, bledou pokožkou, rýchlym pulzom, až človek upadne do bezvedomia a dokonca môže prestať dýchať. V takomto prípade je veľmi dôležité, aby si prítomná osoba všímala jednak proces od priloženia pijavice až po prejav alergickej reakcie, čiže akým spôsobom alergická reakcia nastupovala, a tiež aby si bola vedomá základných vecí.

Jednou zo základných vecí je čas. V prípade, že človek prestane dýchať, máme na resuscitáciu štyri až sedem minút času. Ak mozog nemá prísun kyslíku, po štyroch minútach v ňom nastávajú zmeny a po siedmich minútach nastávajú už nevratné zmeny a hrozí smrť. Dôležité je zachovať pokoj, neprepadnúť panike. Jednoducho myslieť na to, že máme len určitý časový rozsah, v ktorom môžeme vykonávať resuscitáciu.

V prvom rade zamedzíme ďalšiemu pôsobeniu alergénu, čiže odstránime pijavicu. Pijavicu lekársku odstránime tak, že si konček prstu namočíme do pripraveného liehu a ten iba jemne priložíme pijavici k hlave. Ona keď ucíti lieh, automaticky sa pustí. Potom ranu prelepíme, čím zamedzíme zbytočnému krvácaniu a aj tomu, aby sa rana znečistila. Látky obsiahnuté v slinách pijavice spôsobujú riedenie krvi, čo okrem zdravotného efektu spôsobuje, že ranka sa horšie zaceľuje. Použijeme sterilné gázové štvorce vo vrstve asi jeden centimeter. Takže musíme pamätať na to, aby sme mali lieh i základné obväzové materiály vždy poruke.

Pacienta pozorujeme, či dýcha. Musíme zistiť, či iba upadol do bezvedomia, alebo aj prestal dýchať. V prvom prípade ho uložíme do stabilizovanej polohy na boku. Kľakneme si vedľa postihnutého, ktorý leží na chrbte. Ruku, ktorá je bližšie k nám, podsunieme pod boky postihnutého. Nohu, ktorá je bližšie k nám, čo najviac pokrčíme. Druhú pažu osoby v bezvedomí položíme na jej hrudník. Potom postihnutého opatrne pritiahneme smerom k sebe. Pažu umiestnenú pod bokmi potiahneme dozadu a pokrčíme ju v lakti. Voľné dýchanie zaistíme záklonom hlavy. Po tom, ako uložíme postihnutého do stabilizovanej polohy, privoláme odbornú pomoc.
Dôležité je mať pripravené adrenalínové pero, lebo ak skutočne ide o anafylaktický šok, adrenalín aplikovaný do svalu stehna vo väčšine prípadov dokáže zachrániť život.

Po celý čas do príchodu sanitky pacienta pozorujeme a o všetkých zmenách jeho stavu a ďalšom postupe sa radíme s odborníkom na telefóne. V prípade, že by sa jeho stav zhoršil alebo by prestal dýchať, začneme s resuscitáciou. Robíme klasickú prvú pomoc, čiže masáž srdca a umelé dýchanie. Presné inštrukcie pre poskytnutie prvej pomoci si môžete nájsť na internete. Spomeniem základné pravidlá. Postihnutého opatrne uložíme do vodorovnej polohy na chrbát, najlepšie na tvrdú podložku. Ťahom za bradu a miernym tlakom na čelo mu podvihneme sánku smerom nahor a priložíme svoje ucho k ústam tak, že sa súčasne pozeráme na jeho hrudník. Tým si ešte raz overíme, či postihnutý dýcha, alebo nedýcha.

Ak nedýcha, zahájime resuscitáciu. Začíname vždy stláčaním hrudníka v jeho strede do hĺbky aspoň päť centimetrov alebo do výšky jednej tretiny hrudníka frekvenciou asi 100 až 120-krát za minútu. Dlane zopneme prekrížením prstov do zámku, hranu dlane priložíme na stred hrudníka, vystrieme ruky v lakťoch a plynulými pohybmi stláčame hrudník. Po stlačení vždy uvoľníme hrudník do tej miery, aby sme nestratili kontakt s povrchom tela postihnutého. Ak postihnutý nedýcha, hrozí v krátkej dobe nevratné poškodenie mozgu a následná smrť, je teda potrebné čo najrýchlejšie zahájiť umelé dýchanie z úst do úst. Z dýchacích ciest odstránime prekážky (napríklad zvratky, zubnú protézu). Tlakom ruky na bradu vykloníme hlavu postihnutého dozadu. Tým sa uvoľnia dýchacie cesty a otvoria sa ústa. Stlačíme mu nos. Potom pritlačíme svoje pery na ústa postihnutého a vydýchneme. Prestaneme v momente, keď sa postihnutému zdvihne brucho. Umelé dýchanie prevádzame vo frekvencii svojho dýchania (nádych a výdych do úst postihnutého zhruba 12-krát za minútu) a ukončíme ho vo chvíli, keď postihnutý začne dýchať sám. Táto metóda funguje vďaka tomu, že i vydychovaný vzduch je bohatý na kyslík.

Ideálne je, ak jeden človek vykonáva masáž srdca a druhý dýchanie z úst do úst. Ak sme však na resuscitáciu sami, vždy 30-krát stlačíme hrudník, a potom 2-krát vdýchneme do úst. Čiže zachováme pomer tridsať stlačení na dva dychy. Pokiaľ však nie sme ochotní do postihnutého dýchať, stláčame aspoň hrudník, pričom každé dve minúty nakrátko prestaneme a ťahom za bradu uvoľníme tlak nahromadeného vzduchu v dýchacích cestách, ku ktorému stláčaním hrudníka prirodzene dochádza.
Resuscitáciu vykonávame až do príchodu záchrannej služby alebo dovtedy, kým sa postihnutému neobnovia vitálne funkcie. Keď sa nám podarí obnoviť dýchanie, postupujeme ako v prvom prípade, teda postihnutého stabilizujeme a ďalej pozorujeme až do príchodu záchrannej služby.
Každému hiruterapeutovi odporúčam, aby si prvú pomoc naštudoval lepšie, či už formou odbornej literatúry alebo pomocou publikácií zverejnených na internete, kde je táto téma pomerne dobre a podrobne opísaná, je k nej natočených aj niekoľko video návodov.

Na záver zopakujem, že tieto prípady sa skutočne dejú len veľmi zriedka. Predpokladom u postihnutého bývajú predošlé skúsenosti so silnými alergickými reakciami, napríklad po pichnutí včelou, po zjedení nejakých potravín, prípadne po stretnutí s inými alergénmi. V takomto prípade je veľmi vhodné buď aplikáciu pijavice vylúčiť, alebo postupovať nanajvýš zodpovedne. Dôležité je o tom vedieť, čiže dôležitá je anamnéza pacienta. Aplikácie pijavice lekárskej sa však netreba báť. Prakticky zo všetkých hirudoterapeutov a lekárov, ktorí liečia pomocou pijavice lekárskej, prípad anafylaktického šoku bol síce odborne opísaný, no okrem mojej skúsenosti sa s ním v praxi nikto nestretol. Pre každého človeka je však veľmi dôležité byť pripravený aj na takúto reakciu a tým, že si zopakujete pravidlá prvej pomoci a budete k aplikácii pijavice lekárskej pristupovať zodpovedne, určite nič nepokazíte.

Druhý krok: Ako sa starať o pijavicu lekársku v domácich podmienkach
Všetci vieme, že pijavice lekárske sa chovajú na špecializovaných farmách. Voľne v prírode sa vyskytujú len veľmi zriedka a sú zákonom chránené. Pijavice, ktoré si človek kúpi domov, sú pijavice pripravené k aplikácii a nie sú vhodné na ďalší chov alebo rozmnožovanie a to aj z toho dôvodu, že pijavice, ktoré sa používajú na terapiu, sú pomerne mladé. Na to, aby ich človek dokázal chovať, musel by sa o ne veľmi dlhú dobu starať, kŕmiť ich certifikovanou krvou, jednoducho je s tým pomerne veľa ťažkostí. Preto sa teraz nebudeme venovať chovu, ale tomu, ako sa o pijavicu lekársku starať do aplikácie a v prípade, že chceme pijavicu lekársku uchovať pre ďalšie použitie, tak aj po aplikácii.

Keď si pijavicu lekársku kúpime, väčšinou ju prinesieme domov alebo nám ju doručia v špeciálnom balení. Pre pijavice si deň vopred pripravíme vodu a nádobu.
Voda: Najvhodnejšia je voda z vodovodu, ktorú ste nechali 24 hodín odstáť. Ľudia si často myslia, že vodu treba naberať niekde zo studne či z rieky a podobne, no zo skúseností vieme, že takéto pokusy sa nie vždy končia šťastne a dokonca boli prípady, že človek nabral niekde v prírode vodu a pijavice mu uhynuli, preto z našich skúseností odporúčam vždy len klasickú vodu z vodovodu, ktorú necháme 24 hodín odstáť.

Nádoba: Nádoba je ideálna sklenená so širokým hrdlom, cez ktorý nám prejde celá ruka a s viečkom, ktorým sa dá hermeticky uzavrieť. Ten široký otvor je dôležitý pre ľahkú manipuláciu, či už s pijavicami, alebo pri čistení nádoby. A sklenená preto, lebo je priehľadná a umožní nám vizuálny kontakt s pijavicami.
Približne na trojlitrovú nádobu je dobré mať tak 50 až maximálne 100 pijavíc, ale 100 pijavíc je už pomerne dosť, čiže ostaňme pri päťdesiatich kusoch na jednu trojlitrovú nádobu. Pri použitých pijaviciach alebo pri dlhodobom skladovaní nepoužitých pijavíc sa odporúča maximálne 10 pijavíc na liter vody.

Takže pijavice práve dorazili. Privítame ich, ako sa patrí. Vypustíme ich do pripravenej nádoby, zalejeme pripravenou vodou a pridáme tri štipky soli. Prípadne môžeme najprv do nádoby naliať vodu, a potom do nej vypustiť pijavice. Pijavice nepotrebujú veľké množstvo kyslíka a stačí im ten, čo je obsiahnutý vo vode, a preto nemusíme nádobu zakrývať nejakou tkaninou, gázou a podobne, ako je často opisované na internete, ale nádobu hermeticky uzavrieme viečkom, čím zabezpečíme, aby pijavice neutiekli. Celá ďalšia starostlivosť spočíva vo vymieňaní vody každé dva až tri dni, v pozorovaní pijavíc, ich zdravotného stavu a vitality, a v občasnom čistení nádoby.

Teraz podrobnejšie. Pijavice prišli, máme ich umiestnené v nádobe s vodou, ktorú sme nechali vopred 24 hodín odstáť, a nádoba je hermeticky uzavretá. Ako s nimi budeme ďalej manipulovať? Pijavice, pokiaľ sú hladné, a teda sú určené k aplikácii, nevystavujme príliš vysokým teplotám a rovnako nie priamemu slnečnému svetlu. Môžu byť na dennom svetle, no nie na slnku, ideálne je chladnejšie prostredie, ale aj izbová teplota bude pre pijavice v poriadku, len rýchlejšie vyhladnú. Ak ich neplánujeme použiť okamžite, môžeme ich uskladniť v chladničke. V chladničke sa dostanú do stavu podobnému hibernácii, keď menej metabolizujú, a teda dlhšie vydržia. V prípade, že pijavice hneď použijeme, nikdy nedávame použité pijavice do nádoby k ostatným pijaviciam, ale pripravíme pre ne oddelenú samostatnú nádobu. Podmienky, čo sa týka vody, sú tie isté. Jediný rozdiel je v tom, že keď je pijavica sýta, je lepšie ju už potom nedať späť do chladničky, ale uložiť ju do tmavého priestoru, nie veľmi teplého, napríklad do komory.

Hladná pijavica sa ťahá za svetlom, lebo hľadá potravu, aby hlad zahnala. Sýta pijavica sa ťahá skôr do tmy, lebo potrebuje stráviť krv, ktorú vypila. V prípade, že používame veľa pijavíc a tieto plánujeme použiť ešte raz, napríklad keď robíme sériu aplikácií dva alebo tri mesiace, rozdelíme si použité pijavice do rôznych nádob. Pijavice, ktoré používame prvý mesiac, budú v jednej nádobe, tie, ktoré používame druhý mesiac, v druhej a tie z tretieho mesiaca v tretej. Ak ich budeme používať ešte raz, tak tie, ktoré boli aplikované prvý mesiac, budú hladnejšie než tie, ktoré sme používali tretí mesiac. Takýto systém nám pomôže, aby sme mali prehľad.
Voda, ktorú použijeme na výmenu, má mať rovnakú teplotu ako pôvodná voda. Napríklad, ak máme pijavice v nádobe s vodou, ktorá má teplotu 17 stupňov, potom tá voda, ktorú 24 hodín nechávate odstáť, má mať približne rovnakú teplotu 17 stupňov. Toto dosiahneme poľahky, ak nádobu s vodou na výmenu držíme v rovnakom priestore ako nádoby s pijavicami. Ak pijavice držíme v chladničke, vodu na výmenu dáme tiež schladiť na rovnakú teplotu, akú majú v nádobe pijavice. Ak použijeme vodu rôznej teploty, pijaviciam sa nič nestane, len sa začne meniť ich aktivita a metabolické procesy.

Ďalší dôležitý faktor je zdravie pijavíc. Pijavice pri čistení pozorujeme. Preto je nanajvýš vhodné, aby boli v priehľadnej sklenenej nádobe. Sklo nám poskytuje vizuálny kontakt s pijavicami. Sledujeme, či sú všetky zdravé, či nám nejaká náhodou neochorela alebo neuhynula. Kontrolovať treba pijavice tak nové, ako i použité, ktoré už metabolizujú. Čiže aj keď sú umiestnené v tme, tak si ich vždy, keď im raz za dva až tri dni meníme vodu, prezrieme, vizuálne skontrolujeme ich zdravotný stav.

Najčastejšie sa môže stať, že pijavica zahynie. Netreba sa toho zľaknúť, je to bežný jav. Mŕtvu pijavicu vytiahneme a nejakým spôsobom zlikvidujeme, potom vymeníme vodu v nádobe a necháme ostatné pijavice, aby žili svojím bežným životom ďalej. V prípade, že pri vizuálnej kontrole nájdeme pijavicu, ktorá sa správa divne a vyzerá ako chorá, vyberieme ju z nádoby. Oddelíme ju od ostatných pijavíc a vložíme do inej samostatnej nádoby. Zase hovorím aj o použitých aj o nových pijaviciach. Každá podozrivá pijavica patrí na samotku, teda pre každú jednu máme zvlášť nádobu, môžu to byť malé fľašky. V oddelenej nádobe pijavicu necháme, kým sa zotaví, alebo naopak, necháme ju, nech sa jej choroba rozvinie a ona uhynie. Veľmi často sa stáva, že sa pijavica za pár dní dá dohromady. Ide o to, aby pijavica, ktorá sa necíti dobre, nenakazila či iným spôsobom negatívne neovplyvnila ostatné zdravé pijavice.

Veľmi často sa bude tiež stávať, že uvidíte na pijavici takú akoby obrúčku, stiahnutý lem. Pijavica rovnako ako had sa zvykne pri raste zvliekať z kože, u pijavíc stará koža počas zvliekania produkuje výlučky, čím vytvára povlak na povrchu tela a ten sa zmení na prstenec okolo nej. Pijavica sa ho postupom času zbaví, buď si ho stiahne o nejaký ostrý predmet, preto sa odporúča umiestniť do nádoby s pijavicami kameň, alebo prstenec praskne, prípadne ho môžeme sami roztrhnúť prstami. Žiaden problém.

Teraz k čisteniu nádoby. Samotné čistenie nádoby s pijavicami nie je až taká jednoduchá záležitosť, pokiaľ na ňu človek nie je pripravený. Potrebujeme gázovú kocku alebo hlboké sitko – ideálne kovové s malými očkami – cez ktoré vylejeme vodu, v ktorej sú pijavice. Sitko slúži na zachytenie pijavíc, lebo vždy môžeme nejakú vyliať spolu s vodou. Vyplavené pijavice vrátime späť do nádoby. V minulosti sme používali sitko, no dnes už používame gázové kocky, pretože sú lepšie a ľahšie sa s nimi manipuluje. Gázová kocka je lepšia aj preto, že ide o jednorázový materiál a na rozdiel od sitka ju nie je potrebné sterilizovať. Do očiek gázy sa zachytia všetky nečistoty a je to pohodlný spôsob čistenia. Ak sa nechceme pijavíc dotknúť holou rukou, pri manipulácii s nimi môžeme použiť chirurgické rukavice bez púdru. Po tom, ako zlejeme vodu, napustíme do nádoby vodu z vodovodu na vypláchnutie a znovu vodu zlejeme. Ak treba, proces môžeme opakovať druhý aj tretíkrát, väčšinou stačí opakovať proces dvakrát. Nakoniec ich zalejeme pripravenou vodou, ktorú sme nechali odstáť, nádobu hermeticky uzavrieme a odložíme. Čo sa týka sitka, pijavice počas metabolizovania vytvárajú určitý sliz, ktorý sa bude na ňom zachytávať, preto je dobré sitko pred čistením obliať vriacou vodou. Vriacou vodou ho ako-tak sterilizujeme. Sitko oblejeme vriacou vodou pred použitím aj po použití. Nezabudnime však pred použitím, teda prv ako začneme zlievať vodu z nádoby s pijavicami, nechať sitko vychladnúť, aby sme neuškodili pijaviciam.

Budeme potrebovať aj nejakú kefku, ktorá bude výhradne na čistenie sitka. Nemôžeme použiť kefku, ktorou čistíme miestnosti alebo zariadenia za pomoci chemikálií. Je to veľmi dôležité! Kefka na čistenie nášho sitka nesmie obsahovať žiadne zvyškové stopy chemikálií. Čiže: oddelené sitko + oddelená kefka len na tento účel. Sitko kefkou vyčistíme, prelejeme tečúcou vodou z vodovodu a napokon prelejeme vriacou vodou, aby sme ho sterilizovali. Pri gáze všetka takáto starostlivosť prirodzene odpadá.

To je v základe asi tak všetko. Aby som to zhrnul, pre starostlivosť o pijavicu lekársku v domácich podmienkach je dôležitá nádoba, voda a rovnako aj vizuálna kontrola zdravotného stavu pijavíc pri každom vymieňaní vody v nádobe.

Napokon spomeniem jednu vec – prípad, keď pijavicu lekársku už nechceme ďalej použiť. Čo s ňou? Pijavicu sme aplikovali, potom sme ju z pokožky liečeného odňali a ďalej? Tu je potrebné, aby sa každý človek rozhodol sám, či chce život pijavice ukončiť alebo ju chce vrátiť späť do prírody. Ak jej život chceme ukončiť, je to jednoduché, v domácich podmienkach ju stačí ponoriť do roztoku s alkoholom, čo je pre ňu prakticky okamžitá smrť, a potom ju spláchnuť do záchodu alebo vyhodiť niekam do prírody, kde sa rozloží. V prípade, že sa rozhodneme pre druhú možnosť, pre zachovanie života a vypustenie do prírody, nájdime taký vodný tok, kde sa nekúpu ľudia, pijavicu doň vylejme spolu s vodou z nádoby a príroda už zariadi, čo s ňou bude ďalej.

Tretí krok: Príprava pracovného miesta, alebo čo všetko budeme potrebovať pri aplikácii pijavice lekárskej

Ešte predtým, než začneme aplikovať pijavicu lekársku, je veľmi dôležité si pripraviť pracovné miesto a všetky pomôcky, ktoré budeme potrebovať. Pracovné miesto má byť čisté, no nie je potrebné dosahovať nejaké extrémne hygienické podmienky v zmysle sterility, stačí, aby miestnosť nebola prašná, aby nebola znečistená, aby sa pomôcky, ktoré budeme používať, v nej neznečistili.
Pomôcky: Nádoba, do ktorej premiestnime tie pijavice, ktoré budeme aplikovať. Táto nádoba by mala byť s uzáverom, aby pijavice neutekali. Vždy po vytiahnutí jednej pijavice nádobu uzavrieme. Pijavicu aplikujeme, a potom vyberieme druhú pijavicu a nádobu opäť uzavrieme. Takýmto spôsobom pokračujeme ďalej. V pripravenej nádobe je lepšie mať o dve až tri pijavice viac, ako plánujeme aplikovať, pretože nie každá pijavica sa bude chcieť zahryznúť. V prípade, že sa pijavica dlhšiu dobu nechce zahryznúť, vymeníme ju za inú. Tomuto som sa však viac venoval v kapitole o aplikácii pijavice lekárskej.

Ďalšie pomôcky, ktoré budeme potrebovať, sú chirurgické rukavice bez púdru. Chirurgických rukavíc si pripravíme zase viacero. Ak sa pijavíc nebojíme, môžeme ich aplikovať holými rukami. Viem, že ma niektorí lekári za tento výrok poženú… Bez rukavíc však aplikujú pijavice všetci lekári, u ktorých som sa kedy učil. Pri citlivejších pacientoch tu však existuje vyššia možnosť reakcií na priloženie. Ak sa pijavíc nechceme dotýkať priamo, môžeme ich aplikovať v chirurgických rukaviciach bez púdru. V každom prípade však budeme chirurgické rukavice potrebovať vo fáze, keď sa začnú pijavice púšťať a z rany bude vytekať krv. Vtedy je použitie chirurgických rukavíc jednoznačne nutné. Pretože sa budú pijavice púšťať v rôznom čase a krvi môže vytekať pomerne dosť, je potrebné mať poruke väčšie množstvo chirurgických rukavíc.

Ďalej budeme potrebovať nádobu, do ktorej budeme vkladať pijavice, ktoré sa pustia. Nezabudnime ani na utierky, najlepšie papierové na jedno použitie. Pijavica pri aplikácii na tele pacienta vypúšťa zo svojho tela tekutiny, ktoré vyzerajú ako vodový sliz a ten je tu a tam lepšie otrieť a takisto, keď si my potrebujeme utrieť ruky, papierové utierky, ktoré po použití jednoducho zlikvidujeme, sa nám zídu. Potrebovať budeme aj lieh alebo nejaký iný alkohol, vodka je postačujúca, ideálne v uzavretej fľaške. Lieh je pre prípad, keď potrebujeme pijavicu odstrániť z tela pacienta skôr, ako sa sama pustí. Ďalej potrebujeme nástroje pre aplikáciu. Buď budeme používať nejaký pohárik, zrezanú injekčnú striekačku, skúmavku alebo budeme prikladať pijavice priamo z lyžičky.

Spolu s tým je potrebné pripraviť miesto, kde bude pacient sedieť alebo ležať. Toto je veľmi dôležité, lebo aplikácia môže trvať aj dve hodiny. Väčšinou trvá okolo 45 minút. Musíme myslieť na pohodlie pacienta. Ak je pacient, napríklad, obézny, zle sa mu leží na stole taký dlhý čas. Je pre neho lepšie, ak ho posadíme na stoličku bruchom k operadlu tak, aby sa mohol oprieť a celú procedúru ľahšie vydržal. Čiže ešte pred aplikáciou sa zamyslíme, akú polohu zvolíme pre pacienta, pričom sa rozhodujeme vždy v súvislosti s konkrétnym človekom, ktorému ideme priložiť pijavicu. Pod miesto, na ktorom budeme aplikovať pijavicu lekársku, dáme nejakú podložku. Vždy sa môže stať a tu a tam sa i stáva, že pijavica sa pustí skôr, ako to očakávame, my si to hneď nevšimneme a ona spadne na zem, pričom znečistí podlahu aj masážny stôl a stekajúca krv z rany urobí to isté. Aby sme zabránili tomuto znečisteniu krvou, prikryjeme podlahu aj miesto, na ktorom pacient leží či sedí, látkovou nepremokavou podložkou na jedno použitie, takou, akú bežne používajú pri svojej práci maséri, prípadne použijeme igelit. Po aplikácii podložku zlikvidujeme. Ako poslednú vec spomeniem obväzový materiál. Dôležité sú hlavne sterilné gázové štvorce. Vždy, keď sa pijavica pustí, priložíme gázu na ranu. Gáza bude nasávať vytekajúcu krv dovtedy, kým ranu ošetríme a obviažeme do konečného stavu. Obväzový materiál si podrobnejšie rozoberieme v kapitole o aplikácii pijavice lekárskej a o ošetrení rany.

Štvrtý krok: Príprava pacienta pred aplikáciou pijavice lekárskej
Pred aplikáciou pijavice lekárskej je dôležité zistiť, či je aplikácia pijavice lekárskej pre pacienta vhodná. Rozlišujeme, či sa jedná o pacienta nového, ktorý sa s aplikáciou pijavice lekárskej ešte nikdy v živote nestretol, alebo ide o pacienta, ktorý s takouto terapiou už mal v minulosti osobné skúsenosti.

Pri novom pacientovi je potrebné získať maximum informácií, aby sme mohli zostaviť podrobnú anamnézu o jeho zdravotnom stave. Povypytujeme sa ho na všetky zdravotné ťažkosti, či už aktuálne, alebo v minulosti a vypýtame si výsledky vyšetrení krvi. Vždy nám pomôže, ak poznáme pacientov krvný obraz. Odber krvi by mal byť u pacienta robený len nedávno, väčšinou sa odporúča maximálne 2 až 3 mesiace pred hirudoterapiou. Ak nemáme potvrdenie o krvnom obraze k dispozícii, požiadame pacienta, aby konzultoval aplikáciu pijavice lekárskej so svojím všeobecným lekárom.

V prípade, že máme pred sebou pacienta, ktorý sa už aplikácii pijavice lekárskej niekedy podrobil, opýtame sa ho na všetky podrobnosti o tom, ako jeho organizmus na terapiu reagoval a či sa od poslednej aplikácie jeho zdravotný stav nejako výrazne nezmenil.

Obecne môžeme povedať, že pijavice lekárske neaplikujeme pri zlej zrážanlivosti krvi a tiež pri ťažkých krvných chorobách. Ďalej pri onkologických ochoreniach, počas tehotenstva, u pacienta pod vplyvom alkoholu a iných návykových látok a takisto pri neznášanlivosti pijavíc. Ja vždy odporúčam pred aplikáciou pijavice lekárskej konzultovať zdravotný stav buď s lekárom, alebo s praktickým hirudoterapeutom, kde si môžeme overiť, nakoľko je vhodné použitie pijavice lekárskej pri terapii daného zdravotného problému. Je dôležité upozorniť na to, že choroba alebo zdravotný problém, ktorý chceme pomocou pijavice lekárskej riešiť, nie je ešte hlavným ukazovateľom, či je pijavica lekárska vhodná alebo nie, pretože najdôležitejším ukazovateľom je celkový zdravotný stav človeka. Čiže okrem samotného problému je treba sa pozrieť na celkový zdravotný stav pacienta.

Ak sme dospeli k rozhodnutiu, že aplikácia pijavice lekárskej je pre pacienta vhodná, môžeme zvoliť nasledovný postup. V deň aplikácie pijavice sa uistíme, že pacient má dostatok času na celú procedúru, ideálne sú to dve hodiny. Rovnako sa uistíme, že je v dobrej psychickej aj fyzickej kondícii. V prípade, že tesne pred aplikáciou na pacientovi vidíme výraznú slabosť či rozrušenie, spozorujeme, že má problémy s dýchaním alebo iné viditeľné zdravotné problémy, je lepšie pijavicu lekársku neprikladať a k aplikácii pristúpiť buď pod lekárskym dozorom, alebo s niekým, kto má viac skúseností.

Pacient sa pred aplikáciou pijavice lekárskej osprchuje len čistou vodou. Nemal by použiť žiadne sprchové šampóny, parfumy, dezodoranty. Pijavica lekárska je veľmi citlivá na zápach. Všetky prostriedky, ktoré bežne používame na očistu pokožky, môžu výrazne zhoršiť jej chuť prisať sa. Pacient by tiež nemal smrdieť tabakom, pretože pijavice neznášajú zápach cigariet. Fajčiar sa teda v deň terapie bude vyhýbať fajčeniu a nefajčiar sa vyhne fajčiarom a zadymeným priestorom. Pacient nesmie byť pod vplyvom alkoholu či iných návykových látok.
Pred aplikáciou podrobne oboznámime pacienta s tým, ako bude procedúra prebiehať. V prípade, že máme pred sebou pacienta, ktorý už má skúsenosť s aplikáciou pijavice lekárskej, tak si len ozrejmíme, že je všetko jasné, na procedúru je pripravený a že teda môžeme pristúpiť k aplikácii pijavice. V prípade, že sa jedná o nového pacienta, vtedy je potrebné vysvetliť celý proces krok po kroku od začiatku až po koniec. Na začiatku pacientovi vysvetlíme, akú procedúru sme zvolili, či sa jedná o jednorazové priloženie pijavice lekárskej alebo pôjde o opakovanú terapiu. Opýtame sa ho, či s navrhovanou terapiou súhlasí. Ak áno, vysvetlíme mu jednotlivé kroky, opíšeme miesta, kam budeme pijavice prikladať, a potom opíšeme, čo sa vlastne deje, akým spôsobom sa pijavica prisaje.

Keď na kožu pacienta priložíme pijavicu lekársku hlavičkou a ona zacíti miesto, kde sa chce prisať, tak najskôr sa prisaje a až potom kožu pacienta prehryzne. Pri prehryznutí kože pijavica vypúšťa do rany biologické látky, ktoré sú obsiahnuté v jej slinách. Sliny pijavice lekárskej obsahujú veľké množstvo biologických aktívnych látok, takzvaných fermentov, ktorých počet nie je zatiaľ presne určený, ale podľa odbornej literatúry sa hovorí o viac ako 100 fermentoch. Tieto biologické aktívne látky sa ďalej delia do niekoľkých hlavných terapeutických skupín, ktoré som podrobne opísal v kapitole o terapeutickom účinku pijavice lekárskej.

Prehryznutie kože môže na rôznych miestach tela bolieť rôzne, čo závisí nielen na mieste, ale aj na prahu bolesti, no v princípe je to podobné uštipnutiu hmyzom a bolesť pociťujeme len v prvých minútach. V okamihu, keď sa pijavica zahryzne, tak je prehryznutie kože trochu bolestivé, no ako začne sať, bolesť sa stratí. Často sa dokonca stáva, že po aplikácii pijavice lekárskej alebo niekoľkých pijavíc lekárskych nastupuje u človeka stav podobný eufórii, pretože sa v organizme začína zvyšovať produkcia endorfínov.

Prisatie pijavice lekárskej môže trvať až do dvoch hodín, väčšinou trvá 45 až 120 minút, takže pacient musí mať dostatok času na celú procedúru. Naozaj nejde o krátku procedúru. Keď pijavica nasala dostatok krvi, sama sa pustí. Terapeut túto pijavicu odloží do pripravenej nádoby a následne ošetruje ranu. Je zvykom pri aplikácii pijavice lekárskej ošetriť ranu priložením savého materiálu, a potom neskôr ju prelepiť alebo obviazať. Pijavica sama svojimi slinami čiastočne ošetrí ranu a vďaka krvácaniu, ktoré slúži ako súčasť mechanického imunitného systému, sa do rany len ťažko niečo môže dostať, takže sa počas ďalších 24 hodín nie je treba ničoho báť, lebo nie sú popísané stavy, že by sa do rany zaniesla infekcia. Dokonca veľmi často nie je potrebné používať sterilný savý materiál. Ak však pacient trvá na použití sterilného obväzového materiálu, stačí priložiť na ranu jeden alebo dva sterilné štvorce a zvyšok použiť nesterilný. Často sa v obväzovaní používajú jednorazové detské plienky alebo dámske vložky či vložky alebo plienky pre ikontinentných pacientov, lebo sú prispôsobené na absorpciu väčšieho množstva tekutín.
Rana po aplikácii pijavice lekárskej môže krvácať až 24 hodín. Väčšinou krváca okolo šiestich hodín, no sú prípady, keď krváca 12 až 24 hodín. Na toto je treba byť pripravený. Krvácanie po aplikácii pijavice lekárskej nie je potrebné ani vhodné nejakým spôsobom zastavovať. Zastavovanie krvácania môže oslabiť terapeutický efekt. Jedným z dôvodov pre aplikáciu pijavice lekárskej je drenáž, prečistenie. To, čo vyzerá ako krv, je tekutina s prímesou krvi. Môže vytiecť veľké množstvo tekutiny, sú popísané prípady, keď vytiekol aj liter krvavej tekutiny, no ako hovorím, toto všetko je normálne a nie je to čistá krv.
Väčšina stratených tekutín sa obnoví do 24 hodín po uzatvorení rany.

Terapeut previaže ranu tak, aby ju nebolo potrebné preväzovať do ďalšieho dňa. Aby ostala v pokoji. Väčšinou používame väčšie množstvo obväzového materiálu, ako som spomínal vyššie, pričom pri použití gázových štvorcov vytvoríme niekoľko centimetrov hrubú vrstvu, ideálne sú však tie vložky a plienky. K telu pacienta ich upevníme obväzom. Na ďalší deň by sa rana mala stiahnuť a vytvoriť chrastu. Potom ju stačí ošetriť priložením malého množstva gázových štvorcov alebo ju môžeme nechať dýchať, ničím ju už neprekryjeme. O tomto si viac povieme v kapitole o ošetrení rany po aplikácii pijavice lekárskej.

Toto všetko sú veci, ktoré má pacient vedieť. Nezabudneme ho upozorniť ešte aj na možnú reakciu na priloženie pijavice lekárskej, pretože každý človek môže reagovať inak a existuje niečo ako pozitívna reakcia na priloženie pijavice. Pozitívna reakcia na priloženie pijavice lekárskej je reakcia, ktorá vzniká do 24 hodín po priložení a opísal som ju predchádzajúcej časti tejto knihy.

Na záver by som rád odporučil viesť si evidenciu o aplikácii pijavice lekárskej. Je jedno, či ste pacientom sám, či sa jedná o rodinného príslušníka, či o cudzieho pacienta, zakaždým, keď aplikujeme pijavicu lekársku, si zapíšeme dátum, informácie o zdravotnom stave a tiež miesta na tele, kam sme pijavice lekárske aplikovali. Potom pri ďalšej návšteve doplníme reakciu na aplikovanie pijavice lekárskej, ako sa pacient cítil psychicky aj fyzicky, či došlo k nejakým zmenám. A zapíšeme ďalšiu terapiu, ktorú robíme. Táto evidencia poskytuje ucelený prehľad o terapii a pri jej druhom a ďalšom opakovaní je určitou oporou a návodom, ako postupovať pri hirudoterapii u konkrétneho pacienta.

Pred aplikáciou pijavice lekárskej každému odporúčam, aby si dal urobiť čerstvý krvný obraz, poprípade iné analýzy, ak má nejaké zdravotné problémy. Tieto vyšetrenia dokážu stanoviť úroveň problému v organizme. Dva až tri mesiace po skončení celej terapie je dobré tieto odbery zopakovať, aby sa zistilo, či sa niečo zmenilo. Porovnaním výsledkov získate k subjektívnemu pocitu aj objektívny dôkaz, či vám pijavica lekárska pomáha alebo nepomáha. Máte v rukách skutočné fakty o vhodnosti alebo nevhodnosti aplikácie pijavice lekárskej pre váš konkrétny prípad.

Piaty krok: Aplikácia pijavice lekárskej

Keď už máme pripravené pracovné miesto aj pacienta a uistili sme sa, že aplikácia pijavice lekárskej je pre neho vhodná, rovnako sme sa oboznámili aj so zásadami prvej pomoci, môžeme povedať, že sme pripravení prejsť k aplikácii pijavice lekárskej. Pri aplikácii pijavice lekárskej je dôležité si uvedomiť nasledovné veci. Prvá vec je veľkosť pijavice lekárskej. Podľa typu pacienta a zvoleného miesta pre aplikáciu vyberieme správnu veľkosť pijavice.

Miesto pre priloženie pijavice lekárskej má byť čisté a zopakujem, že pacient sa v deň aplikácie neumýval mydlom či sprchovým šampónom, ale len čistou vodou. V prípade, že je povrch príliš ochlpený, vlasový porast odstránime, napríklad holiacim strojčekom. Môže sa stať, že miesto, kam budeme pijavice lekárske prikladať, bude studené. Pijavice sa do studeného miesta nerady zahryzávajú. Najmä koža na miestach s hrubou tukovou vrstvou, ktoré sú tým pádom menej prekrvené, je trochu chladnejšia. Najprv je dobré priložiť pijavicu lekársku bez toho, aby sme miesto akokoľvek ošetrovali, ale v prípade, že sa nezahryzne, môžeme miesto potrieť horúcou vodou alebo pomasírovať rukami, čím ho zohrejeme. Horúca voda funguje vo viac ako 90% prípadov. Keď pijavica lekárska ucíti teplo, zahryzne sa.

Ďalej sa pozrieme na spôsob, akým budeme pijavicu lekársku aplikovať. Ak sa pijavíc lekárskych bojíme a nechceme ich chytať holými rukami, použijeme jednorazové chirurgické rukavice, ktoré nie sú chemicky ošetrované. Ideálne je mať pripravenú plastovú lyžičku, ktorou budeme vyťahovať pijavice z nádoby. Kovová lyžička má tupé a hladké okraje a je tvrdá, často studená. Plastová lyžička má ostrejšie okraje, je tenšia, mäkká, poddajná a teplejšia. Pijavice lekárske sú často prisaté k sklenenej stene nádoby a plastová lyžička nám pomôže omnoho ľahšie ju podobrať. Plastová lyžička je navyše jednorazový materiál, ktorý po použití zlikvidujeme.

Po vytiahnutí pijavice z nádoby ju môžeme rovno z lyžičky skúsiť priložiť na miesto, ktoré sme vybrali na aplikáciu. Tu je však potrebné mať už aké-také skúsenosti, lebo pijavica bude chcieť utiecť a veľmi zriedka sa nám podarí, aby sa sama zahryzla presne tam, kam chceme my. S pijavicou na lyžičke musíme manipulovať, smerujeme ju palcami, niekedy aj pritláčame pijavicu hlavičkou k určenému miestu, preto začiatočníkom odporúčam používať namiesto lyžičky zrezanú injekčnú striekačku. Z injekčnej striekačky zrežeme tú časť, kam sa nasúva ihla, čím získame podobnú nádobu ako skúmavka, ale s tým rozdielom, že máme piest, ktorý nám pomôže pri manipulácii. Okraje zrezaného konca striekačky treba opracovať, vyhladiť, aby po priložení na miesto pacientovi neporanili kožu.
Pijavicu dáme z lyžičky do takto pripravenej striekačky, a potom striekačku zrezaným koncom priložíme ku koži na mieste, ktoré sme vybrali. Potom povytiahnutím piesta vytvoríme mierny podtlak a tým spôsobíme, že sa miesto prekrví, a preto šanca, že sa pijavica zahryzne, je veľmi pravdepodobná. A keďže je uväznená vo valci striekačky, nemôže sa nám vykĺznuť a ujsť. Ja tento spôsob aplikácie pijavice lekárskej považujem za jeden z najľahších spôsobov pre začiatočníkov. Má vysokú mieru úspešnosti prisatia aj zahryznutia pijavice.

Čo sa týka spôsobu, často sa dočítate, že je možné použiť pinzetu, ak však pinzetou uchopíte pijavicu lekársku v oblasti za jej hlavou, za čeľusťami, spôsobíte jej stres. Pijavica bude viac bojovať o záchranu svojho vlastného života, než by mala chuť zahryznúť sa a dávať do poriadku život niekoho iného. Takže napriek mnohým takýmto radám na internete a v knihách, používanie pinzety z vlastných skúseností neodporúčam a neodporúča ju ani veľa praktických hirudoterapeutov. Ideálne je zabezpečiť pre pijavicu pohodlie. Keď ju dáte do skúmavky alebo do zrezanej injekčnej striekačky, nedochádza k priamemu kontaktu medzi ňou a terapeutom. Pijavica sa vlastným pohybom posúva na miesto na koži pacienta. Aj z tohto dôvodu je skúmavka alebo zrezaná striekačka vždy lepšia voľba ako lyžička, lebo ak pijavicu aplikujeme priamo z lyžičky a pomocou svojich prstov ju smerujeme na miesto, vytvárame na ňu nátlak a spôsobujeme jej stres. Následkom stresu sa pijavica lekárska ťažko zahryzáva.

Ešte sa vrátime k miestu. V prípade, že sa pijavica lekárska nechce prisať a zahryznúť, je možné vybrané miesto napichnúť sterilnou ihlou, aby sa objavila kvapka krvi. Vtedy sa pijavica zahryzne prakticky takmer na 100%. Hneď ako pijavica zacíti krv, zahryzne sa, naozaj sa nestáva, aby tak neurobila. Ja som taký prípad ešte nevidel. Pri terapii pijavicou lekárskou však tento spôsob používame len v situáciách, keď je skutočne nevyhnutné pijavicu aplikovať do veľmi presného bodu. V ostatných prípadoch, keď sa aj pijavica lekárska nechce zahryznúť do miesta, ktoré sme vybrali, väčšinou ju priložíme na miesto blízke tomu pôvodnému a niekedy zvážime aj zmenu procedúry a nájdeme iné miesto na aplikáciu, ktoré je tiež vhodné pre náš terapeutický zámer.

Nikdy neprikladáme pijavicu lekársku priamo na žily, preto je dôležité mať aspoň aké-také skúsenosti s anatómiou ľudského tela. Musíme vedieť, akým spôsobom zistíme, či sa pod miestom, ktoré sme vybrali, nenachádza žila. V pevných oblastiach, kde sú kĺby a svaly, zahryznutie pijavice nie je natoľko hlboké, aby prehryzlo aj žilu. Ale napríklad taká oblasť prstov na rukách, kde je tenká koža a menšia hmota svalov, je problematická, tu sa veľmi ľahko môže stať, že pijavica spolu s pokožkou prehryzne aj žilu. Pri prehryznutí žily sa pijavica lekárska veľmi rýchlo napije, čím sa skráti čas vylučovania jej biologických látok s terapeutickým efektom, a pre nás bude ťažké zastaviť krvácanie. V prípade žily pôjde len o čiastočný problém, lebo máme dostatok času na ošetrenie rany. Pomocou tlaku prstov na ranu sa pokúsime obmedziť krvácanie, potom priložíme tlakový obväz a ak máme pocit, že nevieme takýto rozsah krvácania zvládnuť, vždy máme čas dopraviť pacienta do nemocnice. Ak by sme však priložili pijavicu na tepnu a ona ju prehryzne, už sa jedná o skutočne veľký problém s ohrozením života pacienta. Krv pod tlakom strieka z tepny a človek môže rýchlo stratiť obrovské množstvo krvi. Krvácanie takéhoto rozsahu sa nedá zvládnuť v domácich podmienkach a ide naozaj o minúty. V žiadnom prípade nepriložte pijavicu na tepnu!

Ak sa budeme riadiť odporúčaniami, čiže budeme sa vyhýbať cievam a oblastiam, kde je tenké tkanivo – oblasti hlavy, krku, slabín, oblasti prstov rúk a nôh – je pri používaní stredne veľkých pijavíc nepravdepodobné, že môže dôjsť k takýmto veľkým problémom. V prípade, že sa rozhodneme použiť veľké pijavice, musíme dôkladne poznať anatómiu človeka a byť nanajvýš opatrní, lebo problém s prehryznutím cievy môže byť skutočne veľký. Stredná pijavica sa zahryzne do hĺbky okolo 1 až 1,5 milimeter. Čím je pijavica väčšia, tým hlbšie sa prehryzne a rana bude väčšia tak do hĺbky, ako aj na šírku. Väčšia pijavica má väčšie čeľuste.

Teraz sa pozrieme na metódy aplikácie pijavice lekárskej:

Prvá metóda: Pijavicu necháme po celý čas prisatia, kým sa sama nepustí. Túto metódu využívame najčastejšie, pretože pri nej pijavica maximálne stimuluje miesto aplikácie. Sama a svojím tempom aktívne saje krv a počas toho do rany vypúšťa spolu so svojimi slinami biologický materiál, ktorý má terapeutickú hodnotu. Treba si uvedomiť, že počas rôznych etáp satia pijavica vypúšťa sliny s rôznym chemickým zložením, na začiatku sú v nich viac látky, ktoré napomáhajú riedeniu krvi a znižujú bolesť a ku koncu zas viac tie, ktoré ošetrujú ranu, aby sa nezaniesla infekciou a aby sa dobre scelila. Prerušením tohto prirodzeného procesu narušíme aj proces terapie. Zbytočne teda nikdy neodoberajme pijavicu z miesta prv, ako sama chce.

Druhá metóda: Pijavicu nechávame len určitý čas, väčšinou 20 až 30 minút od zahryznutia. V určitých prípadoch je možné sňať pijavicu skôr, teda po 20 až 40-tich minútach, keď je pijavica v najaktívnejšej fáze.

Vedecky bolo zistené, že aktívna fáza po zahryznutí trvá okolo 30 minút. Táto druhá metóda sa požíva u pacientov, ktorí nemajú čas alebo u tých, ktorí sa rozhodli pre viacnásobné opakovanie terapie v krátkom časovom slede. Ak totiž nedovolíme pijavici, aby sa napila dosýta, ale odoberieme ju z miesta skôr, skracuje sa jej doba trávenia krvi a bude teda skôr pripravená na nové použitie.

Tretia metóda spočíva v aplikácii pijavice iba na pár minút, tzn. necháme pijavicu prisať sa a zahryznúť a po 3 až 4 minútach ju z miesta odoberieme. Tretiu metódu ja osobne nevyužívam, v odbornej literatúre je však opísaná ako vhodná v prípadoch, keď chceme dosiahnuť maximálnu koncentráciu biologických látok zo slín pijavice lekárskej, ktoré vypustí do rany po zahryznutí. Prípadne sa táto tretia metóda využíva v rámci reflexnej terapie, keď sa na reflexný bod nepôsobí len tlakom ako pri bežnej reflexnej terapii, ale priložením pijavice, čím sa miesto s reflexným bodom zraní. To spustí a stimuluje samoozdravné mechanizmy. Klasická reakcia organizmu po akomkoľvek zranení je okamžité spustenie opravy zraneného miesta, no a v prípade zranenia reflexného bodu sa súčasne s opravou zraneného miesta spustí aj oprava celej oblasti, ktorá je s reflexným bodom spojená.

Šiesty krok: Ošetrenie rany po aplikácii pijavice lekárskej

Ošetrenie rany po aplikácii pijavice lekárskej si rozdelíme na dve časti. Prvá časť sa týka doby, keď sa ešte nepustili všetky pijavice, vtedy ide o čiastočné ošetrenie rany, ktorého účelom je, aby po pacientovi nestekala krv. Použijeme buď gázové štvorce alebo vatu či vatové tampóny. Keď sa pijavica pustí a my ešte nie sme pripravení túto ranu finálne ošetriť, odložíme pijavicu do pripravenej nádoby a na ranu priložíme jeden z obväzových materiálov, pre ktorý sme sa rozhodli. Účelom nie je zastaviť krvácanie, lebo ako som už spomínal, krvácanie po aplikácii pijavice lekárskej má svoj význam. Gáza či vata ako savé materiály budú nasávať vytekajúcu krv, aby nestekala po koži pacienta a neznečisťovala priestor okolo neho.
Často sa diskutuje, či používať sterilný materiál alebo stačí nesterilný. Obecne možno odporučiť radšej sterilný materiál. Z praxe a zo stáží, ktorými som prechádzal v centrách, kde sa vyložene zaoberajú hirudoterapiou, som sa veľmi často stretol s používaním nesterilného krytia rany a to z toho dôvodu, že pijavica ranu natoľko ošetrí, že je takmer vylúčené, aby sa do nej celých 24 hodín od aplikácie zaniesla infekcia. Tento postup je overený tisíckami pacientov. Na druhej strane bude každý lekár trvať na tom, aby sa priamo na ranu použil sterilný materiál, čo je pochopiteľné.

Časový rozdiel medzi tým, ako sa pustí prvá a posledná pijavica, môže byť aj 20 až 30 minút. Kým čakáme, až sa pustia ostatné pijavice, vizuálne kontrolujeme priložené tampóny. Často sa stáva, že niektorý z tampónov sa naplní krvou natoľko, že už jeho kapacita nestačí a krv sa opäť začne roztekať po pokožke pacienta, vtedy tampón odstránime, ďalším tampónom poutierame roztečenú krv a na ranu priložíme nový tampón. Takto kontrolujeme a ošetrujeme všetky rany po každej pijavici, ktorá sa už pustila, až do doby, keď sa pustí posledná, a potom prejdeme k finálnemu ošetreniu rany.

Finálne ošetrenie rany
Keď sa pustia všetky pijavice, odstránime všetky dočasné tampóny a vyberieme formu finálneho ošetrenia rany. Do 24 hodín nie je treba s ranou prakticky nič robiť.
Postup finálneho ošetrenia rany: Ak sme si vybrali za prvú vrstvu sterilný materiál, tak ako prvý priložíme na ranu sterilný gázový štvorec a naň ďalšie nesterilné v hrubšej vrstve. Môžeme použiť dámsku vložku, ktorá má dobré absorpčné vlastnosti a z rovnakého dôvodu môžeme zvoliť detské plienky či vložky alebo plienky pre inkontinentých. Plienky neprikladáme v celku, ale vystrihneme si potrebný tvar a veľkosť podľa konkrétneho miesta na tele pacienta, ktoré ideme ošetriť. Výhodou plienok je, že pokryjú väčšiu plochu. Priložíme teda na prvú vrstvu gázových štvorcov vložku či plienku a zafixujeme ju. Máme na výber náplasť, elastický obväz, obväz pruban a potravinársku fóliu ako poslednú vrstvu krytia.

Po použití náplastí ostávajú na koži stopy po lepidle, ktoré je ťažké odstrániť. Ak opakujeme terapiu dva alebo trikrát za týždeň, už onedlho máme pacienta celého od lepu. Kde sa dá, odporúčam používať pružné obväzové sieťky – obväz pruban – na rukách, nohách, hlave. Obväzové sieťky odstrihneme v dostatočnej dĺžke a natiahneme ako pančuchu na prvú vrstvu priloženého materiálu. Dobre to drží. Ak máme obavy, že by vytekajúca krv mohla znečistiť oblečenie, na túto sieťku dáme ešte potravinársku fóliu. Neomotáme ju však príliš napevno, aby sme nepriškrtili krvný obeh, čo by malo za následok zbytočné opuchy a bolesti.

Potravinárska fólia a obväz nám dobre poslúži aj na trupe pacienta, pričom použijeme klasický elastický obväz, nie sieťku. Obväz omotáme okolo trupu, najprv však malou časťou leukoplastu prichytíme prvé vrstvy, čiže gázový štvorec, na ktorom je plienka alebo vložka. Ide nám o to, aby sa tieto vrstvy pri obväzovaní neposunuli. Silnejšie krvácanie môže nastať hlavne pri úplne prvej aplikácii pijavice lekárskej, keď ešte nevieme, ako bude reagovať, ale často nás môže prekvapiť rôzna intenzita krvácania rany u toho istého pacienta aj pri opakovanej aplikácii pijavice. Ak dobre neodhadneme veľkosť a množstvo obväzového materiálu, tak ak aj presiakne krvou, fólia ju neprepustí. Mám s fóliou veľmi dobré skúsenosti, aj keď ju v súčasnosti už nepoužívam a zaradil som ju do histórie tak ako mnoho iných pomôcok, ktoré som nahradil efektívnejším spôsobom. Fólia sa ľahko na druhý deň odstraňuje, jednoducho sa prestrihne a na koži pacienta neostávajú žiadne lepivé plochy. Považujem tento spôsob za veľmi pohodlný spôsob ošetrenia rany. Jediný problém je trochu v tom, že fólia je nepriedušná a človek sa pod ňou viac potí, preto fólia nesmie byť príliš silno stiahnutá okolo tela a nesmie byť priložená dlhšie ako 24 hodín.

Na druhý deň, keď obväzový materiál odstránime, vo väčšine prípadov nájdeme už zacelenú ranu. Ešte pripomeniem, že nie vždy môžeme s preväzom rany čakať do druhého dňa. Ak obväzy presiaknu krvou a tá sa hromadí pod fóliou, ošetríme ranu skôr, respektíve ošetrí si ju sám pacient. Pripravíme ho na takúto možnosť a poučíme ho, ako sa pripraviť, aký obväzový materiál si má kúpiť a ako má pri preväze postupovať. Ak sme odhadli správne množstvo obväzového materiálu, tak ho spravidla na druhý deň ráno môžeme sňať, a potom ho už len nahradiť novým v potrebnom množstve.

Po dvadsiatich štyroch hodinách od aplikácie nájdeme stiahnutú ranu, na ktorej je vytvorená chrasta, v tenkej vrstve ju prekryjeme gázovými štvorcami a prelepíme alebo prichytíme prubanom. Ak sa takáto zacelená rana nachádza na mieste, ktoré nebude v kontakte so žiadnym textilom, o ktorý by sa otierala, nemusíme ju ďalej ošetrovať a zakrývať, ale necháme ju len tak na vzduchu. Často sa stáva, že sa v procese hojenia rany tampón prichytí o ranu. Ako rana vysychá a tvorí sa na nej chrasta, môže prischnúť k nej aj tampón. Ak by sme takýto prischnutý tampón odtrhli od rany, strhli by sme aj chrastu a nanovo otvorili ranu, ktorá by začala na niekoľko hodín znovu krvácať, preto je lepšie takéto tampóny namočiť, najlepšie v sprche vodou alebo peroxidom vodíka a počkať chvíľu, kým poriadne nasiaknu. Mokré tampóny sa samovoľne alebo len pomocou jemného ťahu odlúčia od rany. Vyhneme sa tak poškodeniu rany, i keď aj pri tomto postupe môže dôjsť k miernemu krvácaniu, ale väčšia časť chrasty ostane na rane a rana sa veľmi rýchlo scelí.

Ak aj preväzujeme ranu skôr než za 24 hodín, ranu nie je potrebné ďalej ošetrovať, mám na mysli nejaké masti, zásypy a podobne, ošetrenie spočíva v priložení tenšej vrstvy gázových štvorcov priamo na ranu a v ďalšom sledovaní, či nedochádza k ich presiaknutiu krvou. Ak premokajú, znovu ich vymeníme a previažeme, ak nie, necháme ranu tak. V prípade, že robíme namáhavú prácu, pri ktorej sa potíme, alebo sme použili pijavice na aplikáciu v teplom ročnom období, môžeme ranu očistiť dezinfekčným prostriedkom. Existujú špeciálne suché obväzy, ktoré vytvoria ochrannú dezinfekčnú vrstvu, aby sa do rany pri potení nedostala žiadna infekcia.

Veľmi dôležité je neškriabať si ranu. Škriabaním rany sa spomalí jej hojenie a riskujeme aj možnosť zápalu. Svrbenie je častý jav po aplikácii pijavice lekárskej. Netreba ho nejako ovplyvňovať, ale v prípade, že sa stáva neznesiteľným, ak pacient naozaj už nemôže vydržať, môžeme použiť antihistamínovú masť. Vždy je však lepšie, ak pacient dokáže svrbenie ovládnuť silou vôle a ranu si napriek nutkaniu nezačne škriabať. Použitie antihistamínovej masti si nechajme len ako riešenie v krajnom prípade. Na druhej strane je použitie tejto masti určite lepšie ako rozškriabaná a zapálená rana. Napriek upozorneniu, aké dôležité je neškriabať si ranu, sa pomerne často stáva, že sa pacient neovládne, ranu si poškriabe, následne si ju nevydezinfikuje a rana sa mu zapáli. Takúto ranu musíme liečiť. Ak po 24 hodinách zistíme v rane zápal, rana začína hnisať a vytvárajú sa v nej hnisavé bublinky, vtedy je najlepšie ísť k lekárovi, ktorý ranu sterilne ošetrí a zváži použitie antibiotík, či už zvonka alebo aj zvnútra, teda masť, zásyp, tabletky. Väčšinou je zápal malý, miestny, bez známok ochorenia celého organizmu, lekárske ošetrenie však netreba odkladať, aby sa z malého problému nestal veľký.

Teraz sa pozrieme na problémy, ktoré sa občas vyskytujú. Prvým častým problémom je, že pijavica pri aplikácii na pacientovi akoby zaspí, teda nie je aktívna. Vidíme, že za polhodinu od prisatia všetky pijavice pijú normálne, no jedna je nečinná, neaktívna, vyzerá ako spiaca. Je možné, že sa iba prisala, ale nezahryzla, alebo sa aj prisala aj zahryzla, no nechce piť. Odstránime ju pomocou liehu. Do liehu či iného alkoholu namočíme prst, priložíme ho ku hlavičke a pijavica sa pustí. Na uvoľnené miesto môžeme skúsiť priložiť ďalšiu pijavicu alebo ho ošetríme tampónom a necháme tak. Ďalší problém je, že priložíme pijavicu na žilu, pijavica sa veľmi rýchlo napije a potom, ako sa pustí, z rany prúdom tečie krv, niekedy krv až strieka a my ju nevieme jednoduchým spôsobom zastaviť. Z gázových štvorcov, ktoré vo väčšej hrúbke naskladáme na seba, priložíme k rane a napevno prichytíme obväzom, vytvoríme tlakový obväz. Potom pacienta odvezieme na ošetrenie k lekárovi.

Po aplikácii väčšieho množstva pijavíc alebo u slabých a ťažko chorých pacientov má pacient približne 24 hodín ostať v pokojnom režime, nemá vykonávať žiadnu namáhavú činnosť a v ideálnom prípade nemá zostávať sám. Mal by byť niekto pri ňom, lebo už sa stalo, že po desiatich hodinách od aplikácie sa pacientovi, ktorý bol sám, priťažilo a nevedel, ako si má poradiť. Takéto prípady sa stávajú zriedka, ale je dobré na ne myslieť a naozaj zabezpečiť, aby celý ďalší deň bol niekto pri pacientovi, ktorý dohliadne na ranu aj na pokojný režim pacienta.

8. kapitola:  Kedy, kam a koľko pijavíc lekárskych aplikovať

Odpoveď na otázku kedy, kam a koľko pijavíc správne aplikovať, závisí od množstva faktorov, tie hlavné širšie opíšem. Nižšie uvedené informácie slúžia ako kľúč a orientačná schéma k tomu, aby človek videl rôzne varianty, a teda dokázal lepšie nastaviť terapiu v závislosti od charakteru problému a ďalších relevantných okolností.

U veľkej väčšiny pacientov v prípade akejkoľvek aplikácie sa pri aplikácii primeraného množstva pijavíc pravdepodobne nič nestane a pijavice budú mať viac-menej pozitívny, aj keď neurčitý účinok na ľudský organizmus.

Kľúčové slová sú však: pravdepodobne a u veľkej väčšiny. U tej menšiny nesprávna aplikácia môže vyvolať rad negatívnych reakcií ako napríklad zanesenie baktérií a následnú infekciu, ktorá môže ovplyvniť všetky systémy ľudského organizmu dlhodobými až fatálnymi následkami, ďalej môže vyvolať nekrózu tkaniva, čo môže viesť k nutnému operačnému zákroku alebo až k amputácii končatín, môže dlhodobo oslabiť organizmus pacienta a spustiť jeho zrýchlenú degeneráciu namiesto regenerácie a to je len malý zoznam. Nesprávna aplikácia sa môže v najhoršom prípade skončiť aj smrťou pacienta.
Rád by som uviedol, že spomínaná menšina je dostatočne veľká. No keďže sa pri používaní pijavíc prípadné zhoršenie zdravotného stavu málokedy spája priamo s použitím pijavíc, je táto téma zľahčovaná. Nesprávna aplikácia zároveň privádza pacienta k nechuti v terapii pokračovať alebo ju opakovať. Je to často z dôvodu obmedzení a následkov, ktoré po aplikácii zbytočne vznikajú a tiež pre neurčitosť výsledku a nechápanie vplyvu pijavice na ľudský organizmus.
Toľko úsilia stojí hirudoterapiu propagovať a tak málo stačí, aby bola táto cenná možnosť liečenia degradovaná neprofesionálnym prístupom! Urobte si čas, buďte profesionáli, či už ako pacienti, či už ako hirudoterapeuti alebo len ako ľudia, ktorí toho veľa vedia. Ďakujem. Ďakujem je slovo, ktoré budete počuť mnohokrát, od spokojných pacientov. Mnohokrát pocítime skutočnú vďačnosť, keď sa poďakujeme.
Ak ste ťažko, možno aj dlhodobo chorý, beriete lieky, máte viac súbežných chorôb, zlé stravovacie návyky, silnú obezitu alebo požívate vo vyššej miere alkohol, prípadne iné omamné látky, vždy konzultujte odborníka, ktorý vám pomôže nastaviť terapiu pijavicou lekárskou, alebo ju aj neodporučí. Riziko, že bez potrebných skúseností a poznatkov niekde urobíte chybu, je príliš vysoké. V prípade, že sa rozhodnete aplikovať si pijavice sami, prekonzultujte vlastný návrh terapie s odborníkom a ideálne bude, ak prvú aplikáciu pijavíc urobíte pod jeho dohľadom.

Koľko pijavíc aplikovať?
V predchádzajúcej kapitole som opísal princíp, na základe ktorého dokážeme určiť bezpečný počet aplikovaných pijavíc v určitom časovom horizonte. V tejto kapitole sa pozrieme, ako je možné celkový počet pijavíc rozdeliť na jednotlivé aplikácie podľa typu aplikácie.
Vo svoje praxi som sa stretol s troma základnými typmi aplikácií pijavíc lekárskych, čo sa týka ich množstva. Väčšina známych metód aplikácií pijavíc lekárskych spadá do niektorej z nižšie uvedeným kategórií.

1. Dlhodobá aplikácia malého množstva pijavíc lekárskych

Toto je asi najťažšia a určite najnáročnejšia metóda aplikácie, pretože vyžaduje dobré skúsenosti v oblasti hirudoterapie a zdravia a tiež vyžaduje spoluprácu pacienta. Je to však najefektívnejšia a zároveň aj najbezpečnejšia metóda pri liečení dlhodobých chronických chorôb. Podrobne si ju môžete osvojiť u profesora Alberta Ivanoviča Krašeňjuka. Ja opíšem len tie časti, ktoré sú dnes verejne dostupné.

A) Prvá skupina

Pri dlhodobej aplikácii malého množstva pijavíc aplikujeme väčšinou jednu stredne veľkú pijavicu lekársku tak často, ako je to u pacienta potrebné a možné v závislosti od ostatných určujúcich faktorov. Frekvencia opakovaných aplikácií môže byť rôzna a počas terapie sa môže veľakrát meniť. Pri určitých typoch pacientov je možné aplikovať jednu pijavicu takmer každý deň a u iných raz za týždeň. Dlhodobé liečenie môže trvať až niekoľko rokov alebo doživotne.
Pracovných schém aplikácií môže byť veľké množstvo. Uvediem názorné príklady:

a) 1 pijavica každý deň po dobu troch dní, na štvrtý deň aplikujeme 3 stredne veľké pijavice naraz, dva dni prestávka a znovu opakujeme tri dni po 1 pijavici, štvrtý deň 3 pijavice a dva dni prestávka
b) 2 až 3 pijavice dvakrát do týždňa
c) 1 pijavica raz za týždeň

Frekvencia aplikácií závisí od skúseností hirudoterapeuta a tiež od cieľa, ktorý chceme u pacienta dosiahnuť. Napríklad počas udržiavacej fázy si pacient môže aplikovať jednu pijavicu raz za týždeň sám doma a počas intenzívnej aplikácie mu môžeme aplikovať rôzne množstvá pijavíc každý deň, prípadne v inej stanovenej frekvencii potrebnej k dosiahnutiu výsledku. Pri tejto metóde aplikácie pijavíc lekárskych to bez skúseností naozaj nejde a musím poznamenať, že absolvovanie školenia u profesora Alberta Ivanoviča Krašeňjuka, u ktorého som sa s touto metódou podrobnejšie zoznámil, by bez predchádzajúcich znalostí hirudoterapie spôsobilo vytvorenie skresleného pohľadu na hirudoterapiu. Ako som už v minulých kapitolách písal, profesor Albert Ivanovič Krašeňjuk predpokladá, že si študenti naštudujú všetky dostupné materiály na tému hirudoterapie ešte pred školením, prípadne hneď po ňom. Keďže je toto školenie zamerané hlavne na zoznámenie sa s jeho výskumom a osvojením si jeho autorskej metodiky aplikácie pijavíc lekárskych, odporúčam, aby ste sa pred absolvovaním školenia riadne pripravili.

B) Druhá skupina

Metóda aplikácie malého množstva pijavíc dlhodobo sa veľmi dobre dopĺňa s ostatnými známymi metódami aplikácie pijavíc lekárskych a asi najčastejšie ju kombinujeme s používaním stredného množstva pijavíc v pravidelných intervaloch. Do tejto skupiny orientačne zaradím niekoľko typov aplikácií, ktoré majú podobný charakter:
a) 3 až 5 stredne veľkých pijavíc dva až trikrát do týždňa po dobu dvoch mesiacov alebo raz za týždeň po dobu troch mesiacov
b) 5 až 8 pijavíc raz až dvakrát za týždeň po dobu dvoch až troch mesiacov
c) 8 až 12 pijavíc raz až dvakrát za týždeň po dobu šesť až osem týždňov
Táto skupina je charakteristická tým, že po dokončení série aplikácií nasleduje prestávka v dĺžke dva až dvanásť mesiacov, až potom môžeme podľa potreby pristúpiť k opakovaniu série. Veľká väčšina praktických hirudoterapeutov využíva práve túto skupinu alebo jej malú časť ako hlavnú skupinu aplikácií, pretože je efektívna, prináša viditeľné výsledky. Ide o dostatočné množstvo pijavíc, ktoré vyvolajú silnú reakciu organizmu. Pacienti z tejto skupiny budú mať dobré výsledky a celkovo sa im posilní organizmus. Vo verzii b) však môžu nastať silné reakcie na priloženie a vo verzii c) aj väčšie komplikácie a rôzne obmedzenia, čo môže vyvolať nechuť v terapii pokračovať. Táto skupina je najlepšie opísaná vo verejne dostupných zdrojoch a tvorí základ prakticky všetkých dostupných metodík. Aj keď sa zdá, že jej jednotlivé podskupiny, čo sa týka množstva použitých pijavíc, sú si veľmi podobné, tak nech vás to nemýli. Je rozdiel použiť 3 alebo 12 pijavíc a pravidelne túto aplikáciu opakovať.
Často sa stretávame s tým, že množstvo pijavíc určuje použitá metóda, napríklad že si v knihe prečítame, že na liečenie určitého problému treba aplikovať sedem pijavíc každý týždeň. To je však nesprávny prístup. Počet pijavíc ako aj frekvenciu priložení stanovujeme na základe typu pacienta spolu s ostatnými určujúcimi faktormi, o ktorých viac napíšem v ďalšej časti. V závislosti od typu pacienta a choroby, ktorou trpí, je možné vybrať niektorú z vyššie uvedených frekvencií priloženia. Upozorňujem však, že uvedené skupiny sú naozaj orientačné a vychádzajú z dostupných informácií, s ktorými som sa stretol.

C) Tretia skupina

Do tretej skupiny patrí používanie 15 a viac pijavíc na jedno sedenie.
Počul som o prípadoch, pri ktorých pacientovi na jednom sedení priložili 100 pijavíc neznámej veľkosti, a pacient prežil. Viem o prípadoch, keď sa použilo viac ako 40 stredne veľkých pijavíc na jedno sedenie dvakrát za rok. Niektorí hirudoterapeuti pri určitej skupine pacientov bežne používajú viac ako 20 stredne veľkých pijavíc na jedno sedenie. Používanie metódy aplikácie veľkého množstva pijavíc vyžaduje naozaj dobré skúsenosti v oblasti hirudoterapie, pretože ak pri dlhodobom používaní malého množstva pijavíc hrozí nebezpečenstvo, že svojou neodbornosťou pacienta nevyliečime, tak pri neodbornej aplikácii veľkého množstva pijavíc môžeme pacienta ohroziť na zdraví.

V súčasnosti pracujem prevažne na výskume dlhodobej metódy pri použití malého množstva pijavíc v kombinácii s aplikáciou stredného množstva pijavíc. Zároveň však spolupracujem aj s odborníkom, ktorý vo svojej praxi často využíva veľké množstvo pijavíc, aby som našiel odpovede na niektoré nové otázky. Sú dôležité pre spresnenie výberu pacientov, pre ktorých je vhodná aplikácia veľkého množstva pijavíc.

Ako teda nastaviť správne terapiu a frekvenciu aplikácií pijavíc lekárskych?

Typ ochorenia
Na začiatku treba rozlíšiť typ ochorenia, teda či je to ochorenie chronické alebo akútne, prípadne ide o kombináciu oboch týchto typov.
V prípade, že sa jedná o dlhodobé ochorenie, liečenie pijavicou bude taktiež vo veľkej väčšine prípadov dlhodobé.
Pri chronických ochoreniach sa netreba nikam ponáhľať ani očakávať zázračné výsledky. V mnohých prípadoch nebudeme pomocou hirudoterapie dlhodobé ochorenie priamo liečiť, ale budeme zmierňovať jeho následky a prípadne rozvíjať zdravé časti ľudského organizmu. Viac na túto tému uvediem v konkrétnych diagnózach. Výhodou tejto terapie je, že pacient sa postupne adaptuje na pijavice; pozri kapitolu Adaptácia na pijavice lekárske. Predovšetkým sa týmto spôsobom zabezpečí dlhodobý a stabilný terapeutický efekt.
V prípadoch chronického ochorenia budeme pracovať s prikladaním malého množstva pijavíc dlhodobo a pravidelne.
Ak bude pacient dobre reagovať na terapiu, teda bude vykazovať stabilnú ozdravnú reakciu organizmu s ľahko znesiteľnými reakciami na priloženie, tak je možné (a často to po úvodnej adaptácii trvajúcej niekoľko mesiacov odporúčam) túto terapiu obohatiť o intenzívnu terapiu. To znamená, že pokračujeme v klasickom prikladaní malého množstva pijavíc v určenom režime a raz za týždeň počas 6 až 10 týždňov aplikujeme spolu s pravidelnou pijavicou aj väčší počet pijavíc správnej veľkosti na vybrané miesta v závislosti od problému a aktuálneho stavu pacienta. Takúto terapiu môžeme podľa potreby a typu ochorenia opakovať niekoľkokrát za rok, prípadne jeho trvanie skrátiť alebo predĺžiť. Opakovanie intenzívnej aplikácie s prestávkami sa však ukazuje ako najlepší variant.

Odporúčaný minimálny počet pijavíc pri dlhodobom liečení je 52 pijavíc za rok, teda jedna pijavica raz za týždeň, no pre väčšinu pacientov bude tento počet nedostatočný. Pri ťažkých stavoch je možné na začiatku aplikovať pijavicu raz až dvakrát za týždeň a postupne, v závislosti od stavu pacienta, doby krvácania a ostatných určujúcich faktorov, dávky zvyšovať. Ak sa pacient vyliečil alebo sa cíti výrazne lepšie, prípadne si plánuje aplikovať pijavice do konca života, môžeme postupne intenzívnu dávku znížiť až na udržiavaciu aplikáciu jednej pijavice raz za týždeň.

Žena si tesne pred menštruáciou, počas nej a tesne po nej pijavice neprikladá ani v prípade dlhodobého používania malého množstva pijavíc.
Počas tohto typu dlhodobej terapie odporúčam pravidelne dopĺňať obsah železa, na čo je veľmi dobrý žihľavový čaj, ktorý má okrem výživových aj močopudné a detoxikačné účinky.
Pri dlhodobom type liečenia nečakajte výrazné výsledky hneď. Bude trvať niekoľko mesiacov, aby sa proces postupnej regenerácie organizmu naštartoval, ale výsledok stojí za to.
V prípade, že sa jedná o akútny stav alebo ostrú fázu dlhodobého ochorenia, je potrebné terapiu prispôsobiť tomuto stavu.
Túto knihu píšem s vedomím, že ľudstvo neustále čelí možnosti vojnového konfliktu alebo klimatických katastrof. Súčasný systém je nastavený tak, že veľké množstvo aspektov spojených s medicínskou pomocou je globálne prepojených a výpadok produkcie niektorých častí bude len veľmi ťažko nahraditeľný. Preto v tejto knihe opíšem aj metódy, ktoré pre mnohých ľudí nie sú v súčasnej dobe aktuálne, ale v prípade núdzového stavu dokážu chýbajúcu medicínsku pomoc čiastočne alebo úplne nahradiť a môžu zachrániť ľudský život. Je však dôležité, aby mali ľudia prístup k pijaviciam, a preto v osobitnej kapitole opíšem, ako ich v prípade potreby rozmnožovať.

Pri akútnych stavoch sa najskôr pozrieme na život ohrozujúci stav, ktorý sa prejavuje rôznymi akútnymi príhodami, ako je napríklad infarkt, mŕtvica a podobne. Ešte raz upozorňujem, že táto informácia je určená len pre krízové stavy a stavy, pri ktorých už nie je iné východisko a nie je čo stratiť. Ak teda pacienta postihla podobná príhoda, okamžite aplikujeme 5 až 7 pijavíc podľa možností do oblasti pupka, srdca a ideálne aj na konečník. Ak je pacient obézny, tak do oblasti srdca a krížovej kosti a kostrče. Po zvládnutí akútnej príhody aplikujeme v nasledujúcich dňoch 3 až 5 pijavíc v závislosti od stavu pacienta, postupne dávku znižujeme na 2 až 3 pijavice denne približne po dobu jedného týždňa. Po týždni udržujeme pacienta na jednej pijavici denne alebo dávku upravíme podľa potreby. Ak sa rana rýchlo zatvára, použijeme viac pijavíc. Ak pacient dlho krváca, použijeme menej pijavíc. Prípadov, keď pijavice zachránili život, je aj v súčasnosti veľa.
Po aplikácii pijavíc by sa pacientovi malo uľaviť, zriedi sa mu krv, rozpustia sa prípadné zrazeniny a prakticky okamžite sa naštartujú samoliečivé systémy organizmu. V takýchto prípadoch je jedno, či pijavicu už niekto použil alebo nie, dôležité je, aby ste ju dokázali aplikovať. Na všetky pravidlá môžete spravidla zabudnúť, ak to však situácia dovolí, pijavicu pred aplikáciou opláchnite v chlórovanej vode a miesto pred priložením vydezinfikujte.
Ďalšiu akútnu skupinu tvorí silné krvácanie z nosa, ktoré nejde zastaviť. V takomto prípade priložte 3 alebo 4 pijavice do tmavej oblasti konečníka. Opakujte podľa potreby. V histórii je opísaných viacero prípadov zastavovania krvácania týmto spôsobom. Malé krvácanie často zastavuje veľké.

Bohužiaľ nedokážem v tejto chvíli uviesť meno lekára, ktorý počas vojny liečil zranených s otvorenými hnisavými ranami tak, že do rany nasypal veľké množstvo pijavíc (až sto) v závislosti od typu a veľkosti rany. Rana sa vraj, pretože túto informáciu nemám overenú, vďaka antiseptickým vlastnostiam pijavice prečistila a rýchlejšie zahojila.
V prípade amputácie časti tela po jej rýchlom prišití naspäť je pri použití pijavice prakticky stopercentná šanca na úspešnú regeneráciu. Pijavice prikladáme rovno na amputovanú časť tela a tiež do oblasti zdravej časti tela, ku ktorej amputovaná časť patrí.
Pri ostatných akútnych prípadoch je dôležité vedieť, či pacient v minulosti už používal pijavice alebo nie. Ak áno a vieme, aká bola reakcia jeho organizmu, aplikujeme 3 pijavice každé dva až tri dni na centrálne miesta pre priloženie alebo v kombinácii centrálneho priloženia a lokálneho do oblasti postihnutého miesta. Terapiu a počet pijavíc v závislosti od doby krvácania a aktuálneho stavu pacienta upravujeme. Po uplynutí akútnej fázy ochorenia a ťažkostí pacienta doliečujeme formou adaptácie, pozri kapitolu Adaptácia na pijavicu lekársku. Ak akútny stav vznikol ako dôsledok dlhodobého ochorenia, terapiu ďalej nastavujeme ako pri vyššie opísaných chronických ochoreniach a pacienta liečime dlhodobo.

Ak pacient v akútnom stave v minulosti pijavice nepoužíval, aplikujeme jednu, maximálne dve pijavice na centrálne miesta pre priloženie alebo v kombinácii centrálneho priloženia a lokálneho do oblasti postihnutého miesta a pozorujeme reakciu organizmu a dĺžku krvácania. V prípade dvoch pijavíc je možné aplikovať prvú pijavicu ráno a druhú večer. Ak krvácanie po aplikácii trvá viac ako dvanásť hodín, aplikujeme jednu pijavicu denne, prípadne každý druhý deň. Ak sa rana zatvára rýchlo, zvyšujeme dávku pijavíc a ďalej aplikujeme tri pijavice každé dva až tri dni. Dávku pijavíc upravujeme v závislosti od stavu pacienta a dĺžky krvácania. V prípade potreby je možné aplikovať väčší počet pijavíc a stratu krvi regulovať odstránením pijavíc po piatich minútach od prisatia a vytvorením tvrdého tampónu, ktorý bude zadržiavať krv v cievach. Ďalej pokračujeme ako je vyššie uvedené u pacientov, ktorí už pijavice používali.
V oboch prípadoch odporúčam pijavice prepláchnuť v chlórovanej vode pred aplikáciou a miesto aplikácie vydezinfikovať, aby sme organizmus nezaťažovali prípadným zanesením patogénnych baktérií.

Pri tržných ranách a pooperačných jazvách aplikujeme kozmetické alebo menšie stredné pijavice priamo po spojenej línii kože. Aplikácia pijavíc výrazne napomáha regenerácii a zabraňuje vytváraniu podkožných zrastov. V mnohých prípadoch je jazva minimálne viditeľná a sú prípady, keď prakticky nie je vidieť vôbec.
Pri akútnych stavoch zbytočne nepoužívame veľké množstvo pijavíc, pretože môžeme organizmus výrazne oslabiť. Používaním malého množstva pijavíc naopak stimulujeme jeho samoozdravné funkcie.

Ďalšie faktory ktoré ovplyvňujú počet a frekvenciu priložených pijavíc:

Zrážanie krvi
Rýchlosť zrážania krvi a množstvo stratenej krvi tvorí asi najdôležitejší faktor, podľa ktorého upravíme množstvo aj frekvenciu aplikovaných pijavíc. K množstvu stratenej krvi som sa vyjadril v predchádzajúcej kapitole a v tejto časti sa budem venovať dĺžke krvácania.
Ak pacient už pri aplikácii jednej pijavice krváca 18 až 24 hodín, použijeme malé množstvo pijavíc s dlhšou prestávkou medzi aplikáciami. Ak nepoužívame metódu, pri ktorej chceme dosiahnuť vysokú stratu krvi, je zbytočné používať väčšie množstvo pijavíc. Skôr je potrebné sústrediť sa na výber správneho miesta pre aplikáciu pre dosiahnutie maximálneho pozitívneho výsledku. U takéhoto pacienta bude dobré aplikovať 1 pijavicu každé tri dni, alebo 3 až 5 pijavíc raz za týždeň. V prípade požadovanej vyššej straty krvi porovnáme hmotnosť krvavého tampónu po aplikácii jednej pijavice s hmotnosťou tampónu po použití troch pijavíc. Skúšku dvakrát zopakujeme. Tieto údaje nám poskytnú potrebné informácie pre bezpečné nastavenie terapie pri použití veľkého množstva pijavíc.
Ak pacient krváca 12 hodín, môžeme použiť 1 pijavicu každé dva dni alebo 3 pijavice dvakrát za týždeň alebo 5 – 8 pijavíc raz za týždeň.
Ak pacient krváca 1 až 3 hodiny, môžeme pri malom množstve pijavíc používať ľubovolnú frekvenciu aplikácií. Takýto pacient je vhodný na aplikáciu 8 – 12 pijavíc na jedno sedenie alebo 3 – 5 pijavíc dvakrát za týždeň, prípadne na aplikáciu veľkého množstva pijavíc jednorázovo.

Vyššie som opísal len názorné príklady, čísla sú orientačné a skúsený hirudoterapuet ich dokáže vo svojej praxi spresniť. Táto informácia je určená pre pochopenie konceptu bezpečnej aplikácie pijavíc lekárskych a významu zrážania krvi v súvislosti s nastavením správnej frekvencie a množstva aplikovaných pijavíc v terapii.
Konkrétna diagnóza
Pretože sú príčiny väčšiny diagnóz súčasnou medicínou pochopené len sčasti, často nevieme, čo presne v skutočnosti liečime. Diagnóza sama o sebe zväčša nie je faktorom, na základe ktorého určujeme množstvo a frekvenciu aplikácie pijavíc. Pri nastavení terapie túto informáciu používame hlavne pri výbere miest pre aplikáciu. Množstvo a frekvenciu aplikácie pijavíc lekárskych určujeme na základe ostatných faktorov a diagnóza slúži len ako podporná informácia, ktorá nám ukazuje smer terapie. Pri cystách alebo nezhubných nádoroch používame väčšie množstvo pijavíc, pretože sa snažíme dosiahnuť intenzívnejšie krvácanie a silnejší efekt rozpúšťania nadbytočného tkaniva pomocou slín pijavice lekárskej.
Miesto pre aplikáciu a hojenie rany po aplikácii
V súvislosti s množstvom a frekvenciou aplikovaných pijavíc je dôležité aj miesto vybrané pre aplikáciu a hojenie rany. Miestam pre aplikáciu venujem samostatnú kapitolu a v tejto časti sa len vyjadrím k tomu, ako vybraté miesto pre aplikáciu ovplyvňuje množstvo a frekvenciu aplikovaných pijavíc. Na niektoré miesta budeme aplikovať len jednu pijavicu, pretože aplikácia viacerých pijavíc by bola komplikovaná a prináša zbytočné rizika. Jednu pijavicu aplikujeme spravidla na sliznice, ktoré tvoria vstupnú bránu do nášho organizmu, napríklad na ďasná v ústach, na vnútornú časť očných viečok, do nosnej dierky a na konečník (na ďasná a konečník v niektorých prípadoch aplikujeme až 5 pijavíc). V prípade, že považujeme použité množstvo za nedostatočné, napríklad ak použijeme kozmetickú veľkosť pijavice, môžeme terapiu doplniť o aplikáciu ďalších pijavíc na iné miesta.

Dôležitým faktorom, ktorý určuje správnu frekvenciu aplikácie, je hojenie rán. U pacientov, ktorým sa rany zle hoja a zle sa uzatvárajú, používame malé množstvo pijavíc na miesta, na ktorých dokážeme hojenie kontrolovať, teda predpokladať jeho vývoj a dĺžku, a tiež použijeme nižšiu frekvenciu priloženia, aby sa rany stačili hojiť. Hojenie sa môže postupom terapie meniť a aj výrazne zlepšovať. Pri používaní pijavíc frekvenciu nastavíme tak, aby nám hojenie rán neprekážalo. Z môjho pohľadu je dobré, aby sa rana celkom zahojila a pred ďalšou aplikáciou okrem miznúcej chrasty neboli na tele iné príznaky po aplikácii ako napríklad svrbenie, opuchy, zväčšené uzliny a podobne. V akútnych prípadoch a pri použití niektorých metód liečenia toto pravidlo nepoužívame.

Najhoršie sa rany hoja na bruchu a na miestach, kde je na tele tenká koža. Na týchto miestach zostávajú dlhodobo viditeľné známky po aplikácii pijavíc. Dobre sa hojí chrbát a nohy. Horšie sa môžu hojiť horné končatiny. Veľmi dobre sa hojí tvár a krk.

Celková anamnéza pacienta, ktorá nám ukáže súbežnosť iných chorôb, príjem liekov, stravovanie, spánok, stolica, alergie, atď…
Súbežnosť viacerých chorôb alebo ťažký stav pacienta
Súbežnosť viacerých chorôb u pacienta, pokiaľ sa nejedná o priamu kontraindikáciu, nevytvára omedzenie pri liečení, ale bezpečne je možné pri takýchto pacientoch pracovať len pri použití malého množstva pijavíc alebo pod dohľadom lekára. U všetkých ťažkých prípadov odporúčam počas terapie pijavicou lekárskou pravidelnú kontrolu u lekára a pravidelné odbery krvi pre kontrolu celkového stavu organizmu. U ťažko chorých pacientov je veľmi dôležitá spätná väzba na niekoľko opakovaných terapií pijavicou lekárskou. Začať môžeme s aplikáciou jednej pijavice raz za týždeň a postupne dávku zvyšovať na aplikáciu dvakrát za týždeň, následne trikrát za týždeň, atď.. Všetko v závislosti od dĺžky krvácania a celkového stavu pacienta.

Príjem liekov
V prípade, že pacient užíva lieky, je vo väčšine prípadov možná aplikácie jednej pijavice. Aplikácia jednej pijavice pacienta neohrozí ani v prípade, že užíva lieky na riedenie krvi, ak toto riedenie nie je extrémne. V praxi som sa stretol s prípadom, keď mal pacient tak silno zriedenú krv, že rana po vpichu preparátu na riedenie krvi ešte niekoľko hodín krvácala. V takomto prípade by aplikácia pijavice znamenala riziko vykrvácania pacienta, minimálne však jeho hospitalizáciu.

Vo väčšine prípadov sa stretávame s tým, že pacienti prijímajú lieky na riedenie krvi, na zníženie tlaku, proti bolesti a antibiotiká. V takýchto prípadoch aplikácia jednej pijavice nemá na ľudský organizmus negatívny účinok. Často pijavica napomôže tomu, aby liek lepšie zabral a tiež tomu, aby sa organizmus od vplyvu lieku rýchlejšie očistil. Je však pravda, že okrem dlhoročných skúseností niektorých lekárov nie sú na prípadnú kontraindikáciu urobené potrebné analýzy, preto je veľmi dôležité pacienta pravidelne kontrolovať a robiť rozbor krvi.

Nedostatok železa
V prípade nedostatku železa sa pred terapiou snažíme úroveň železa zvýšiť príjmom organických doplnkov stravy, napríklad žihľavového čaju, zelených koktailov zo špenátových listov a podobne. Terapiu nastavujeme v závislosti od úrovne a schopnosti organizmu na dopĺňanie železa, ktorá bude u každého pacienta individuálna.

Nezdravé stravovanie, nedostatočný spánok a pitný režim
Ak sa pacient zle stravuje a zle spí, doplníme terapiu o dostatočný prísun vody a minerálov. Túto tému rozoberiem podrobnejšie neskôr. Voda bude pomáhať organizmus detoxikovať a podobný účinok budú mať aj zelené koktaily, ktoré zároveň zabezpečia aj dostatočný prísun minerálov. V takýchto prípadoch nastavíme pomalú terapiu a prikladáme jednu až dve pijavice raz za týždeň. Ideálne je, aby si pacient počas terapie upravil životný štýl. Pri pravidelnej aplikácii sa kvalita spánku aj psychika človeka často výrazne zlepšuje.

Nepravidelná stolica
Ak má človek nepravidelnú stolicu, čo znamená menej ako jedenkrát za deň, pred terapiou odporučíme prečistenie hrubého čreva metódou pre pacienta dostupnou. Pokiaľ samoočistné funkcie organizmu nebudú fungovať správne, s terapiou pijavicou lekárskou postupujeme veľmi opatrne.

Vek pacienta
Hovorí sa, že mladosť ľudského organizmu nenahradí žiaden lekár. Schopnosť regenerácie organizmu sa s vekom u človeka výrazne mení a je to dôležitý faktor pre správne nastavenie terapie.

1. Deti do 7. roku života
Priznám sa, že sám deti neliečim, aj keď na Ukrajine a v Rusku deti pijavicami bežne liečia. U nás sú deti viac zákonom chránené a je to riziková oblasť pre terapeuta. U detí majú pijavice obzvlášť dobrý vplyv a to hlavne preto, že sa ich organizmus veľmi dobre regeneruje. Profesor Albert Ivanovič Krašeňjuk sa okrem iného špecializuje na liečenie detskej mozgovej obrny a iných detských vývojových ochorení. V tejto oblasti má úspech a na internete sú videá s jeho prácou, ktorú súčasná medicína môže považovať za zázrak. Túto časť knihy čoskoro doplním.
2. Dospelí a deti po 7. roku života
V tejto kategórii nastavujeme terapiu štandardne, pričom vychádzame z ostatných sprievodných okolností. U dospelých je možné používať akúkoľvek zvolenú metódu, teda aj počet pijavíc a frekvenciu priloženia v závislosti od vybranej metódy liečenia, ktorú vyberieme. V tejto časti sa vyjadrujem len k obmedzeniam, ktoré prináša vek pacienta. Pri dospelých pacientoch je potrebné zohľadniť ostatné faktory, ktoré vplývajú na nastavenie počtu a frekvencie aplikácie pijavíc lekárskych.
3. Starí ľudia
U starých ľudí pracujeme podobne ako u detí, len naopak. V prípade veľmi vysokého veku alebo zlého zdravotného stavu používame len jednu pijavicu. Starý organizmus sa regeneruje horšie ako detský a podľa úrovne regenerácie prispôsobíme frekvenciu aplikácie. U mladších starých ľudí môžeme použiť jednu pijavicu viackrát za týždeň alebo zvoliť iný režim s používaním malého množstva pijavíc. V niektorých prípadoch môže byť frekvencia dočasne vyššia a tiež vyšší aj počet pijavíc. Všetko záleží od úrovne zdravia pacienta pred terapiou, od liekov, ktoré prijíma, od doby krvácania rany, hojenia rán a subjektívneho pocitu pacienta. Vo väčšine prípadov u starých ľudí je vhodné dlhodobé postupné a pomalé liečenie. Dôležité je zabezpečiť dostatočný pitný režim a prísun výživových látok, rovnako aj pravidelnú kontrolu hemoglobínu a železa v krvi.

Spolupráca pacienta pri terapii
Od spolupráce pacienta pri terapii závisí, akú terapiu dokážeme pacientovi navrhnúť.
V prípade spolupracujúceho pacienta zabezpečíme, aby mal potrebné znalosti, ktoré si overíme. Spolupracujúci pacient nevytvára žiadne obmedzenia pri výbere metódy, množstva a frekvencie aplikácie pijavíc lekárskych.
Ak pacient nechce spolupracovať, môžeme vylúčiť dlhodobé liečenie s malým množstvom pijavíc, ak zároveň nechce dodržiavať navrhnutý režim spojený so zmenou životného štýlu, tak tam, kde je to naozaj potrebné, nebudeme môcť aplikovať väčšie množstva pijavíc na jedno sedenie.
Spolupráca pacienta sa postupom času mení. Veľkú časť tohto procesu má v rukách hirudoterapeut a jeho prístup. Preto sa aj použitá metóda môže meniť v závislosti od toho, ako sa mení pacient. V praxi som sa stretol s pacientkou, ktorá sa pijavíc nemohla ani dotknúť, lenže bolo potrebné, aby si ich aplikovala sama. Trvalo niekoľko hodín, než prekonala prvý strach a pijavice sa dotkla prstom ruky. Vyzeralo to, akoby sa dotkla horúcej platničky a nie pijavice, no po niekoľkých hodinách strach prekonala natoľko, že bola pripravená pre samostatnú aplikáciu pijavíc doma a dnes si ich aplikuje bez problémov.

Časové a finančné možnosti pacienta
Je to smutné, ale tento faktor má naozaj stále vplyv na výber metódy, ktorú pacientovi navrhneme. Podľa našich skúseností môžeme niektoré prekážky spojené s cenou pijavíc obísť, napríklad opakovaným použitím pijavíc, ale nie vždy sa to dá. V mnohých prípadoch navrhneme len najlepšie možné riešenie ako podporu inej liečby. Pacientovi to však nehovoríme, aby nestrácal nádej na vyliečenie. Naopak, snažíme sa mu vytvoriť také podmienky, aby cítil, že dostáva to najlepšie, čo môže, a v tomto duchu aj navrhujeme jeho terapiu. V niektorých prípadoch u pacientov, ktorí majú zaujímavú diagnózu, je možné zabezpečiť financovanie terapie zo strany Asociácie špecialistov hirudoterapie, ktorá taký prípad využije pre výskumné účely.

Zámer pacienta
Pri nastavovaní terapie je veľmi dôležité pochopiť, s akým zámerom k nám pacient prišiel a čo od hirudoterapie očakáva. Je dôležité, aby bolo očakávanie v súlade s navrhovanou terapiou. V opačnom prípade je potrebné pacientovi vysvetliť, v čom je možné pomôcť a v čom naopak nie. Terapiu by mal vždy určovať terapeut, no sú aj takí hirudoterapeuti, ktorí plnia priania zákazníka a pijavice prikladajú tak, ako si pacient praje, tam, kam si praje, v množstve, v akom si praje. Je to slobodný výber každého, no ja takého pacienta buď presvedčím o tom, že terapiu budem mať pod taktovkou ja, alebo ho pošlem inam. Neznamená to však, že pacienta si pozorne nevypočujem. Niekedy, na základe informácií od neho, terapiu zmením.

Intuícia a spätná väzba
Existujú pacienti, ktorí majú silnú intuíciu alebo sami seba veľmi dobre poznajú a vedia, čo im robí dobre a čo zle. Subjektívne hodnotenie zdravotného stavu sa podľa výskumov radí do najpresnejších diagnostických metód s veľkou výpovednou hodnotou, len to nefunguje u každého a v mnohých prípadoch je potrebné klásť správne a správne formulované otázky.

Napríklad prídu manželia a vy zostavujete anamnézu jedného z nich. Pacient hovorí, že ho nič nebolí, je vraj zdravý a druhá polovička oponuje, že nie je zdravý, veď ho bolí toto aj tamto. To je jeden z dôvodov, prečo je dôležité na začiatku zostaviť potrebnú anamnézu. Veľa ľudí sa o svojom zdraví hanbí hovoriť a niektorí sú presvedčení, že sú zdraví, pretože sa naučili svoj problém ignorovať a vytesnili ho z poľa svojej pozornosti a psychiky. Anamnéza slúži čiastočne ako druhá polovička, ktorá nám o pacientovi povie to, čo by nám on nepovedal.

Sú pacienti, ktorí si všimnú, že počas niektorých dní im terapia nesedí alebo že im prikladanie na niektoré miesta nerobí dobre. Niekomu ďalšiemu sa môže miesto pre priloženie prisniť v spánku. Tieto informácie pozorne počúvame a hľadáme spojitosť s terapiou a celkovým zdravotným stavom pacienta. Tam, kde je to potrebné, upravíme terapiu.

Spätnou väzbou takisto zistíme, či má na pacienta aplikácia pijavíc sedatívne alebo povzbudzujúce účinky. Sú ľudia, ktorí si dajú pijavice a chce sa im spať, im je lepšie aplikovať pijavice večer alebo keď majú voľno. Druhý typ tvoria ľudia, ktorí majú po aplikácii pijavíc chuť zabehnúť maratón, u nich je lepšie používať pijavice ráno. Tento účinok pijavíc sa pri použití rôzneho množstva môže meniť. Ak napríklad u pacienta použijeme tri pijavice a bude mať chuť lietať a následne použijeme dvanásť pijavíc a on bude na odpadnutie, vieme, že sme použili nesprávne množstvo pijavíc. Únava sa zas môže začať prejavovať až po niekoľkých aplikáciach pijavíc a to môže byť tiež príznak nesprávne nastaveného množstva a frekvencie aplikácie pijavíc.