4. kapitola: Ucelená metodika aplikácie pijavíc lekárskych

Ucelená metodika aplikácie pijavíc lekárskych vznikla ako súhrnný spôsob aplikácie pijavíc lekárskych a vychádza zo všetkých dôležitých informácií, ktoré som dostal a pochopil od mojich učiteľov, pacientov, ďalších hirudoterapeutov, získal pomocou vnútorného videnia a z vlastných skúseností praktického hirudoterapeuta a chovateľa pijavíc lekárskych.

Aj napriek tomu, že sa uvedená metodika môže zdať vo svojej celistvosti zložitá, dôležité je pochopiť, že jej základy tvoria jednoduché princípy a jej významom je dosiahnuť maximálny pozitívny výsledok pre zdravie pacienta, a to pri zachovaní bezpečnej aplikácie s minimálnym množstvom použitých pijavíc a so žiadnymi alebo minimálnymi negatívnymi reakciami po aplikácii.
Tato metodika zahŕňa minulé aj súčasné poznatky (možno aj budúce, teda nachádzajúce sa v štádiu hypotéz) a mala by slúžiť ako spresnenie aplikácie pijavíc lekárskych a ako pomôcka pre praktických hirudoterapeutov. Jej cieľom je ukázať širší pohľad a doplnenie možnosti liečenia pacientov bez používania nadbytočného množstva pijavíc.
Ako metodika vznikala?
Od začiatku som sa ako praktický hirudoterapeut stretával s niektorými problémami:

1. Reakcia na priloženie
Pri používaní väčšieho množstva pijavíc, 5 až 8 a viac, v pravidelných intervaloch sa ukázalo, že veľké množstvo pacientov vykazuje počas terapie v rôznych jej etapách takzvanú reakciu na priloženie pijavíc v rôznej intenzite jej prejavu. Škála reakcií sa líšila a v mnohých prípadoch bola dosť výrazná. Často sme sa stretávali napríklad s lokálnym opuchom miest po aplikácii, niekedy výrazne opuchli celé končatiny, takmer pravidelné bolo svrbenie miesta aplikácie pri hojení, prejavovala sa zvýšená teplota, či už lokálne na určitom mieste alebo celého tela, objavili sa zvracania, hnačky, začervenania pokožky a mnoho iných prejavov. Pacienti často prepadali panike, pretože hoci boli dopredu na tieto možné prejavy upozornení, v mnohých prípadoch ich intenzita reakcie prekvapila a nevedeli, čo robiť. V noci volali vystrašení, čo sa deje a niektorí sa obracali na lekárov. Občas pacienti túto reakciu pripísali alergii organizmu na pijavice lekárske a ďalej si pijavice už nechceli aplikovať, pretože sa báli prípadných zdravotných komplikácií.

Podľa všetkých dostupných informácií išlo o známu reakciu na sliny, ktoré pijavica lekárska vylučuje do tela pacienta počas zahryznutia. Na základe tejto informácie som sa začal zaoberať adaptáciou organizmu na pijavice lekárske. Nakoniec som dospel do bodu, keď som pacientom odporúčal aplikovať jednu pijavicu do pupku jeden až dvakrát týždenne počas dvoch až troch mesiacov namiesto pravidelnej aplikácie väčšieho množstva pijavíc. Týmto pozorovaním som zistil, že reakcie na priloženie sa aj naďalej objavujú, ale len v minimálnej miere a sú slabej intenzity, pacienti ich ľahšie znášajú a nijako nimi nie sú obmedzovaní pri každodennej činnosti. Ak sa náhodou objavila silná alergická reakcia, jednu pijavicu bolo ľahké odstrániť a pacienta stabilizovať bez potreby následnej hospitalizácie.

Neskôr som si pri školení u Konstantina Vasilijeviča Suchova potvrdil správnosť smerovania a doplnil ho o významné poznatky v práci s telesnými tekutinami a používaním menšieho množstva pijavíc. Keďže on vo svojej práci používal menšie množstvo pijavíc, boli aj reakcie na priloženie pijavíc celkovo menšie a ľahšie znesiteľné. Naučil som sa od neho, že pri aplikácii pijavíc na rôzne časti tela, ktoré sa označujú ako centrálne miesta na priloženie, sa priloženie pijavice môže rôzne prejavovať a pokiaľ sa objaví reakcia na priloženie, znamená to, že organizmus ešte nie je pripravený na intenzívnejšiu aplikáciu. Bol to jeho spôsob adaptácie, ktorý som si rýchlo osvojil. V skupine bolo vtedy asi pätnásť ľudí a po prvej aplikácii mal skoro každý inú alebo žiadnu reakciu na priloženie.

Ďalej som po praktickom zoznámení sa s metodikou profesora Alberta Ivanoviča Krašeňjuka, ktorý metódu adaptácie dotiahol veľmi ďaleko, zistil, že organizmus nie je možné úplne adaptovať v zmysle úplného vylúčenia reakcií na priloženie pijavíc u všetkých pacientov, je však možné výskyt reakcie na priloženie pijavíc výrazne znížiť. Po preštudovaní literatúry som zistil, že v Nemecku pri terapii pijavicou lekárskou nasadzujú antibiotiká, ktoré majú zmierniť prípadný následok reakcie na priloženie. V našom chove a pri nákupe pijavíc sa pomocou pravidelných laboratórnych testov ukázalo, že na pijaviciach sa môžu vyskytovať rôzne druhy baktérií, ktoré pre človeka nie sú nebezpečné, ale majú schopnosť vyvolať lokálny zápal, ktorý by mohol byť považovaný za reakciu na priloženie. Túto teóriu predbežne potvrdilo aj niekoľko nálezov u pacientov. Napríklad u pacientky, ktorá nemala žiadnu reakciu na priloženie pijavíc a po obdržaní novej zásielky pijavíc, podotýkam, že nie od nás, sa hneď pri prvom priložení na miesta, ktoré boli predtým na priloženie v poriadku, objavil veľmi silný opuch. U pacientov so zníženým imunitným systémom, ktorí sa liečili pijavicami, sme postupom času našli v otvorenej rane vredu predkolenia baktérie a bola potrebná liečba antibiotikami. Na potvrdenie tejto teórie máme pripravený výskum, ktorý v blízkej budúcnosti urobíme.
Z vyššie uvedeného a aj neuvedeného, lebo ako som už uviedol, nie všetko môžem podrobne opísať, som urobil nasledujúci záver: Ak má pacient zníženú funkciu imunitného systému, alebo je chorý a má ju naopak zvýšenú, pijavicu pred aplikáciou opláchneme pod tečúcou chlórovanou vodou alebo inak, podľa vlastných možností, antibakteriálne upravíme. Na základe nemeckých výskumov je to najlepší spôsob, ako z nej odstrániť väčšinu povrchových baktérií. V každom prípade však opláchnutie pijavice pred aplikáciou môže znížiť zbytočné reakcie na priloženie. Miesto pred aplikáciou dezinfikujeme aj napriek tomu, že sa všade píše, že je to zbytočné, a až dezinfekcia vyprchá, potom aplikujeme pijavicu. Týmto spôsobom šetríme imunitný systém pacienta, minimalizujeme nežiaduce infekcie v prípade oslabeného imunitného systému, pacientovi nevytvárame zbytočnú záťaž a dosahujeme maximálne pozitívny vplyv pijavice na ľudský organizmus. Pri aplikácii jednej pijavice bude akákoľvek reakcia na priloženie minimálna, a je teda na pacientovi, ak sa potom doma rozhodne pijavicu si aplikovať bez jej opláchnutia a bez dezinfekcie miesta. Existujú teórie, že u zdravého pacienta malá prítomnosť baktérií formuje imunitný systém človeka a podľa princípu, čo nás nezabije, to nás posilní, odporúčajú aplikovať pijavice, tak ako sú, priamo na neošetrené miesta. Skúsenosti ukazujú, že pri malom množstve pijavíc u zdravého pacienta takéto prikladanie naozaj pacientovi nijako neškodí.
Ďalej som zistil, že vo väčšine prípadov je reakcia na priloženie a jej intenzita spojená s počtom a frekvenciou priložených pijavíc a tiež, že existuje určitá adaptácia organizmu, ako na látky, ktoré pijavica vypúšťa, tak aj na baktérie, ktoré môžu aplikáciu pijavice lekárskej sprevádzať. Adaptáciu na pijavicu lekársku opíšem v maximálne možnej miere v inej kapitole.
Na základe týchto pozorovaní a klinických skúseností kolegov som zistil, že menej skutočne znamená viac, a preto u pacientov, tam kde je to možné (napríklad pri akútnych prípadoch počítame s reakciou na priloženie), odporúčam na prvú dlhodobú aplikáciu malé množstvo pijavíc. Neskôr už môže ísť o intenzívnejšiu aplikáciu, pri ktorej sa na naučený organizmus prikladá viac pijavíc naraz. V niektorých prípadoch odporúčam používať menej pijavíc častejšie na centrálne miesta pre priloženie pijavíc. V poslednom čase si nespomínam na žiaden prípad výraznej reakcie na priloženie pijavíc a naši pacienti sú jednoducho šťastnejší, majú menej problémov a menej obmedzení v živote. Táto zmena je bezpečná a dáva pacientom určitú istotu a komfort.

2. Dĺžka krvácania a množstvo vylúčenej tekutiny
Ďalším problémom bola nekontrolovateľná dĺžka krvácania u pacientov a tiež množstvo vylúčených tekutín. Aj keď štúdie hovoria o tom, že v krvácaní po uhryznutí pijavicou lekárskou je len 30% zložiek krvi, ktoré sa obnovujú dlhšie ako 24 hodín, a zvyšok tvoria ostatné telesné tekutiny, pacienti niekedy veľmi intenzívne krvácali, čo im spôsobovalo problémy, strach, krvou znečistenú posteľ, oblečenie či auto, mdlobu a celkové oslabenie organizmu. Často sa uvádza, že čím viac pacient krváca, tým lepšie, lebo organizmus sa potom lepšie regeneruje. Je to však nepotvrdená teória.

Pochopením vplyvu pijavice lekárskej na telesné tekutiny som si uvedomil, že v mnohých prípadoch nie je potrebné, aby pacient naraz stratil veľké množstvo krvi, ale skôr ide o to, aby strácal malé množstvá a pravidelne. V takom prípade sa organizmus lepšie regeneruje a nedochádza k jeho zbytočnému oslabovaniu. Navyše dlhoročné klinické skúsenosti mojich kolegov potvrdzujú, že najmä pri dlhodobých ochoreniach menším počtom pijavíc aplikovaných na správne miesta a s optimálnou frekvenciou môžeme dosiahnuť ďaleko lepšie výsledky, než šokovou terapiou pri veľkom množstve pijavíc, ktorá je skôr vhodná pri niektorých akútnych alebo lokálnych problémoch. Dôležitý je aj fakt, že dĺžka krvácania bude rozdielna na rôznych miestach pre aplikáciu a bude iná po opakovaných pravidelných aplikáciách. Preto je túto situáciu potrebné neustále sledovať.

Tieto a ďalšie informácie ma priviedli k tomu, že ak po aplikácii jednej pijavice určíme dĺžku krvácania a množstvo stratenej krvi, získame tak potrebné informácie pre úpravu ďalšej terapie. Ak pacient dlho krváca, na začiatok bude stačiť menšie množstvo pijavíc, pretože efekt z pijavice v jeho organizme je aj tak dlhodobý. Vyšším počtom pijavíc by sme tento efekt len znásobili, a tak zbytočne oslabili jeho organizmus. V prípade, že je krvácanie krátke, môžeme aplikovať viac pijavíc, čím regulujeme množstvo stratenej krvi, teda nedostatočné krvácanie po aplikácii. Ide o to, že ak jeden pacient krváca osemnásť hodín a druhý dve hodiny, ten prvý stratí ďaleko väčšie množstvo krvi než druhý. Týmto sa dostávame k bezpečnému množstvu stratenej krvi.

Bezpečné množstvo stratenej krvi
Podľa oficiálnych štatistík môžu darcovia krvi bezpečne darovať okolo 450 mililitrov krvi, muži štyrikrát za rok, ženy trikrát za rok. Pri tomto množstve sa organizmus stačí bez problémov regenerovať. Pri strate 450 ml krvi sa objem straty doplní do 24 hodín, strata červených krviniek a krvného farbiva – hemoglobínu za 2 týždne (odberom klesne hladina hemoglobínu asi o 10 g/l, ale vždy je ešte normálna) a strata železa sa doplní do dvoch mesiacov. Na základe tejto informácie dokážeme stanoviť potrebnú frekvenciu a množstvo použitých pijavíc.

Podľa veľkosti pijavice určíme približné množstvo krvi, ktorú vypila. Stredná pijavica vypije okolo 2 až 4 mililitrov krvi a veľká pijavica okolo 10 mililitrov krvi. Odvážime indikačný tampón pred použitím, a potom po použití, keď nasiakne krvou a rana už nekrváca. Potom k množstvu krvi v mililitroch, ktoré pijavica vypila, pripočítame hmotnosť tampóna v gramoch. Napríklad 3 + 2 = 5. Zoberieme číslo 450 (450 ml krvi je bezpečná strata krvi) a vydelíme 5. Dostaneme približný a v každom prípade úplne bezpečný počet pijavíc. V tomto prípade to bude 90. Ak potom zoberieme časový úsek troch mesiacov, čo je 90 dní, a toto číslo vydelíme 90, dostaneme tento výsledok: Pre pacienta bude vhodné aplikovať buď 1 strednú pijavicu každý deň, alebo 2 stredné pijavice každé dva dni, alebo 3 stredné pijavice každé 3 dni, alebo 4 stredné pijavice každé 4 dni, alebo 5 – 7 stredných pijavíc raz za týždeň, alebo 15 pijavíc raz za 15 dní, a to všetko po dobu troch mesiacov.
Práve som rozobral štandardnú situáciu, teda u pacienta s normálnou intenzitou krvácania. Niektorí pacienti však po aplikácii jednej pijavice stratia len 1 až 2 mililitre krvi.

Namiesto jednej strednej pijavice môžeme použiť 2 až 3 kozmetické pijavice alebo namiesto 2 až 3 stredných pijavíc jednu veľkú pijavicu. U pacientov, ktorí krvácajú viac ako 12 hodín, neaplikujeme pijavice častejšie ako raz za dva až tri dni.

V krvi, ktorú z organizmu pijavica vysaje a ktorá po odpadnutí pijavice z organizmu vytečie, sa nachádza časť lymfatickej miazgy a medzibunkovej tekutiny. V súčasnej dobe nemám podrobnú štúdiu o pomere týchto tekutín, no v minulosti som sa učil, že len 30% tvorí hemoglobín a ostatné časti krvi, ktoré potrebujú dlhšiu regeneráciu a že 70% stratených tekutín je vo forme krvnej plazmy, lymfatickej miazgy a medzibunkovej tekutiny a doplní sa prakticky okamžite, maximálne však do 24 hodín. A to aj v prípade jednorazovej aplikácie veľkého množstva pijavíc.
Odporučené množstvá pijavíc odborníkmi sú totožné s naším výpočtom. Neodporúča sa presiahnuť 60 pijavíc za dva mesiace aplikácií alebo 90 pijavíc za tri mesiace aplikácií. Tejto rady by som sa držal aj tam, kde nám vyjde výrazne vyšší výsledok bezpečného používania pijavíc. V tejto oblasti budeme naďalej robiť výskum a na základe nových poznatkov hodnoty časom určite spresníme.

3. Hojenie rán po aplikácii
Ďalším rozšíreným a nepríjemným problémom bolo hojenie rán. V mnohých prípadoch ostávajú po zahojení ranky hrčky, podobné krupice, v iných prípadoch dôjde k zmene pigmentácie a na mieste po aplikácii zostane hnedý fliačik rôznej veľkosti, tiež sa stáva, že po aplikácii sa rana nechce zahojiť a občas dôjde k spusteniu vredu predkolenia, ktorý aj niekoľko mesiacov mokvá a toto mokvanie nejde zastaviť. Toto bol zároveň aj jeden z hlavných dôvodov, prečo mnohí hirudoteraeuti nechcú pokračovať vo svojej praxi alebo sa vyhýbajú niektorým miestam pre aplikáciu.
K riešeniu tohto problému som sa prepracúval veľmi postupne. Nakoniec som ho našiel. Ako prvé som pochopil, že je veľmi dôležité vybrať správne miesta a postupnosť pre aplikáciu. Tejto téme sa budem podrobne venovať v kapitole Miesta pre priloženie pijavíc lekárskych, no v danom kontexte spomeniem, že napríklad u patológií spodných končatín takmer nikdy neaplikujeme pijavice priamo na postihnuté miesto. Začíname pracovať s centrálnymi miestami na priloženie a postupne, po niekoľkých opakovaných aplikáciách, ideálne až po adaptácii organizmu, čiže v závislosti od reakcie organizmu, sa spúšťame po končatine nižšie od zdravého miesta k chorému, až sa dostaneme do postihnutej oblasti. Ak by sme aplikovali pijavicu do zóny, ktorá je natoľko patologicky postihnutá, že vytvára určitý ostrov, ktorý nemôže využívať väčšinu výhod systémov zdravého organizmu, mohli by sme zdravotný stav pacienta nie zlepšiť, ale naopak zhoršiť. V tomto mieste bude s veľkou pravdepodobnosťou narušený imunitný systém a po priložení pijavice naň môže vzniknúť celé spektrum reakcií, a to až do nekrózy tkaniva a gangrény. Vo svoje praxi som sa sprostredkovane stretol s prípadom, keď pri nesprávnej aplikácii pijavíc ku gangréne naozaj došlo a pacientovi museli amputovať nohu. Prakticky každý rok sa hojne stretávame s prípadmi, keď ľudia pijavicami liečia vredy predkolenia a nesprávnou aplikáciou otvoria ďalšie vredy alebo do rany zanesú baktérie, čo celý proces hojenia značne skomplikuje. Stretávame sa aj s prípadmi, že sa po nesprávnej aplikácii pijavíc vytvárajú vredy predkolenia u pacientov, ktorí ich nikdy nemali. My sme správnou postupnosťou a výberom miest pre aplikáciu docielili, že sa podobné prípady nestávajú.

Ďalší problém, ktorý bolo treba vyriešiť, bol vznik hnedých fliačikov ako následok zmenenej pigmentácie po aplikácii pijavíc. V niektorých prípadoch sa k fliačiku pridala ešte podkožná hrča, inokedy vznikali jazvy alebo krupičné podkožné hrčky. Pacienti po takejto skúsenosti nechceli o pijaviciach viac ani počuť a hirudoterapia sa im sprotivila. Išlo hlavne o ženy, pre ktoré je estetika veľmi dôležitá. Väčšine mužov tieto následky veľmi neprekážali, no podľa môjho názoru sú zbytočné, či už u žien alebo u mužov. Tento problém sme vyriešili pomocou aplikácie rôznych veľkostí pijavíc na zodpovedajúce miesta. Podrobne túto tému opíšem v kapitole Veľkosť pijavíc lekárskych. Čo je dôležité, zaviedli sme skúšku, pri ktorej na vybrané miesto pre aplikáciu aplikujeme jednu kozmetickú pijavicu a počkáme, aká reakcia vznikne a ako sa rana zahojí. Ak aj zostane hnedý fliačik, je taký malý, že nie je vidieť a pacienta nijako neobmedzuje. My na základe tejto informácie upravíme terapiu tak, aby sme pacientovi zbytočne nepoškodili kožu. Používať pijavice lekárske bez viditeľných následkov je naozaj možné a je to len o trochu viac práce.

Ukázalo sa, že pri aplikácii viac ako dvoch pijavíc u pacienta, ktorému sa rany nechceli zahojiť, sa tento problém výrazne zvýšil. U pacienta, ktorý si aplikoval jednu pijavicu, bol tento problém ľahko riešiteľný a ranu bolo možné uzavrieť ďaleko ľahšie.
Pri aplikácii väčšieho množstva pijavíc sa človek cíti ako zranený, pretože má na tele väčšie množstvo raniek, ktoré sa pomaly hoja. Zároveň pri väčšom množstve raniek hrozí riziko ich poškodenia a znovuotvorenia, čím vzniká aj riziko infekcie. Takže to zhrniem: Pri aplikácii jednej pijavice je hojenie rany veľmi rýchle a riziko poškodenia rany minimálne. Pri aplikácii viacerých pijavíc sa proces hojenia výrazne predlžuje. Aj tu sa potvrdilo zlaté pravidlo, že menej znamená viac.

4. Následky po ošetrení rany
Jedným z veľmi nepríjemných problémov, hlavne u mužov, bolo odlepovanie náplastí po odstránení prvotného obväzového materiálu. Na tele pacienta ostával lep z náplastí a keď si pacient pravidelne aplikoval pijavice na rôzne miesta, po týždni bol celý od lepu, ktorý išiel len ťažko odstrániť. Z môjho pohľadu tým dochádzalo k zbytočnému dočasnému poškodeniu pokožky, čomu sa dá ľahko vyhnúť. Jednoducho nepoužijeme náplasť, ale obväz. Vo väčšine prípadov používame elastický obväz, ktorý na konci uchytíme sponkami. Elastický obväz umožňuje pacientovi nahliadnuť do rany a prípadne aj ľahko vymeniť savú časť materiálu. Keď sa rana zahojí, elastický obväz sa jednoducho zloží, vyperie a znovu použije pri ďalšej aplikácii. Namiesto elastického obväzu možno použiť sťahovacie sieťky, ktoré sú bežne dostupné v lekárňach, tzv pruban. Leukoplast používajme skutočne len tam, kde je to potrebné a len tak dlho, ako treba.

5. Viac súbežných chorôb, zlý stav pacienta, príjem liekov
V minulosti sme museli veľa pacientov posielať domov, pretože podľa našich vtedajších možností a poznatkov neboli takíto pacienti vhodní na liečbu pijavicou lekárskou. Prekážkou bol ich ťažký zdravotný stav a príjem rôznych liekov. Tento problém sa mi podarilo vyriešiť až po konzultácii s viacerými špecialistami v Rusku, ktorí potvrdili, že pri aplikácii jednej pijavice párkrát za týždeň sa nič nestane. Jednu pijavicu je dokonca možné aplikovať aj v prípade, že človek užíva lieky na riedenie krvi. Takže zasa sme to vyriešili nastavením pomalej dlhodobej terapie, pri ktorej pracujeme s jednou pijavicou približne jeden až trikrát za týždeň. Bez viac ako dvadsaťročných skúseností našich ruských kolegov by sme to nedokázali. Pomocou tejto metódy sa výrazne rozšírilo spektrum pacientov, s ktorými dnes dokážeme pracovať.

6. Cena pijavíc
Aj napriek tomu, že žijeme v zemi, ktorá má v súčasnosti pomerne dobrú ekonomiku, veľa pacientov rieši dostupnosť hirudoterapie práve s ohľadom na svoje finančné možnosti. Tento problém je zdanlivo ťažko riešiteľný. Riešenie som našiel pri návšteve biofabriky v Rusku. Ich stredné pijavice sú menšie ako naše stredné pijavice, ktoré sa bežne v Európe používajú. Takže prvým kľúčom k riešeniu problému je predávať klientom menšie pijavice, ktoré môžu opakovane a dlhší čas používať. Druhým kľúčom je učiť pacientov, aby si pri dlhodobom liečení aplikovali pijavice sami doma, čím výrazne ušetria, a svojho hirudoterapeuta navštevovali len počas intenzívnejších terapií alebo pri kontrole a následnej úprave terapie. Do budúcna plánujeme zriadiť udržateľný program pomoci pre sociálne slabších.

7. Spolupráca pacientov
Pre úspešné zavedenie ucelenej metodiky aplikácie pijavíc lekárskych bolo potrebné naučiť pacientov, aby si pijavice aplikovali sami doma. Zistil som, že okrem biochemickej adaptácie organizmu dochádza aj k psychickej adaptácii človeka na pijavicu. Väčšina pacientov hravo dodržiava aplikáciu jednej pijavice raz za tri dni alebo trikrát za týždeň. Po určitej dobe si pacient natoľko na pijavice zvykne, že je ľahké frekvenciu terapie meniť. Keď hirudoterapeut chce od pacienta, aby si aplikoval 3, 5, 8 pijavíc, má z toho strach. Sú známe prípady, že pacient aplikáciu takéhoto množstva pijavíc nezvládol a zrazu omdlel. Pri použití jednej pijavice žiadne problémy neregistrujeme a človek sa postupne stáva profesionálom v samostatnej aplikácii pijavíc.

8. Skryté informácie
Jedným z veľkých problémov je fakt, že sú informácie, ktoré nemôžem verejne opísať, preto som hľadal spôsob, ako ich začleniť do metodiky tak, aby v nej boli skryté a človek dosiahol potrebný efekt aj bez toho, aby presne vedel, čo sa deje. Toto sa podarilo a keď pacienti budú dodržiavať odporúčanú metodiku a frekvenciu aplikácií, ich disciplinovaná práca prinesie svoje ovocie. Koho však zaujíma hirudoterapia podrobne a rád by vedel aj o skrytých častiach tejto metodiky, môže požiadať profesora Alberta Ivanoviča Krašeňjuka o možnosť absolvovať výuku na jeho akadémii hirudoterapie v Petrohrade. Ja v tomto čase viac urobiť nemôžem.

9. Liečenie chronických problémov
Ďalším problémom, s ktorým sa pravidelne stretávame, je neefektívne liečenie chronických problémov. V mnohých takých prípadoch klasické používanie pijavíc len trochu pomôže, no problém neodstráni. Ako príklad použijem kŕčové žily. Väčšina ľudí kŕčové žily ignoruje a roky s nimi nič nerobí. Potom čakajú, že po aplikácii niekoľkých pijavíc sa žily vyliečia, ale takto to nefunguje. Ak problém vznikal roky, je potrebné ho liečiť dlhodobo a pravidelne, čo je možné len pomocou pravidelnej aplikácie malého množstva pijavíc. Ani tak nie je výsledok zaručený a často sa stane, že sa kŕčové žily nevyliečia, ale oblasť, kde sa poškodená žila nachádza, sa už ďalej nepoškodzuje zníženou cirkuláciou a človek sa v starobe vyhne mnohým nepríjemným problémom, ako sú napríklad vredy predkolenia, bolesti a opuchy končatín a ďalšie. Pri riešení tohto problému mi pomohol predovšetkým profesor Albert Ivanovič Krašeňjuk, ktorý má ako jediný, koho poznám, s dlhodobým liečením viac ako 25-ročné skúsenosti a vyložene sa na túto oblasť špecializuje. Bez neho by som ešte roky robil rôzne experimenty a s veľkou pravdepodobnosťou by som si nevšimol veľa vecí, ktoré ma profesor naučil.

10. Návyk organizmu
Pri zavedení dlhodobej metódy liečenia vznikla otázka, ako sa vyhnúť možnému negatívnemu návyku organizmu na vplyv pijavice lekárskej. Je to podobné, ako keď človek pravidelne prijíma vitamíny a jeho organizmus po čase prestane niektoré látky v tele sám produkovať, pretože si zvykne na ich príjem zvonku. Keďže k tejto teórii v oblasti hirudoterapie nepoznám žiadne výskumy, ale táto možnosť tu je, bolo treba zohľadniť možnosť návyku organizmu pri nastavení frekvencie používania pijavíc. Pri aplikácii jednej pijavice každé tri dni k takémuto efektu takmer zaručene nedôjde, pri aplikácii jednej pijavice každé dva dni je riziko trochu vyššie a pri aplikácii jednej pijavice každý deň sú potrebné dlhšie prestávky medzi jednotlivými sériami aplikácií.
Vyššie som opísal hlavné dôvody, prečo ucelená metodika aplikácie pijavíc lekárskych vznikla a ktoré aktuálne problémy rieši. Táto metodika je otvorená pre ďalšie doplnenie na základe nových poznatkov a skúseností.

2. kapitola: Vplyv pijavice lekárskej na ľudský organizmus

Aj v tejto časti budem vychádzať len z informácií mne dostupných. Je možné a dokonca pravdepodobné, že existuje literatúra alebo výskumy, ktoré sú mi zatiaľ neznáme. Pokúsim sa však použiť vlastné vedomosti a zdroje kolegov, ktorí urobili podrobný prieskum dostupných zdrojov a vo svojej práci tieto výsledky presnejšie sformulovali. Svojím spôsobom budem teda jednotlivé časti, hlavne v názvoch a opisoch chemických látok, kopírovať a použitú literatúru uvediem na konci knihy aj s komentármi.

Podrobný opis jednotlivých chemických látok nachádzajúcich sa v slinách pijavice lekárskej nájdete na konci tejto kapitoly. Knihu píšem predovšetkým pre obyčajných ľudí, preto je podľa mňa táto informácia pre mnohých nepotrebná a len sťažuje už aj tak zložité pochopenie hirudoterapie. Pre úplnosť však uvediem tie látky, ktoré sú dnes známe.

Pretože téma vplyvu pijavice lekárskej na ľudský organizmus nie je jednoduchá, rád by som ju rozdelil do niekoľkých základných častí:

1. Neznámy vplyv

Aj napriek tomu, že pijavica lekárska a jej vplyv na živý organizmus u ľudí aj zvierat boli v minulosti (a sú aj v súčasnosti) predmetom celej rady výskumov, je veľa informácií, ktoré o vplyve pijavice lekárskej dodnes nevieme. Mnoho informácií sa nachádza na úrovni hypotetických teórií, ktorými sa rôzni odborníci snažia opísať viditeľný vplyv pijavice lekárskej pomocou odborných poznatkov o pijaviciach a človeku alebo zvierati a ich anatómie, patológie, biochémie, virológie a ďalších predmetných oborov súčasnej medicíny a biológie. V súčasnosti sa teda hirudoterapia neustále vyvíja a spresňuje a každý odborník, ktorý k aplikácii pijavíc pristupuje aspoň trochu vedecky, má v danej sfére nejakú vlastnú metódu a teóriu o tom, ako pijavice fungujú. Aj medzi mojimi učiteľmi sa teórie výrazne líšia a každý používa inú metódu, a tak sa zdá, akoby každý robil niečo iné. Všetci však majú spoločný výsledok, a to veľké množstvo vyliečených pacientov. Pri štúdiu ich práce a skúšaním odporučených metód aplikácie je možné nájsť určité charakteristické črty a pochopiť, prečo daná metóda funguje, aké sú jej plusy a mínusy. Na sto percent platí, že ak u pacienta nefunguje metóda jedného, môže zafungovať metóda druhého. Všetko záleží na pacientovi a ja v inej kapitole opíšem svoj pohľad na rôzne metódy aplikácie a ako ich možno medzi sebou bezpečne kombinovať.

Len pre príklad toho, ako málo o pijavici vieme, je možné poukázať na chemické zloženie slín pijavice lekárskej. Rôzne zdroje uvádzajú, že v sline sa nachádza niekoľko stoviek biologicky aktívnych látok, ktoré vplývajú na organizmus človeka. Odborníci sa zhodujú, že základných látok je tam asi sto a keď použijeme hlbšie metódy skúmania, tak ich v rôznych variáciách nájdeme ďaleko viac. Z tohto množstva látok však poznáme len ich malú časť. Odhaduje sa, že presnejšie je opísaných len okolo pätnásť percent, teda len okolo dvadsať aktívnych látok z celkového chemického koktailu, ktorý do nášho organizmu pijavica vypustí.

Otázkou teda je, ako to, čo nepoznáme, vplýva na jednotivé štruktúry ľudského organizmu. Dlhoročné výsledky však ukazujú, že pijavice, ak sú správne použité, majú na ľudský organizmus a jeho zdravie jednoznačne pozitívny vplyv. Pre upokojenie doplním, že súčasná medicína nepozná príčiny veľkej časti chorôb a ani mnohé detailné funkcie ľudského organizmu. Je to nevedomosť proti nevedomosti. Terapia pijavicou lekárskou funguje.

2. Vedecky dokázaný vplyv

Aj napriek tomu, že úvodná časť o neznámom vplyve pijavíc na ľudský organizmus môže mierne odrádzať od hirudoterapie, v skutočnosti je množstvo nadobudnutých vedeckých poznatkov veľmi široké.

V tejto časti sa teda pozrieme na niektoré základné vedecky dokázané fakty. Pijavica lekárska prakticky okamžite po aplikácii pôsobí na telesné tekutiny vnútorného prostredia ľudského organizmu. Postupne ovplyvňuje ich funkciu a kvalitu, čo sa prejavuje hlavne v znížení viskozity krvi a znížení hustoty krvných teliesok, zastúpených v krvi. Tu si treba dať pozor na správnu terminológiu. Viskozita krvi nie je hustota krvi. Skutočnú hustotu krvi tvoria krvné telieska. Ľudia si to často mýlia. Tejto téme sa ešte budem podrobnejšie venovať v oddelenej kapitole. Po priložení pijavice sa v mieste aplikácie zrýchľuje tok lymfatickej miazgy 10 až 24-násobne a dochádza k zmenám v medzibunkovej hmote/tekutine, ktorá sa stáva ľahšie priepustnou. Tieto zmeny vyvolávajú prirodzenú lokálnu a často aj celkovú imunitnú reakciu ľudského organizmu, čím spúšťajú samo ozdravné systémy ľudského organizmu. Pretože dochádza k strate telesných tekutín a tým k ovplyvneniu vnútorného prostredia, reakciou pre udržanie jeho stálosti, teda stáleho objemu telesných tekutín vnútorného prostredia, je aktivácia regeneračného procesu systémov ľudského organizmu. Tieto zmeny majú za výsledok zriedenie krvi a uvoľnenie krvného riečiska, čo môže vyvolať zníženie krvného tlaku, zlepšenie kapilárnej mikrocirkulácie lokálne aj celkovo, zlepšenie makrocirkulácie telesných tekutín v celom organizme, zlepšenie očistných metabolických a výživových funkcií organizmu.

Prv ako prejdem k zoznamu vedecky dokázaných biochemicky aktívnych látok v slinách pijavice lekárskej, ktoré sa podieľajú na týchto reakciách počas terapie, doplním zaujímavý fakt. Pijavica lekárska pri tvorbe slín nepoužíva len slinnú žľazu ako iné typy pijavíc, ale na tomto procese sa zúčastňujú tisíce buniek rozložených po jej celom tele. V tomto je tvorba slín u pijavíc lekárskych neobvyklá.

90% sliny pijavice lekárskej tvorí voda a zvyšných 10% tvoria biochemicky aktívne komplexy bielkovín, peptidov, lipidov a polysacharidov.

Skupiny látok v sline pijavíc:
Vazoaktívne neuromediátory
Lytické enzýmy
Látky, ktoré vplývajú na koagulačné procesy krvi – procesy zrážania krvi
Imunomodulačné látky
Neurotrofické látky
Protizápalové látky

Podrobnejšie k jednotlivým skupinám:

Vazoaktívne neuromediátory
Tieto látky vplývajú na stav krvných ciev a vlásočníc, čím ovplyvňujú makrocirkuláciu a mikrocirkuláciu. V súčasnej medicíne sa môžeme stretnúť s termínom vazoaktívna liečba, ktorá je založená na rovnakom princípe, pričom sa pacientovi podávajú syntetické látky, ktoré rozširujú alebo zužujú cievy a zlepšujú mikrocirkuláciu na kapilárnej úrovni. Pijavica nám celý tento komplex liečby poskytne pomocou látok obsiahnutých vo svojich slinách. Prispeje k rozšíreniu vlásočníc – kapilár, a teda k zlepšeniu prietoku krvi vo vlásočniciach – kapilárach, zlepší takzvanú mikrocirkuláciu a tam, kde treba, prispeje k zúženiu ciev. Súčasne do ľudského organizmu vypustí hormón serotonín, ktorý pôsobí ako antidepresívna látka. Pijavica lekárska je považovaná za serotonínovú bombu, pretože obsah tejto látky v jej organizme je veľmi vysoký. Pacienti často pri aplikácii pijavíc pociťujú určitú eufóriu a zlepšenie nálady, čo sa pripisuje účinku tejto látky.

Lytické enzýmy
Vďaka týmto látkam dochádza k vplyvu pijavice lekárskej na štruktúry buniek a tiež medzibunkovej hmoty alebo tekutiny, ktorá zabezpečuje látkovú výmenu medzi bunkou a plazmou v ľudskom organizme. Pomocou lytických enzýmov sa medzibunková hmota v oblasti kože stáva priepustnou a vďaka tejto priepustnosti sa sliny pijavice dostávajú hlbšie do tkaniva ľudského organizmu. Okrem priepustnosti medzibunkovej hmoty sa zároveň čiastočne degraduje bunková membrána, čo ovplyvní priepustnosť látok do bunky. Ďalšou vlastnosťou týchto látok je rozpúšťanie krvných zrazenín a vplyv na rôzne tkanivové spojenia, ktoré majú v komplexe liečivý a regeneračný účinok.

Látky, ktoré vplývajú na koagulačné procesy krvi – procesy zrážania krvi
Vzhľadom na to, že sa pijavica živí krvou, ktorá je jej jedinou potravou, je systém prijímania potravy po zahryznutí a jej následného trávenia evolučne veľmi vyspelý. Látky, ktoré pijavice vo svojich slinách obsahuje, vplývajú na krv teplokrvného cicavca, čím bez následných negatívnych účinkov menia jej štruktúru a funkcie. Krv sa nemôže zrážať a súčasne sa v nej blokujú aj ostatné faktory imunitného systému, pričom sa zabraňuje celému reťazcu procesov. Pijavica nás pri prisatí vlastne na úrovni krvi lieči, lebo, ako sa zdá, svojo hostiteľa si náležito ošetruje, a to napríklad tak, že dokáže rozpustiť už vytvorené krvné zrazeniny, zvýšiť elasticitu ciev a mnoho ďalšieho. Po odpadnutí pijavice sa všetky látky z krvi aj organizmu postupne, bez vedľajších následkov a zbytočnej záťaže metabolického systému vylúčia. Pijavica si svoju potravu, teda krv, ktorú nasáva, rovno upravuje do stavu, v akom ju bude ďalej vo svojom živote potrebovať.
Asi najdôležitejšou látkou, ktorá je natoľko zaujímavá, že ju podrobnejšie opíšem už v tejto časti (a v závere bude len jej pripomienka), je určite hirudín. Táto látka sa dlho považovala za hlavnú látku, ktorá vplýva na organizmus človeka. Väčšina lekárov si preto dodnes mylne myslí, že pijavica len riedi krv. Nevedia, že slina pijavice obsahuje ďaleko väčšie spektrum látok, ktoré majú veľmi zaujímavý farmakologický potenciál. Prvýkrát hirudín objavili v roku 1884, ale až do roku 1950 ho nedokázali syntetizovať a až v roku 1976 túto látku vedeli celkovo opísať. Hirudín sa nachádza len v sline pijavice lekárskej a v niektorých typoch hadieho jedu. Táto látka pozostáva zo 65 aminokyselín a existuje jej 20 synteticky vyrobených izoforiem, ale ani jedna nie je totožná s originálom. Jednoducho človek túto látku nedokáže vyrobiť presne ako príroda, aj keď je za týmto výskumom ohromné množstvo práce.
Výskumu hirudínu sa venovali predovšetkým v Nemecku, a to preto, že ide o najúčinnejší antikoagulant, ktorý priamo blokuje všetky procesy v trombocytoch – krvných doštičkách, čím zabraňuje ich zhlukovaniu a tvorbe zrazenín v krvi. Hirudín sa naviaže na trombocyt a vytvorí s ním jednotný komplex, čím úplne zabráni jeho funkcii. Nikdy pri tom neboli dokázané žiadne nežiadúce účinky na pacienta. Je to super látka, veľa lekárov by si pochvaľovalo, keby ju mali k dispozícií. Izoformy hirudínu sú však natoľko drahé, že aj synteticky hirudín sa využíva len tam, kde nič iné nezaberá, respektíve pacient vykazuje neznášanlivosť na iné látky, napríklad heparín. Hirudín sa do tela dostáva pomocou slín pijavice počas zahryznutia a z organizmu sa vyplavuje močom, bez potreby zložito sa metabolizovať v pečeni, ako je to pri iných anitikoagulantoch – látkach zabraňujúcich zrážaniu krvi. Pijavica pomocou hirudínu udržuje nasatú krv vo svojom tráviacom trakte v riedkom stave po dlhý čas, čím si zabezpečuje plnú pohyblivosť.
K tomu len dodám, že väčšina známych látok na potlačenie zrážania krvi nevplýva priamo na krvné doštičky, ale blokuje niektoré elementy, ktoré sú potrebné v tomto procese, napríklad enzým trombín, čo je kľúčový enzým pri tvorbe krvnej zrazeniny, lenže tieto elementy zablokuje nielen v krvi, ale aj inde v organizme.

Imunomodulačné látky
Do tejto skupiny patria látky, ktoré priamo ovplyvňujú imunitný systém, a to hlavne jeho odpoveď, čiže reakciu na zahryznutie pijavice. Po zahryznutí pijavice dôjde v organizme k okamžitej imunitnej reakcii, Časť týchto reakcií sa blokuje na základe antikoagulačných látok, ktoré zabraňujú, aby sa krv zrazila a rana uzatvorila, a časť sa blokuje práve imunomodulačnými látkami. Predovšetkým ide o časť nešpecifického imunitného systému, ktorý vysiela svojich bojovníkov vo forme proteínov a bielych krviniek do postihnutého miesta.

Neurotrofické látky
Na základe dlhodobých výskumov bolo dokázané, že slina pijavice lekárskej pozitívne pôsobí na rast a vývoj neurónov. Neurotrofický účinok bol dokázaný v roku 1996 profesorom Albertom Ivanovičom Krašeňjukom.

Protizápalové látky

Do tejto skupiny patria látky, ktoré potláčajú vznik zápalových reakcií organizmu.

Sú známe aj antiseptické, antibiotické a protinádorové látky, no o týchto látkach nemám v súčasnosti bližšie informácie, keďže v súčasnosti nie sú bližšie preskúmané, no napríklad u pokusných myší bolo dokázané zastavenie a následný ústup nádorov vďaka použitiu extraktu pijavíc lekárskych. Ako antibiotikum je zastúpený chloromycetín, ktorý vyrábajú baktérie žijúce v symbióze s pijavicou lekárskou, konkrétne ide o baktériu Aeromonas hydrophila.

Okrem pôsobenia slín sú vedecky dokázané aj ďalšie vplyvy pijavice lekárskej. Väčšinu z nich objavil profesor Albert Ivanovič Krašeňjuk spolu so svojimi kolegami. Jeho výskumy nižšie zmienim, ale na základe vzájomnej dohody ich nebudem širšie opisovať. Bližšie informácie si môžete vyhľadať v jeho vlastnej literatúre alebo na internete. Profesor Albert Ivanovič Krašeňjuk je za počet objavov, a teda nových možností v oblasti hirudoterapie, zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov.
V roku 1992 objavil jav, ktorý sa nazýva hirudobiopsia. Ide o jav, pri ktorom sa po aplikácii pijavíc lekárskych z určitých častí organizmu spolu s krvou vylúči aj časť tkaniva, ktoré sa potom dá histologicky vyšetriť.
V roku 1992 objavil aj fenomén biochemickej adaptácie, podrobne opísal adaptáciu ľudského organizmu na sliny pijavice lekárskej. Práve s týmto fenoménom je spojené aj bezpečné aplikovanie pijavíc lekárskych, ktoré zohľadnil vo svojich metódach liečenia.

V roku 1993 objavil jav energetického efektu pijavice lekárskej na ľudský organizmus, čo znamená, že pri aplikácii pijavice lekárskej dochádza k energeticko-informačnej výmene medzi pijavicou lekárskou a ľudským organizmom.
V roku 2001 objavil akustický efekt pijavice lekárskej, ktorý dokázal, že pijavice pri aplikácii vydávajú vysokofrekvenčný zvuk v sekvenciách, ktorý sa pohybuje v rozpätí 25 až 250 kilohertzov.
V roku 2003 objavil dezintoxikačný efekt pijavíc lekárskych.
V roku 2004 dokázal, že pri aplikácii pijavice lekárskej u pacientky trpiacej na neurinóm, čo je typ nezhubného nádora, ktorý sa vytvoril v jej mozgu, došlo k hypertermickému lokálnemu efektu, ktorý sa viackrát opakoval.
V roku 2005 dospel k objavu, ktorý dokázal, že pijavica lekárska má počas aplikácie negentropický vplyv, čím zvyšuje úroveň vnútornej usporiadanosti v závislosti od úrovne chaosu v organizme.
V roku 2010 objavil akva-štrukturálny efekt pijavice lekárskej, ktorým dokázal, že sa u pokusnej žaby počas aplikácie pijavíc zmenila jej vnútorná štruktúra vody.

3. Nevedecky dokázaný vplyv a hypotézy o vplyve, vrátane vplyvu na bioenergetiku človeka

Vplyv podľa množstva aplikovaných pijavíc a frekvencie ich aplikácie
Ďalšou zaujímavou skupinou je nevedecky dokázaný vplyv pijavíc, ktorý vychádza predovšetkým z klinických skúseností rôznych odborníkov alebo ich skupín. Okrem práce profesora Alberta Ivanoviča Krašeňjuka, v ktorej je čiastočne zohľadnené množstvo a frekvencia aplikácie pijavíc lekárskych pacientom, som na túto tému nevidel žiadnu presnú štúdiu. Veľká časť týchto informácií vznikla na základe odovzdaného poznania od našich predkov a ďalej bola upravená niektorými profesormi, tak ako im ich dané chápanie a použitá individuálna metodika prinášali výsledky v rámci klinických skúseností. Mnoho ďalších pokračovateľov túto informáciu prevzalo už ako hotovú.

Počas svojej praxe som sa stretol s troma extrémami. Lidia Antonovna Kuplevská ako jediná lieči s veľkým množstvom pijavíc, na jednorázovú aplikáciu používa viac ako desať a v ojedinelých prípadoch viac ako dvadsať pijavíc. Konstantin Vasilijevič Suchov dokázal, že v mnohých prípadoch sa pijavice nadmerne používajú a sám používa menšie množstvá pijavíc, tri až päť. Albert Ivanovič Krašeňjuk dokáže dlhodobo pracovať s aplikáciou jednej alebo len malého množstva pijavíc s občasným prikladaním väčšieho množstva pijavíc. Zistil som, že všetci majú svoju pravdu a ich metodiky je pravdepodobne možné zlúčiť do jednotného základu, o čo sa v najbližších rokoch pokúsim. Každý z nich mi odpovedal na niektoré dôležité otázky a pacienti mi zas klinickými skúsenosťami pomohli zložiť posledné kúsky mozaiky. Táto knižka je len základnou prvou prácou na tejto ceste.

Je zrejmé, že počet aplikovaných pijavíc a frekvencia aplikácie má na pacienta zásadný vplyv a myslím si, že je to jedna z oblastí, v ktorej je možné hirudoterapiu naďalej spresniť.

Vplyv pijavíc na reflexné zóny a používanie dermatómov počas aplikácie
Klinické skúsenosti a pozorovania ukázali, že pri práci s pijavicami je možné používať reflexné zóny a oblasti kože, takzvané dermatómy, ktoré predstavujú predpokladané oblasti kože neurologicky tesne spojené s postihnutým orgánom alebo systémom v ľudskom organizme.
Obecne je uznávaná teória, že práve reflexný účinok a „poškodenie“ postihnutého miesta aplikáciou pijavice lekárskej má veľmi dobrý vplyv, a to hlavne pri niektorých chronických zápalových reakciách. Keď sa postihnuté miesto stane priepustným, počas aplikácie aj po aplikácii cez takéto miesto pretečie množstvo telesných tekutín, a ak sú telesné tekutiny v dobrej kondícii, miesto premyjú a vyživia. Horšie je, ak celkový stav telesných tekutín nie je dobrý, vtedy je podobná aplikácia nebezpečná.

Pozorovaním bolo tiež dokázané, že pri zápalových rekciách orgánov sú citlivé určité časti kože, z čoho vznikol predpoklad ich tesného nervového spojenia s postihnutým orgánom. Tak aj vznikla teória o pozitívnom vplyve pijavíc aplikovaných na tieto zóny, čím dochádza k stimulácii postihnutého orgánu prostredníctvom vplyvu na dermatóm. S metodikou aplikácie pijavíc na dermatómy však nemám osobné skúsenosti, preto opisujem načítané skúsenosti mojich kolegov.

Vplyv pijavíc na akupunktúrne body
Pijavicu lekársku často nazývajú aj ako živá ihla a používajú ju v súlade s tradičnou čínskou medicínou alebo inými systémami, ktoré uznávajú existenciu akupunktúrnych bodov, ale neuznávajú kovovú ihlu. Osobne o pozitívnom efekte nie som presvedčený, pretože mám základné znalosti akupunktúry a jej vplyvu na systém meridiánov a neviem si predstaviť, ako môže pijavica svojimi vlastnosťami ihly nahradiť. No istý vplyv tam jednoznačne je. Mojej teórii nasvedčuje aj fakt, že použitím pijavice lekárskej vznikajú rôzne reakcie od obyčajnej svrbľavej až po zápalové, čím dochádza k silnej nežiaducej reakcii na akupunktúrnom bode, ktorý s miestom aplikácie súvisí. Iné by to bolo, keby takáto reakcia nevznikla, no ona vzniká u absolútnej väčšiny pacientov.

Jedinú prijateľnú teóriu využitia akupunktúrnych bodov som počul od profesora Alberta Ivanoviča Krašeňjuka, ktorý využíva kanál, na ktorom sa nachádzajú akupunktúrne body ako celok, čo celej terapii dáva úplne iný význam.

Do budúcna si plánujem akupunktúru bližšie naštudovať a po zistení, aké možnosti v kombinácii s aplikáciou pijavíc ponúka, ich rád zverejním. V tomto čase je však môj názor na túto tému jednoznačný. O pozitívnom vplyve pijavíc na akupunktúrne body nie som presvedčený. Musím však povedať, že s používaním akupunktúrnych bodov bez aplikácie ihly mám málo skúseností. Tie čo mám, však potvrdili moju teóriu, že vplyv je skôr negatívny ako pozitívny.
Bioenergetický efekt
S akupunktúrnymi bodmi je tesne spojený aj bioenergetický vplyv pijavice na jemno-hmotné štruktúry človeka. Je dokázané, že počas aplikácie pijavice lekárskej dochádza k energeticko-informačnej výmene a tiež je dokázané, že u mnohých pacientov pijavica vyrovnáva lokálne a aj celkové biopole človeka.

Pozorovaním bolo zistené, že aplikáciou pijavíc do energetických centier, takzvaných čakier, je možné pozitívne vplývať na liečenie pacienta a mnohí poprední odborníci, ktorí sú s energetickým systémom človeka oboznámení, takto pijavice používajú. Sám som v minulosti tento systém úspešne využíval, hlavne počas obdobia, keď som zvykol aplikovať väčšie množstvo pijavíc na jedno terapeutické sedenie, ale tieto výsledky, či už moje alebo mojich kolegov, nie sú vedecky potvrdené.

Obecne sa však o tomto efekte vie a väčšina odborníkov ho priznáva, pokiaľ sa nedržia len výskumov súčasnej medicíny, ktorá jemno-hmotné telá pacienta zatiaľ nepozná, pretože neovláda dostatočné metódy na ich pozorovanie a výskum.

Vyššie uvedená informácia slúži aj k pochopeniu základu, na ktorom vznikli rôzne metódy aplikácie a tiež k tomu, ako sú vyberané miesta pre aplikáciu pijavíc. Vo väčšine prípadov je to kombináciou dokázaných procesov vplyvu pijavice lekárskej v kombinácii so systémom akupunktúrnych bodov, reflexných zón, dermatómov, bioenergetického vplyvu a skúseností alebo presvedčenia autora publikovanej metódy.

Najčastejšie mýty o pijavici lekárskej

Hlavným rozšíreným mýtom o pijaviciach je informácia, že pijavica pije zlú krv. Aj keď je možné považovať vplyv pijavice za detoxikačný a regeneračný, so zlou krvou je to zložitejšie a nie je to jednoduchý a už vôbec nie jednorázový problém. Podľa všetkých informácií pijavica pije tú krv, ktorá práve preteká oblasťou, v ktorej je prisatá a nijako si nevyberá, akú krv bude piť. Je však pravda, že nasávanú krv si počas konzumácie upravuje.

Druhým mýtom je rozšírená informácia, že pijavica len riedi krv, a pretože má súčasná medicína množstvo sterilných variantov, ako tento efekt docieliť, patrí pijavica do stredoveku a nie do modernej medicíny. Ako som už opísal vyššie, farmakológovia, ktorí vedia, aké zložky slina pijavíc obsahuje, by si veľmi priali ich syntetizovať a vyrábať. No zatiaľ nič podobné nie je možné a keby súčasná medicína chcela suplovať vplyv pijavice lekárskej, potrebovala by množstvo syntetických preparátov a aj tak by sa len sčasti priblížila efektu pijavice. Pokusy o výrobu umelej pijavice sú už na svete… Neúspešné.
Tretím mýtom je takzvané “čím viac, tým lepšie”. Mnoho pacientov, hlavne mužov, si myslí, že čím je pijavica väčšia a čím viac pijavíc si priložia, tým lepší bude efekt. Pravdou je, že efekt bude silnejší, rovnako však budú silnejšie aj reakcie po aplikácii, predĺži sa hojenie rán, dôjde k väčšej jednorazovej strate krvi a mnoho ďalšieho. Je to naozaj lepšie? Tu a tam niekto odpadne, tu a tam sa rana niekoľko mesiacov nezahojí… Podľa mňa je bezpečnosť na prvom mieste a kým je človek zodpovedný len za seba, ľahko sa mudruje, keď je však zodpovedný za druhých, opatrnosť je viac než žiadaná.

Zloženie slín pijavice lekárskej podrobne:

Vazoaktívne neuromediátory
Histamín vplýva na rozšírenie vlásočníc – kapilár, a teda na zlepšenie prietoku vo vlásočniciach, zlepšuje mikrocirkuláciu.
Serotonín zužuje cievy a tiež pôsobí ako antidepresívna látka.

Lytické enzýmy
Destabiláza-M má antitrombotický efekt a dokáže rozpustiť krvnú zrazeninu. Trombolýza – rozpustenie krvnej zrazeniny začína selektívnou hydrolýzou isopeptidických väzieb stabilizovaného fibrínu.
Hyaluronidáza rozkladá kyselinu hyalurónovú, čím pomáha lepšiemu rozloženiu látok obsiahnutých v slinách pijavíc do ľudského organizmu.
Kolagenáza hydrolizuje a rozkladá kolagénové vlákna typu I, nachádzajúce sa v medzibunkovej hmote, inhibuje agregáciu trombocytov, čo znamená, že zastavuje hromadenie krvných doštičiek, ktoré sú potrebné pre zacelenie rany, teda zastavuje zrážanie krvi.
Lipáza vykazuje svoju aktivitu pri rozklade tukov na glycerol a mastné kyseliny.
Cholesterolesteráza mení molekulu cholesterolu tak, že na ňu viaže iné mastné kyseliny a tým ju robí objemovo väčšou, a tak zabraňuje jej prieniku z krvného riečiska do organizmu. Ak však organizmus pošle signál, že cholesterol pre svoju prácu potrebuje, tento enzým ho uvoľní a cholesterol sa môže bez problémov absorbovať do potrebného systému.
Y-glutamyl transpeptidáza má fibrinolytické účinky, teda rozpúšťa krvné zrazeniny a znižuje riziko tvorby krvných zrazenín – trombov.

Látky vplývajúce na koagulačné procesy krvi – procesy zrážania krvi
Hirudín vytvára pevný komplex s trombocytom a blokuje všetky jeho funkcie.
Apyráza zabraňuje zoskupeniu krvných doštičiek.
Kalín a Saratín majú podobnú funkciu a potláčajú tvorbu kolagénom vyvolaných zrazenín krvných doštičiek. Kalín taktiež interferuje s von Willebrandovým faktorom, ktorý viaže kolagén. Kolagén je považovaný za jeden z úvodných prvkov pri tvorbe krvnej zrazeniny na stenách poškodeného endotelu, čím zabraňuje hojeniu rany a vytvára podmienky pre dlhé krvácanie po aplikácii.
Ďalej sa v slinách pijavíc nachádza niekoľko ďalších látok, ktoré na rôznych úrovniach blokujú procesy spojené so zrážaním krvi.

Imunomodulačné látky
Destabiláza – L má protimikróbny účinok.
Ďalej sem patria inhibítory – blokátory komplemetového systému, ktorý má na starosti funkciu nešpecifického imunitného systému v organizme.

Neurotrofické látky
Sú to látky, ktoré ovplyvňujú rast, diferenciáciu a životnosť neurónov.
Hirudín reguluje rast neurónov.
Destabiláza-M a bdelíny A a B a tiež eglíny stimulujú rast nervových vlákien.

Protizápalové látky
Do tejto skupiny patria látky, ktoré potláčajú vznik zápalových reakcií organizmu.
Eglín C je dobre tolerovaný bez vedľajších nežiaducich účinkov na kardiovaskulárny a centrálny nervový systém, bazálny metabolizmus, zrážanlivosť a fibrinolýzu. Môže mať však potenciálne alergický účinok.
Hirustasín (Hirudo antistasin) patrí do skupiny inhibítorov serínových proteáz a je charakteristický dobre konzervovaným paternom cystínových reziduí. Po prvý raz bol izolovaný zo slinných žliaz mexickej pijavice Hementeria offi cinalis, avšak nedávno bol zistený aj u pijavice lekárskej.
LCI pravdepodobne blokuje hydrolýzu kinínov
LDTI disponuje silným mutagénnym účinkom a zároveň blokuje aktivitu triptázy.

17. kapitola: Záver príbehu

Po poslednom návrate z Ruska som okamžite začal pracovať na potvrdení získaných informácií. Vytvoril som študijnú skupinu asi desiatich ľudí, ktorí začali pracovať s dlhodobou aplikáciou jednej pijavice. Postupne som buď potvrdzoval, alebo vyvracal určité závery, ktoré som mal na začiatku a tiež sa začali objavovať nové hypotézy, s ktorými dodnes pracujeme.

Mal som dilemu, ako ďalej. Mohol som buď založiť dcérsku asociáciu Celosvetovej asociácie hirudoterapeutov na Slovensku a ďalej pracovať pod vedením Konstantina Vasilijeviča Suchova, alebo založiť asociáciu školy profesora Alberta Ivanoviča Krašeňjuka. Oba varianty mali svoje plusy aj mínusy. Nakoniec som sa však rozhodol oba odložiť. Tieto varianty sú stále na stole a možno niekto z pokračovateľov rád využije takúto ponuku. Zo svojej strany takému človeku poskytnem potrebnú pomoc.

Ešte pred prvým odletom do Ruska som začal pripravovať Slovenskú asociáciu špecialistov hirudoterapie, ale registráciu som odložil až na čas, keď ukončím celý cyklus naplánovaných školení, pretože som nevedel, ako sa situácia vyvinie. Po svojom návrate a definitívnom rozhodnutí o ďalšom smerovaní sme Asociáciu špecialistov hirudoterapie začiatkom roku 2018 úspešne zaregistrovali na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, čím vznikla samostatná slovenská asociácia. K tomuto kroku som sa rozhodol práve preto, že každá krajina má svoje odlišnosti v mentalite ľudí, zákonoch, možnostiach a ďalších veciach. Nebolo by vhodné, aby niekto kontroloval činnosť asociácie zo zahraničia a tým nám zväzoval ruky pri ďalšej činnosti a rozvoji. Navyše mám stále v pamäti, ako nám nikto nepomáhal pri založení chovu pijavíc a ako nám to pomohlo v našej samostatnej práci a viedlo k dosiahnutiu ďaleko lepších výsledkov, než bola naša pôvodná predstava. Vybral som si ťažšiu cestu a verím, že tento príbeh bude mať dobrý koniec.

Význam asociácie je predovšetkým v združovaní ľudí s podobným zámerom. Bližšie sa tejto téme budem venovať v záverečnej časti knihy, kde zverejním aj celé stanovy a opíšem, ako asociácia vznikala. Pod hlavičkou asociácie plánujem v blízkej budúcnosti organizovať aktualizované školenia, určené najskôr pre profesionálnych hirudoterapeutov a neskôr aj pre profesionálnych pacientov. Budú to školenia, ktoré budú trvať tri víkendy s následnou samostatnou prácou doma a budú zakončené záverečnou skúškou. Tieto školenia budem robiť bezplatne vo svojom voľnom čase, nakoľko sa chcem vyhnúť problému, ktorý som opisoval v inej časti knihy, a teda znehodnoteniu vzťahu medzi študentom a vyučujúcim. Súčasne však chcem svojím príkladom ukázať aj to, že človek nemusí všetko stále predávať, že sú veci, ktoré môže dať a veriť, že sa nájdu ľudia, ktorí význam tohto kroku pochopia a vo svojom živote aj využijú. Je to tiež jedna z možností, ako odstrániť nedostatok peňazí, ktorý je častou prekážkou, aby si človek mohol splniť svoj sen. Skutočnou odmenou pre všetkých bude dosiahnutie výsledkov, zdieľanie radosti a pomoc iným. Jediné podmienky, ktoré budú musieť študenti splniť, je nájsť si čas, byť ochotný vyskúšať všetky typy aplikácie na sebe, aby práci naozaj rozumeli a ak to bude ich vôľa, tak sa aj podieľať na rozvoji asociácie. Ja si ponechám právo vyberať si študentov podľa aktuálnych možností a záujmu o školenie.

Ďalším problémom, ktorý bolo treba vyriešiť, bola otázka, čo vlastne učiť a ako ďalej rozvíjať hirudoterapiu. S novými poznatkami sa zmenilo celé moje chápanie hirudoterapie, bol som však viazaný mlčanlivosťou a veľa materiálu nemôžem vo výuke použiť. Toto bol asi najväčší problém. Začal som teda triediť informácie, ktoré som mal pred posledným školením. Ktorá je dôležitá a ktorá nie, ktorá už je verejne dostupná, čo vlastne môžem použiť a čo nie. Bolo treba nájsť takú metódu liečenia, do ktorej schovám nadobudnuté poznatky a človek aj bez toho, aby do hĺbky rozumel všetkým procesom, použitím danej metódy dosiahne výborný výsledok. Hneď ako som začal pracovať na tejto metóde, objavil som ešte iné dôležité veci, ktoré upresnili moje vlastné chápanie hirudoterpie. Otestoval som ich v praxi a výsledky závery potvrdil. V prípade, že budem mať potrebné finančné prostriedky na zaplatenie laboratória, niektoré závery laboratórne potvrdím a prehĺbim ich pochopenie. Skupina ľudí, ktorí chcú v experimentálnej práci pomôcť a zúčastniť sa jej, je dávno pripravená.

Pracujem aj na príprave a rozvoji technického zázemia, určeného pre ľahšiu prácu v oblasti hirudoterapie a jej propagáciu. Práve tu som vďačný za všetky skúsenosti z IT sféry, lebo bez nich by som túto prácu pravdepodobne nezvládol. Čakajú nás veľmi zaujímavé výsledky, ak sa práca podarí a dokážeme sa o ňu podeliť.

Začiatkom roku 2018 som navštívil mesto Ľvov a už po druhýkrát sa zúčastnil školenia hirudoterapeutov u Lídie Antonovny Kuplevskej. Svoju účasť som vtipne odôvodnil tým, že som sa pri prvom školení s ňou neodfotografoval a táto fotka mi chýba do zbierky mojich učiteľov hirudoterapie. Aj tentoraz to bol štvordňový maratón, desať hodín denne sme sa učili, a potom sme si s kolegami do hlbokej noci vymieňali ďalšie poznatky. Školenie však bolo pre mňa iné, zúčastnil som sa ho už ako pripravený špecialista a po výuke sme si s Lídiou Antonovnou vymieňali najnovšie poznatky a závery našich skúseností. Obaja sme boli prekvapení, ako sa hirudoterapia posunula dopredu a zároveň sme s poľutovaním konštatovali, že sa zdravie ľudí za posledných desať rokov veľmi zhoršilo. Počas školenia sa nám podarilo objasniť jeden dôležitý proces vplyvu pijavice lekárskej na ľudský organizmus, ktorý sa pokúsime vedecky dokázať a zaregistrovať ako vedecký objav v oblasti hirudoterapie. Dohodli sme si ďalšiu spoluprácu a v blízkej dobe budem Ľvov navštevovať v pravidelných niekoľkomesačných intervaloch.

Tento rok sa pokúsime preložiť jej knihu, ktorú považujem v súčasnosti za jednu z najlepších praktických kníh o hirudoterapii a ktorá veľmi dobré doplní túto prácu a ušetrí mi stovky hodín vymýšľania už vymysleného, aj keď si myslím, že po našom rozhovore Lídia Antonovna niektoré veci v ďalšom vydaní knihy upresní alebo minimálne doplní o nové poznatky.

Počas návštevy som sa stretol aj s jej synom Jurim Kuplevským, riaditeľom Ľvovskej biofabriky chovu pijavíc lekárskych, s ktorým sme prebrali budúcu spoluprácu a dohodli ďalšie kroky v oblasti výskumu biológie pijavíc a možnosti distribúcie kozmetiky vyrobenej na báze extraktu z pijavíc lekárskych.

Dôležitým krokom je aj napísanie tejto knihy. Viem, že si týmto činom zavriem mnohé dvere, no iné možno otvorím. Informácie tu uvedené by mali predovšetkým slúžiť ako základ pre širšie pochopenie hirudoterapie a tiež ako základ pre vedecky založených ľudí, ktorí môžu hirudoterpiu skúmať viac do hĺbky a objaviť jej nové zatiaľ nepoznané, ale možno aj poznané, no nejasné alebo skryté časti. Hlavný význam tejto knihy je dať ľudom potrebné informácie o ceste nielen za zdravím a poskytnúť referencie na užitočné zdroje. Táto kniha je pre ľudí hľadajúcich pravdu a poznanie.
Dnes píšem tieto riadky v plnom vedomí toho, že možno stojím na začiatku svojej záverečnej cesty.
Boh je milosrdný a dáva nám jednu šancu za druhou, aj napriek chybám, ktoré robíme.
Viacerých z nás čaká ešte dlhá cesta k Bohu a jediné, čo treba, je ísť…

15. kapitola: Ruskí učitelia

Rusko patrí do malej skupiny krajín, ktoré vyžadujú vybavenie víz ešte pred príchodom na ich územie. Bezpečnosť v Rusku ja na veľmi vysokej úrovni a s bezpečnostnými opatreniami sa tam človek stretáva naozaj na každom kroku. Víza nie je ťažké získať, len je to nepohodlné a človek strávi hodiny cestovaním a prípravou potrebných dokumentov, takzvaných vízových podkladov. Navyše víza dostanete len na jeden vstup a keď do Ruska cestujte častejšie, ako je to v mojom prípade, celý tento vízový cyklus absolvujete vždy nanovo. Pri poslednej žiadosti mi na potvrdení o cestovnom poistení chýbal dátum, dokedy je toto poistenie platné. Vízový úradník ho teda neprijal a poslal ma domov. Našťastie pobočka banky, v ktorej som mal potrebné cestovné poistenie uzatvorené, sa nachádzala kúsok od vízového centra. Bankový úradník ochotne perom doplnil potrebnú informáciu, zmenu opečiatkoval a podpísal. S radosťou som bežal späť do vízového centra. Ten istý úradník, jeho požiadavka splnená, lenže vyzeralo to tak, že niečo nie je v poriadku. Potvrdenie si niekoľko minút neisto prezeral, chvíľami som mal pocit, že si chce poškrabať hlavu, čo nakoniec neurobil, a po niekoľkých minútach vyhlásil:
“Viete, vyzerá to tak, že ste potvrdenie sfalšovali. Takto to podať nemôžete. Musí to byť celé napísané na počítači. To doplnenie perom tam nesedí.”
“Odkedy písanie perom nie je plnohodnotný spôsob písania?”
Po tejto otázke mi úradník bez slova vrátil vízové podklady a poslal ma preč. Našťastie mi ten istý bankový úradník celé potvrdenie prepísal na počítači. Ušetril som si ďalšiu zbytočnú cestu do Bratislavy. Vízový úradník už dokumenty v tejto forme bez slova prijal a ja som mu poprial pekný deň a poďakoval sa za pomoc pri vybavení žiadosti. Zaskočilo ho to. Možno za tým videl sarkazmus, ale bolo za tým pochopenie. Žiadosť neprijal preto, lebo by mu ju z ambasády pravdepodobne vrátili. Nemal potrebné kompetencie, aby prijal akékoľvek vážne rozhodnutie a v tejto záležitosti bol len prostredníkom medzi cestujúcim a ambasádou, ktorá víza vydáva. Robil svoju prácu najlepšie, ako vedel. Takto som to celé videl.

Svoju ďalšiu cestu do Ruska som sa snažil maximálne využiť, mal som dohodnuté dve školenia. Prvé som absolvoval na ďalší deň po príchode do Moskvy. Na druhom svetovom kongrese hirudoterapeutov som sa stretol s Larisou Tarasovou, ktorá, ako sa ukázalo, je uznávanou špecialistkou na diagnostiku z kvapky krvi. Ide o bezbolestnú procedúru, pri ktorej sa z končeka prsta odoberie kvapka krvi, umiestni sa na mikroskopické sklíčko a pozoruje sa pod mikroskopom. Po mnohonásobnom zväčšení sa v kvapke živej krvi dajú pozorovať určité parametre. Stretol som sa s tým už v minulosti a dlho som hľadal učiteľa tejto metódy. Našiel som niekoľko takzvaných špecialistov, no všetci používali túto metódu, len aby zvýšili predaj toho či iného produktu. Bolo mi jasné, že žiadne objektívne informácie od nich nezískam a budú ma tlačiť do predaja produktov spoločnosti, ktorá túto metódu dokázala využiť pre svoj prospech. S ľútosťou musím povedať, že táto metóda na zvýšenie predaja naozaj funguje. Obyčajný človek nemá absolútne žiadnu predstavu o tom, čo vidí, a je možné mu podať akúkoľvek, pokojne aj vymyslenú, informáciu a o pár minút urobiť zázrak, ktorý ukáže, ako sa použitím určitého prípravku zmení kvalita krvi. Navyše človek vidí pred sebou na monitore svoju živú kvapku krvi a je teda presvedčený o objektívnych výsledkoch.

Podľa prezentácie Larise som získal dojem, že túto metódu používa tak, ako som ju aj aj plánoval používať vo svojej praxi. Na získanie obecnej doplňujúcej informácie o stave pacienta. Školenie malo trvať štyri dni a patrilo do skupiny finančne nákladných školení. Prvý deň som sa učil všetky základy mikroskopického vyšetrenia a pozoroval Larisu pri práci. Názorne mi ukázala rôzne prípady a s každým ďalším pacientom som získaval ucelenejší obraz o tejto metóde, ale aj o pacientoch a aj o samotnom lekárovi.
Larisa prvý deň vyšetrila aj mňa. Pri pohľade na moju kvapku krvi bola veľmi prekvapená. Vraj takú čistú krv pri prvom odbere ešte nevidela. Bola to pre mňa dôležitá informácia z dvoch dôvodov. Ako informácia o mojom dobrom zdraví a tiež ako informácia o tom, že táto metóda ukazuje len aktuálny okamžitý stav zdravia. V nasledujúcich dňoch mi Larisa totiž spravila ešte niekoľko odberov a s každým ďalším sa čistota vnútorného prostredia zhoršovala. Túto skutočnosť sme pripísali zmene prostredia a príjmu inej stravy, ale nebolo to celkom tak. Kvapka krvi sa mení niekoľkokrát za deň a túto svoju domnienku som po svojom návrate domov potvrdil sériou experimentov, pri ktorých som si testoval kvapku krvi niekoľkokrát za deň a pri rôznych typoch denného režimu.

Ale späť k školeniu. Ďalší deň som už prechádzal praktickou prípravou a pod dozorom Larisy som sám prijímal pacientov. Veľmi zaujímavá metóda. Hlavne, keď som uvidel reakcie ľudí, ktorí bezpodmienečne verili mojim slovám. Ja som pritom len opakoval informácie, ktoré som získal v predchádzajúcich hodinách, o pravde ktorých som nebol absolútne presvedčený… Na chvíľu som si vybral rolu robota, ktorý bez overenia prehráva informáciu, učiteľom zapísanú do svojho vedomia. Tretí deň sme sa viac ponárali do hĺbky a ja som si do zošita kreslil rôzne tvary akože baktérií, parazitov a neviem čoho ešte. Už som sa nezdržal a položil zásadné otázky:
“Kto je tvorcom tejto metódy a aké výskumy boli urobené na potvrdenie výsledkov, ktoré sa učím? Kto opísal tvary baktérií a parazitov tak, ako si ich kreslím? Aké sú na danú tému vedecké podklady?”
Ukázalo sa, že len malá časť tejto metódy skutočne prešla potrebnou vedeckou prácou. Množstvo informácií tvorili len závery iných ľudí na základe ich dlhoročných skúseností. Vnútorným pohľadom som zazrel schému celého systému. Vzápätí som zatvoril zošit, ospravedlnil sa a s vysvetlením, že mám veľmi silné nutkanie (ktoré som naozaj mal) ísť do kostola a nejakú dobu tam stráviť osamote, som odišiel. Školenie som prerušil. Domov som sa teda vrátil bez diplomu či iného potvrdenia o ukončení školenia. Rozhodol som sa však, že budem hľadať ďalej, s touto metódou som určite neskončil. Predčasným ukončením školenia som získal voľný deň, ktorý som vyžil na návštevu predovšetkým cirkevných pamiatok a pešo som po Moskve nachodil veľa kilometrov. Mal som tak možnosť zistiť, že Moskva je veľmi chladné mesto a to počasím aj atmosférou. Dúfal som, že tam nebudem musieť chodiť príliš často.
Pod mikroskopom je v kvapke krvi naozaj vidieť množstvo informácií. Je tam niekoľko základných parametrov, ktoré sa dajú ľahko a už o pár minút prečítať. Je to však len doplňujúca informácia o aktuálnom, podotýkam aktuálnom, stave pacienta, ktorá sa navyše neustále mení v závislosti od mnohých okolností. Podľa môjho názoru a skúseností je táto diagnostická metóda výrazne zveličená a často sa vyvodzujú veci, ktoré môžu mať úplné iný charakter. Obyčajný mikroskop nemá potrebnú kapacitu zväčšenia, aby bolo možné vidieť detaily jednotlivých, príliš malých elementov. Toto dokáže len elektrónkový mikroskop, ktorý stojí milióny, a v každej krajine je ich len niekoľko vo veľkých laboratóriách. K tejto téme poznamenám, že metódu diagnostiky kvapky krvi používam a som rád, že som mal možnosť bližšie sa s ňou zoznámiť. Používam ju však len na získanie doplňujúcej informácie alebo na potvrdenie stanovených záverov.
Dodatok ku kvapke krvi
Zdá sa mi, že veľkú časť diagnostiky z kvapky krvi vyvrátim alebo prinajmenšom spresním. Mnoho ľudí mi bude za to „vďačných“. Urobil som experiment, pri ktorom som zámerne prekyslil organizmus (vyprážaný syr, hranolky, coca-cola a čokoláda) a pichol sa do prstu. Kvapka krvi bola podľa očakávania hotová katastrofa a skoro každý terapeut, ktorý používa túto diagnostickú metódu, by ma už odpísal a vyrozprával mi dlhý príbeh o tom, ako zle je na tom moje zdravie. Lenže ja ako človek zvedavý som sa pichol aj do prstu na nohe a tam sa, na môj veľký údiv, ukázala skoro ideálna krv. Jeden a ten istý človek, rovnaký čas a krv ako u dvoch rôznych pacientov. Tento experiment som následne viackrát zopakoval.

Viacerým špecialistom v tejto oblasti som o svojom experimente povedal a opýtal sa ich, aký na to majú názor. Pravdepodobne som trafil klinec po hlavičke, pretože ich reakcie boli od úplného údivu až po bezmocnosť k danej téme sa vyjadriť. Všetci však povedali, že si takýto experiment sami urobia, pretože je to naozaj revolučná informácia.

Na základe tejto skúsenosti som vytvoril hypotézu a pripravil skupinový experiment na jej potvrdenie. Hypotéza spočíva v tom, že prsty na ruke, pretože sú plochou malé a málo sa hýbu, ukazujú viac na aktuálny potenciál procesov v organizme a fungujú ako určité úložisko, kam sa vytesňuje krv so zhoršenou cirkuláciou. Noha je neustále zaťažovaná, a teda aj práca krvi bude tejto záťaži zodpovedať. Pri takej krvi, ako som mal v prste na ruke, by noha asi odumrela. Myslím si, že až vtedy, keď bude obraz krvi na prste ruky aj na prste nohy rovnaký, získame hodnotu, ktorá odráža skutočný aktuálny celkový stav krvi v organizme. Ďalšia malá revolúcia, ktorá môže zasiahnuť tisíce ľudí. Uvidíme.